Po bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej a sudkyni Otílii Dolákovej rozhodovala súdna rada aj o ich kolegyni Denise Cvikovej, ktorú zadržali a obvinili v marci 2020 v rámci rozsiahlej akcie Búrka. Ako upozornil denník SME, ani pri tretej sudkyni súdna rada súhlas jej trestným stíhaním nevyslovila.

Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia, tentoraz je súdna rada v uznesení z neverejného zasadnutia voči orgánom činným v trestnom konaní kritickejšia. V uznesení píše, že obvinenie Cvikovej z ohýbania práva považuje „za zneužitie trestného práva voči tejto sudkyni".

Dozorový prokurátor Ján Hrivnák na rozhodnutie súdnej rady nereagoval. A hoci koncom mája sa na zasadnutí súdnej rady osobne zúčastnil, v júni už iba poslal písomné stanovisko. Prečo sa tak rozhodol, neodpovedal.

Či sudkyni Cvikovej skutok prekvalifikuje, zatiaľ nerozhodol. Urobí tak po oboznámení sa a naštudovaní si rozhodnutia súdnej rady.

Pomohla s rozsudkom

Cviková nesúdi od začiatku roka 2020. Vtedy jej výkon funkcie sudkyne pozastavila súdna rada na návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd).

Dôvodom boli najmä podozrenia vyplývajúce z Kočnerovej Threemy. Marián Kočner si totiž o Cvikovej veľa písal s jej kamarátkou, bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou (Smer).

Sudkyňa Cviková je stále aj disciplinárne stíhaná, i keď Najvyšší správny súd konanie s ňou prerušil, dokým sa neskončí jej trestné konanie. To už trvá viac ako štyri roky. Z toho vyše polroka bola Cviková vo väzbe.

Ak jej prokurátor na základe verdiktu súdnej rady zruší trestné stíhanie, bude Cviková čeliť disciplinárnemu konaniu.

Cviková bola pôvodne obvinená z prijímania úplatku a zneužitia právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu. V roku 2023 jej podozrenie zo zneužitia právomoci zmenili na ohýbanie práva, ktoré sa stalo súčasťou Trestného zákona od roku 2021.

Definícia tohto skutku je, že sa ho sa dopustí sudca, ktorý pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní.

Obvinená sudkyňa však žiadne rozhodnutie, pre ktoré je obvinená, nepísala. Je podozrivá z toho, že pomáhala petržalskej sudkyni Zuzane Maruniakovej pri rozhodovaní o jednej zo štyroch Kočnerových televíznych zmeniek. Vďaka jej rozsudku takmer vysúdil od televízie Markíza vyše osem miliónov eur.

Cviková jej údajne nielen pomohla, ale ju ako novú sudkyňu aj osobne pri rozhodovaní podporila. Sedela v súdnej sieni medzi novinármi, ktorí ju v tom čase vôbec nepoznali. Až spätne zo záberov zistili, že sudkyňa bola na pojednávaní.

Maruniaková po zadržaní v marci 2020 priznala, že v apríli 2018 rozhodovala pod tlakom. Nátlak opísala najmä od bývalej štátnej tajomníčky Jankovskej, ktorú v rámci Búrky zadržali aj obvinili. Jankovská si o kauze zmeniek veľa písala s Kočnerom cez Threemu a v správach spomínali aj Cvikovú.

„To musím dať Denise. Zuza je jedna absolútna hlupaňa. Všetko riešila Denisa," písala Jankovská v roku 2018 v jednej z mnohých správ Kočnerovi, ktorý je za falšovanie zmeniek už právoplatne odsúdený na 19 rokov.

Po Maruniakovej rozhodnutí však bol spokojný. Zo správ vyplýva, že chcel, aby Jankovská rozdelila „Zuzinu odmenu aj pre Denisu". Bývalá politička Smeru to odmietla s tým, že „Deni" dostane časť tej jej odmeny. Aj preto sú dnes tieto sudkyne obvinené z korupcie.

Súdna rada: Je to zneužitie

Súdna rada pri rozhodovaní nevyšetruje, nevykonáva dokazovanie. Skúma najmä to, či je naplnená skutková podstata trestného činu ohýbania práva. Musí byť zrejmé, ako svojvoľne sudkyňa konala. Pri rozhodovaní má súdna rada k dispozícii aj vyšetrovací spis a súdny spis, ktorého sa svojvoľné rozhodnutie týka.

V prípade sudkyne Cvikovej rada konštatovala, že jej protiprávnym konaním mala byť „jedine aktívna pomoc zákonnej sudkyni pri vypracovaní rozsudku a účasť na pojednávaní".

Členom súdnej rady vyplynulo, že Cviková nebola páchateľom ani spolupáchateľom trestného činu ohýbania práva. Ním sa totiž môže stať len sudca, ktorý v prípade rozhoduje. Z uznesenia súdnej rady vyplýva, že prokurátor argumentoval tým, že Cviková pomáhala pri rozhodnutí, ktoré bolo svojvoľné.

Súdna rada sa preto bližšie pozrela na Maruniakovej verdikt v zmenkách. Krajský súd v Bratislave jej verdikt zrušil, Kočnerovu žalobu zamietol, no v rozhodnutí nekonštatoval svojvoľnosť. Nenariadil ani doplnenie dokazovania. Prokurátor teda svojvôľu pri rozhodovaní nedostatočne preukázal.

Zopakovala sa tak situácia z prípadu sudkýň Jarmily Urbancovej a Otílie Dolákovej, o ktorých rozhodovala súdna rada koncom mája.

Tentoraz však súdna rada jednoznačne konštatovala, že obvinenie Cvikovej považuje za zneužitie práva voči nej, keďže v jej konaní nepozoruje svojvoľné uplatnenie práva.

To, ako opísal vyšetrovateľ a prokurátor protiprávne konanie sudkyne, je podľa súdnej rady „v rozpore s ochranou sudcovskej legitimity, sudcovskej nezávislosti a ochrany právneho názoru sudcu".

Z neverejného zasadnutia sa stalo utajené

O rozhodnutiach súdnej rady v prípade troch sudkýň sa verejnosť dozvedela až spätne. Súdna rada informovala o verdikte až po doručení rozhodnutia účastníkom konania, teda sudkyniam, ich obhajcom a prokurátorovi.

Dotknutí sudcovia, sudkyne aj s advokátmi sú na zasadnutia súdnej rady pozvaní. Rovnako aj prokurátor. Po vypočutí však už odchádzajú a nemôžu byť ani pri hlasovaní. Ani oni teda definitívne stanovisko nepoznajú.

A to je dôvod, prečo súdna rada informuje o výsledku až po doručení verdiktu všetkým zúčastneným. Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová sa pritom odvoláva na Rokovací poriadok súdnej rady. Ten určuje, že pri konaní o nesúhlase s trestným stíhaním sudcu je hlasovanie neverejné.

Preto súdna rada rozhodnutie najskôr doručuje účastníkom konania a až potom ho zverejňuje. Chce zabrániť tomu, aby sa dotknutí sudcovia a sudkyne dozvedeli o verdikte z médií. „Čo sa napokon, bohužiaľ, aj stalo, avšak na základe porušenia povinnosti mlčanlivosti jedného z členov či členiek súdnej rady," poznamenala Kosová.

Reagovala tak na únik informácie o rozhodnutí z konca mája, keď aj Denník N, aj denník SME ešte pred zverejnením uznesenia napísali, že súdna rada nedala súhlas s trestným stíhaním sudkyne Urbancovej a Dolákovej.

Kosová o tom následne napísala, že je „poľutovaniahodné, že informácie pokútne unikli do médií skôr, ako bolo rozhodnutie doručené dotknutým sudkyniam, ich obhajcom a prokurátorovi". Predsedníčka súdnej rady sa za to obom sudkyniam ospravedlnila.

Prečo však súdna rada neinformovala o zasadnutí vopred, hoci je neverejné, Kosová nevysvetlila. Aj v tomto prípade sa odvolala na rokovací poriadok.

V ňom sa píše, že „predseda súdnej rady pri príprave neverejného zasadnutia zabezpečí podklady potrebné pre jej rozhodovanie o nesúhlase s trestným stíhaním sudcu..." Musí zabezpečiť vyšetrovací spis, súdny spis, v ktorom sa mal sudca dopustiť svojvôle.

Zároveň návrh sudcu na vyslovenie nesúhlasu s jeho stíhaním musí doručiť príslušnému prokurátorovi, ktorý je povinný sa vyjadriť bez zbytočného odkladu. Najneskôr tak môže urobiť na neverejnom zasadnutí súdnej rady.

„Ide o osobitnú úpravu, ktorá bola dodržaná," reagovala predsedníčka Kosová.

Rokovací poriadok nie je právna norma, je to len vnútroorganizačný predpis. Zákon o súdnej rade hovorí, že pred každým zasadnutím by predseda súdnej rady mal najneskôr päť dní vopred informovať o termíne aj programe zasadnutia.

Ak sa tak nestane, verejnosť nevie, že súdna rada zasadá. Zo zákona je však rada povinná následne o svojom verdikte informovať, a to aj s odôvodnením. Utajením zasadnutia tak súdna rada dosiahla jediné, že novinári nečakali pred budovou súdnej rady na dotknuté sudkyne a nepýtali sa ich na ich trestné stíhanie.