domov.sme.sk | Peter Kováč

Dvojica prokurátorov z kauzy Kuciak skončila ku koncu júna na prokuratúre. MATÚŠ HARKABUS a jeho kolega Daniel Mikuláš síce mali záujem dokončiť tento prípad, no generálny prokurátor nevyhovel ich žiadostiam o preloženie na Krajskú prokuratúru Žilina. Maroš Žilinka ich zaradil na medzinárodný odbor, resp. netrestný úsek, čo zahŕňalo päť dní v týždni kancelárskej práce v Bratislave.

V polovici apríla Harkabus v rezignačnom liste Žilinkovi napísal, že atmosféra na prokuratúre pripomína normalizáciu zo 70. rokov.

Dnes Harkabus opisuje, kedy pochopil, že Žilinka ho nikam nepreloží a prečo si myslí, že mu tým vyjadril nedôveru.

Aké boli vaše posledné dni na prokuratúre?

Dosť prerušované, keďže som ešte dočerpával dovolenku. Okrem toho boli ovplyvnené najmä tým, že som kolegom odovzdával trestnú vec Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov.

Nie. Nebola na to príležitosť a ani som to neočakával.

Po zrušení špeciálnej prokuratúry vás zaradili na medzinárodný odbor. Čo táto práca zahŕňala?

Riešil som niekoľko spisov z medzinárodného styku, jednu obsiahlejšiu analýzu pre kolegu a spomínaný prípad Jána Kuciaka. Pod tento odbor spadá agenda, ktorá pretečie medzi slovenskými a zahraničnými orgánmi, teda najmä európske vyšetrovacie príkazy, agenda právnej pomoci či rôznych uznávacích konaní.

Máte za sebou dozor v najťažších kauzách a strávili ste stovky hodín v pojednávacích miestnostiach. Vnímali ste to tak, že je to mrhanie ľudským potenciálom?

Konkrétne v mojom prípade som ten pocit úplne nemal, pretože som bol dlhé roky prvostupňovým prokurátorom, a tak som predsa len aspoň trochu bol v kontakte s medzinárodným odborom. V dávnejšej minulosti som tam bol aj na stáži.

Mrhaním však bol spôsob rozdelenia ľudí do dvoch oddelení, ktoré spadajú pod medzinárodný odbor. Jedno má na starosti agendu priameho vybavovania spisov a druhé oddelenie je skôr legislatívne, pričom komunikuje aj s rôznymi medzinárodnými organizáciami. A tam je potrebná aj angličtina.

Čítal som v tom taký odkaz, že naša kvalifikácia nebude využitá naplno. Prečo, to nech si odpovie každý sám. Ďalšia vec je, ako bolo naložené s inými kolegami z Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vnímate to tak, že dopadli horšie ako vy?

Spomeniem napríklad kolegov Dana Mikuláša či (Mateja) Izakoviča a (Jána) Mihála, ktorí boli všetci zaradení na netrestný úsek, ktorý nemá nič spoločné ani len s trestným právom.

Existujú pritom aj rôzne medzinárodné dokumenty, ktoré priamo odporúčajú zabezpečiť dostatočnú kvalifikáciu prokurátorov. Problém je, že Generálna prokuratúra je napríklad v netrestnom úseku nadriadeným orgánom špecialistov na okresoch či krajoch, ktorí sa zaoberajú touto agendou.

Neprešli ani len nejakým špecializovaným školením alebo niečím podobným. Aj preto vidím zaraďovanie prokurátorov jednoznačne ako pomstu a ako neutralizáciu dlhoročnej erudície a odbornosti prokurátorov zrušenej špeciálnej prokuratúry.

Pomsta za to, že ste si dovolili priveľa?

Čítam to ako odkaz medzi riadkami: nevyskakujte, lebo dopadnete podobne.

Kto sa chce takto mstiť? Ako prokurátori ste predsa neohrozovali Žilinku, ale politikov či oligarchov.

Pomôžem si vetou, ktorú použil kolega Lipšic. Netvrdíme, že to zaradenie robili obvinení, ich obhajcovia alebo politici, lebo na to nemáme žiadny dôkaz. Ani to tak možno nebolo. Ale ak by to robili títo ľudia, nevyzeralo by to inak.

K antilistu je nutné povedať toľko, že ide o reakciu krajských prokurátorov, ktorí sú vo funkciách a sú bytostne závislí od generálneho prokurátora. Ľudsky tomu preto rozumiem. Nebudem hovoriť o konkrétnych ľuďoch, celý problém je skôr systémový a v tom, ako funguje prokuratúra.

Ak niekde vznikne takáto nejaká hraničná situácia, pri ktorej prirodzene vznikajú rôzne postoje, tak by sa očakávalo, že tu budú mechanizmy na vydiskutovanie, aby sa debata mohla posunúť ďalej. V normálne fungujúcej organizácii by to tak bolo. Na prokuratúre však nič také neexistuje.

Keď prišiel spomínaný antilist v reakcii na list, ktorý sme podpísali ako jedenásti prokurátori bývalého ÚŠP, tak som napísal e-mail všetkým členom etickej komisie. To by mala byť platforma na diskutovanie takýchto rozporov.

Avšak po atentáte na premiéra prijala komisia napokon stanovisko v zmysle, že sa o tom diskutovať nebude, aby sme nejakým spôsobom nehrotili nálady v spoločnosti. Neviem si predstaviť, ako sa interná diskusia na prokuratúre môže dotknúť nálad spoločnosti.

Stále však platí otázka, prečo mlčia radoví prokurátori? Je im to jedno?

Nie je im to jedno a ani medzi sebou nemlčia. Veľa z nich nás podporilo a mnohí kritizujú spôsob, akým došlo k zrušeniu ÚŠP, aj ako bolo naložené s ľuďmi. Nikdy to však nebudú prezentovať verejne.

Boja sa, samozrejme. Tu sme znova pri tom, prečo sa musí zmeniť systém prokuratúry. Ja som však ďaleko od toho, aby som kritizoval kolegov za to, že sú ticho a že sa neozvú. Keď fungujete v systéme prokuratúry 20 rokov, tak vidíte, ako sa človeku tá mentalita hierarchickej organizácie sovietskeho typu zažiera pod kožu. Hovorím to aj z vlastnej skúsenosti.

Práca mladého, začínajúceho prokurátora na okrese je napriek všetkému krásna a zmysluplná. Radšej si teda povie, že sa nebude vyjadrovať k tomu, čo sa robí tam hore, veď ktovie, čo sa tam všetko stalo. V tichosti si teda robí svoju prácu ďalej. A robí si ju dobre, alebo aspoň v rámci možností.

Čo zmenilo vo vašom prípade presvedčenie, že je lepšie mlčať?

Skúsenosť z ÚŠP. Nech sa hovorí o Danielovi Lipšicovi čokoľvek, naozaj mu nemožno uprieť, že v ÚŠP zaviedol atmosféru slobody a autonómnosti prokurátorov. Jasné, že to bolo do istej miery limitované nastavením prokuratúry, no každý prokurátor si zodpovedal za svoje veci a bol slobodný vo vyjadrovaní aj v rozhodovaní. A fungovalo to.

Daniel Lipšic či Ondrej Repa mali na Generálnej prokuratúre disciplinárny pohovor, za to, že bez povolenia poskytli médiám rozhovory. Skončili sa teda časy, keď mohli prokurátori verejne vystupovať?

Zrejme áno. Spôsob, akým dnes chcú interpretovať príkaz o poskytovaní informácií podľa môjho názoru zasahuje do ústavného práva na slobodu vyjadrovania. Snažia sa dosiahnuť, aby prokurátori nemohli poskytnúť bez súhlasu vedenia Generálnej prokuratúry rozhovor, aký vedieme aj teraz, či vôbec aby hovorili nejaký názor na to, ako funguje prokuratúra.

Obmedzenie komunikácie by možno dávalo väčší zmysel, keby komunikoval generálny prokurátor. Vidíme však, že Žilinka pred médiami uteká. Ešte ako kandidát na generálneho prokurátora pritom hovoril o otvorenosti prokuratúry. Prečo u neho nastal taký obrat?

Je pomerne aktívny na facebooku, no k tomu obratu naozaj došlo, to asi vidí každý. Napokon, aj vo svojom rezignačnom liste som písal, že spôsob, akým pán Žilinka riadi prokuratúru, mi nevyhovuje. Nechcem však špekulovať, čím to je.

Žilinka je dnes približne v polovici svojho sedemročného funkčného obdobia. Zatiaľ o ňom môžeme povedať, že ako generálny prokurátor reaguje len na vybrané témy, no mlčal napríklad pri rušení špeciálnej prokuratúry a nezastal sa ani vlastných podriadených či kolegov z ÚŠP, keď na nich útočili politici. Bude v konečnom hodnotení horším generálnym prokurátorom, než bol jeho predchodca Jaromír Čižnár ?

Toto je vec, ktorá odznieva dosť často v našich prokurátorských kruhoch, kde sa viacerí vyjadrili, že niektoré veci sa nediali ani za Čižnára. Ja tvrdím, že pán Čižnár nebol konfrontovaný s výzvami, s ktorými bol konfrontovaný pán Žilinka.

Avšak keby sa tak stalo, myslím si, že by na to generálny prokurátor nejako reagoval. Videli sme jeho reakciu na prípad kolegu Vasiľa Špirka. Tam sa podozrenia len obtreli o vládneho politika a kolega Špirko sa cítil ohrozený. Jeho tlačovku nazval Čižnár dehonestujúco ako garden párty, no ja som to vnímal ako také volanie o pomoc.

Pri tejto veci si dodnes vyčítam, že sme sa vtedy neozvali a nereagovali na to, ako Čižnár dehonestoval kolegu a s akým úškľabkom to spravil. Preto je porovnanie Žilinku a Čižnára absolútne nemožné. Naozaj neviem povedať, kto bol horší.

Bolo to tak, že kolega Mikuláš chodil pravidelne na delimitačné zasadnutia, kde sa na to viackrát pýtal. Námestníci generálneho prokurátora ho opakovane uistili, že naše preloženie nebude žiadny problém.

Keď napokon prišiel 4. marec a po rozhodnutí Ústavného súdu bolo jasné, že ÚŠP končí, tak sa na to pýtal priamo generálneho prokurátora. Vtedy s tým zrazu začal byť problém. Hovoril, že možno bude jedno miesto a neskôr možno bude aj druhé a podobne. Až nedávno sme sa dozvedeli, že jedno miesto údajne bolo v Žiline voľné už v marci. My sme však ani 16. apríla absolútne o ničom nevedeli, nikto s nami nekomunikoval.

Možno je také symptomatické, že sme mali ísť za generálnym prokurátorom a slušne ho poprosiť. Možno sme mohli, možno nie, to si každý vyhodnotí inak. Poviem však aj to, že nebyť kauzy Jána Kuciaka, tak by som v tomto systéme neostával hneď po zrušení ÚŠP. No mojou motiváciou bolo dokončiť tento prípad.

Osobne ste teda so Žilinkom o preložení do Žiliny nehovorili?

Pýtal som sa ho, ako je na tom naša žiadosť o preloženie a zároveň som mu vopred povedal, že mu napíšem aj žiadosť o dočasné pridelenie do Žiliny, čo je iný inštitút ako preloženie. Je to kvázi stáž. Na to mi povedal, že napísať ju môžem, ale že ma vopred upozorňuje, že aj na dočasné pridelenie je potrebné voľné systematizované miesto. Trochu som si to potom preveroval, nie je to pravda. Neskôr sa ku mne z kuloárov dostalo, že na túto žiadosť o dočasné pridelenie nebude reagovať.

Prečo ste to na Generálnej prokuratúre ani nechceli skúsiť?

Argumentovali sme miestom bydliska, hoci viem, že sa objavujú aj protiargumenty, že veď aj do Pezinka sme museli dochádzať. No tam to bolo flexibilnejšie, mali sme pojednávania aj v Banskej Bystrici a tak ďalej, zatiaľ čo práca na Generálnej prokuratúre si vyžadovala päť dní kancelárskej práce v týždni. To však nechajme bokom.

Na špeciálnej prokuratúre ste okrem iného dozorovali aj kauzu Súmrak, v ktorej boli obvinení Robert Fico a Robert Kaliňák zo Smeru. Neobávali ste, že už len na základe toho sa vás budú snažiť z prokuratúry vyštvať?

Rozhodne som neočakával, že nám bude vysielaný odkaz o nedôvere. Skôr som čakal, že po zrušení ÚŠP s nami bude naložené ako s prokurátormi, ktorí pre ten rezort už niečo urobili. A teda, že sa k nám generálny prokurátor postaví tak, aby sme v ňom ešte mohli pôsobiť ďalej. Ale to sme opäť pri tej chybe súčasného systému, v ktorom je jeden človek absolútne všemocný.

Nezvíťazila vaším odchodom z prokuratúry druhá strana a tí politici, ktorí vás verejne osočovali a spochybňovali, hoci ste si len robili svoju prácu?

Otvorene poviem, že keby mi z nejakého dôvodu nezostala kauza Kuciak, odišiel by som z prokuratúry, aj keby som bol preložený do Žiliny. Môj pohár trpezlivosti sa jednoducho naplnil. Načo by som bol v tom rezorte ďalej, ak by som dostával agendu, ktorú takisto ako ja urobí nejaký iný prokurátor?

Mne by ďalej už určite neboli prideľované prípady typu Kuciak, to som z toho odkazu vycítil. Výčitka, ktorú som mal aj sám voči sebe, sa týkala najmä toho, či sme ešte nemali vydržať do ukončenia kauzy Kuciak. Ak by v nej bol napríklad naplánovaný termín záverečných rečí na jeseň, tak by sme, samozrejme, ešte zostali.

Odišli by ste v nejakom momente, aj keby Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval ďalej?

Už keď som v roku 2020 prišiel na ÚŠP, tak som vravel, že tam idem na určitý čas. Mal to byť taký môj kvázi záver v rezorte prokuratúry. Jednak pre ten pohár, ktorý sa naplnil, ale aj preto, že dlhodobo sa nedá od troch detí dochádzať do Pezinka robiť kauzy. V Pezinku to, samozrejme, nebol pohodový život. No aj tam ma viazala kauza Kuciak.

Budú váš príklad nasledovať aj ďalší kolegovia z ÚŠP?

To sa uvidí asi časom. U mňa s kolegom Mikulášom situáciu urýchlilo dochádzanie do Bratislavy, no ukrivdené nám nebolo zďaleka najviac. Takže aj z kolegov si asi každý vyhodnocuje túto situáciu a zohľadňuje pri tom nejaké svoje ďalšie plány či svoje osobné a rodinné pomery.

Kauzu Kuciak ste dozorovali spoločne s kolegom Mikulášom. Prečo bol práve toto ten prípad, pre ktorý by ste boli ochotný zostať na prokuratúre aj dlhšie?

Pretože viem, koľko práce bolo s týmto prípadom, a viem aj to, ako sme k nemu pristupovali. Samozrejme, je aj vecou profesionálnej výzvy dokončiť takýto prípad.

Z ľudského hľadiska aj kvôli rodičom Jána a Martiny, pred ktorými snímam klobúk dole najmä za to, s akou vytrvalosťou bojujú za svoje zavraždené deti a s akou chodia na všetky súdy, kde to všetko počujú dookola. Aj zo svojich skúseností viem povedať, že väčšina ľudí traumatizovaných po vražde svojich príbuzných nie je schopná chodiť na súdy.

Ako reagovali na váš odchod Kuciakovci a Kušnírovci?

Že to chápu, aj keď ich to mrzí.

Novými prokurátormi prípadu sú Vladimír Kuruc a Peter Kysel. Ako ste spokojný s výberom vašich nástupcov?

Za tento výber chcem vedenie Generálnej prokuratúry oceniť, pretože spomínané rozpory týkajúce sa pôsobenia prokurátorov ÚŠP sa nepreniesli do prípadu Kuciak. Rozhodnutie vnímam ako veľmi racionálne a dobré. Bolo by naozaj ťažké dať takýto prípad niekomu, kto si ešte neprešiel zložitými vecami a pojednávaniami, pri ktorých riešil aj skupinové prípady.

Spomínali ste, že posledné týždne na prokuratúre ste z veľkej časti venovali aj odovzdávaniu prípadu Kuciak tejto dvojici kolegov. V čom to spočívalo?

Prešli sme si naše dôkazné návrhy, zorientoval som ich v dôkazoch, aby vedeli, ktoré sú na akých miestach spisu, keďže v tomto prípade je veľká časť elektronických dôkazov na nosičoch, ktoré sú ako prílohy súčasťou spisu a podobne. Išlo teda najmä o takéto technické nuansy.

Kauza Kuciak je už druhý raz na Najvyššom súde. Aký výsledok očakávate?

To sa naozaj nedá odhadnúť. Pre mňa by bol najlepší výsledok taký, aby súd predošlé rozhodnutie zrušil a špecializovanému súdu nariadil dorobiť úkony, ktoré sme navrhli v odvolaní a ktoré podľa mňa môžu veľmi významne zvrátiť názor dvoch sudcov zo senátu, ktorý rozhodoval. Nechcem však špekulovať a nemám ani nejaké percentá, ktorými by som vedel odhadnúť pravdepodobnosť jednotlivých scenárov.

Na základe svojich skúseností ešte vidíte reálnu šancu, aby bol v tomto prípade uznaný za vinného aj Marian Kočner?

Myslím si, že to rozhodne nie je bez šance. Napokon, videli sme, že naša argumentácia jedného z trojice členov senátu presvedčila.

Prídete si vypočuť rozhodnutie Najvyššieho súdu?

Nevieme ešte, ako to s ním bude, pretože za niektorých okolností je možné rozhodnúť aj od stola. V takom prípade by verejné pojednávanie ani nebolo. Ak však prebehne, tak je možné, že prídem. Ešte som sa tým nezaoberal.

Na kauzu Kuciak mala dosah aj vládna novela trestných kódexov. Nedostali ste výnimku od generálneho prokurátora na to, aby ste mohli dozorovať súvisiaci prípad Zoltána Andruskóa, ktorý sa rozhodol spolupracovať. Prečo ste považovali za potrebné, aby prípady dozoroval rovnaký prokurátor?

Považoval som to za logické, pretože nový Trestný poriadok hovorí aj o kontrole benefitov poskytnutých spolupracujúcim obvineným. Zdalo by sa mi teda prirodzené, aby o benefitoch rozhodoval prokurátor bývalého ÚŠP, a nie aby tam vstupovala nejaká iná prokuratúra, pri čom by mohlo dôjsť k nejakým nezhodám v názoroch prokurátorov.

Konkrétne tento prípad som vnímal najmä ako taký precedens, ktorý sa mal týkať iných konaní, kde je spolupracujúci obvinený vylúčený na samostatné konanie. Takéto prípady síce zostali na Generálnej prokuratúre, no zväčša skončili u dvoch prokurátoriek. Asi sa chceli vyhnúť tomu, aby kolegovia z ÚŠP mohli argumentovať, že Harkabusovi zostala výnimka na Andruskóa a im nie.

Nepochodili teda so žiadosťami o výnimku na súvisiace prípady spolupracujúcich obvinených ani ďalší vaši kolegovia?

Bolo viac takých prípadov. Myslím, že sa to týkalo napríklad aj Ľudovíta Makóa, ale nemám presný prehľad o tom, čo všetko bolo takto zamietnuté.

Veríte ešte v spravodlivosť na Slovensku? Do problémov sa dostávajú skôr vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia, zatiaľ čo mnohé doterajšie kauzy idú do stratena.

Verím, že systém ako taký treba opraviť, najmä čo sa týka Trestného poriadku a systému prokuratúry.

To tvrdia aj vládni politici s tým, že práve o to sa snažia.

Áno, len ja verím, že ho treba opraviť skôr opačne. Ak sme realisti, tak treba pripustiť, že za súčasného stavu bude spravodlivosť závisieť najmä od individuálnej morálnej integrity a odvahy jednotlivých sudcov, prokurátorov a policajtov.

Nie sú práve takíto ľudia aktuálne zastrašovaní? Sme svedkami toho, že na policajtov okolo Jána Čurillu je podaný návrh na obžalobu a že minister spravodlivosti žiada vyzliecť z talára senát Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu, keďže sa mu nepáči jeho rozhodovanie.

Treba povedať, že systém nebol ani doteraz nastavený tak, aby generoval kvalitu. To, čo sa podarilo dosiahnuť, bolo práve vďaka výkonu jednotlivcov.

Na okresoch máme prípady, kde od začatia vyšetrovania po vznesenie obvinenia prejdú aj štyri roky. A keď vidíme, akým spôsobom sa teraz nakladá, či ešte len ako bude naložené so skúsenými vyšetrovateľmi NAKA, tak to bude zrejme ešte výraznejšie. Nikto nevie, čo bude, no odvaha jednotlivcov bude naozaj ešte viac potrebná.

Ako vnímate spomínaný prípad čurillovcov, na ktorých už inšpekcia navrhla podať obžalobu?

Uvidíme, ako o návrhu rozhodne prokurátor. Na základe viacerých rozhodnutí v „našich" veciach, ktoré boli zrušené podľa paragrafu 363, si však myslím, že táto vec by do obžaloby nemala ísť. Aspoň podľa doterajšieho návodu generálneho prokurátora.

Samozrejme, registrujem aj mediálne informácie o pochybnostiach o zákonnosti dôkazov a ďalších vecí. Celkovo z toho, čo zo služobnej činnosti a teraz už len z verejného priestoru o tejto veci viem, si myslím, že ide o nezmyslené a účelové trestné stíhanie. Napokon to, že je nedôvodné, povedali aj traja sudcovia krajského súdu.

Osobne ste sa do kontaktu s prípadom čurillovcov dostali koncom roka, keď ste niektorým z nich schvaľovali status chráneného oznamovateľa. Ako ste potom vnímali, že za tento úkon na vás minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podal trestné oznámenie?

Vnímal som to tak, že mu to zrejme natoľko prekáža, že to potreboval odkomunikovať verejne, akoby šlo o niečo nekalé. Pritom zákon o ochrane oznamovateľov je jasný a každý prokurátor by takému návrhu jednoducho musel vyhovieť.

Už vás aj vypočúvali v tejto veci?

Zatiaľ nie. Ale som, samozrejme, pripravený dať k tomu svoje stanovisko.

Nestačilo by písomné stanovisko, ako keď sa policajná inšpekcia pýtala Smeru na nahrávky k prípadu a nikoho zo strany ani nevypočula?

Keď budú chcieť, tak dám písomné stanovisko. Celkom mi ide aj to písanie.

Z prokuratúry odchádzate v čase, keď ešte nie je známe rozhodnutie Ústavného súdu o vládnej novele trestných kódexov, čo by stále mohlo zvrátiť aj zrušenie ÚŠP. Čo ak táto situácia skutočne nastane?

Neuvažujem takto. Keby sa to však aj stalo, len ťažko si viem predstaviť, že by boli služobné pomery na ÚŠP nejako obnovené. Osobne si ani nemyslím, že by bola vec organizácie prokuratúry ústavnou záležitosťou. A ak by to padlo pre procesnú formu presadenia zmien, tak by to potom vláda zrejme tak či tak presadila nanovo cez riadne pripomienkové konanie. O pol roka by sme teda znova boli tam, kde sme teraz. Preto si ani nemyslím, že to nejako rieši situáciu, v ktorej som.

Na obnovenú prokuratúru by ste sa teda už nevrátili?

Nevravím, že sa na prokuratúru nikdy nevrátim. Neviem. Nevylučujem, ale ani netvrdím, že sa vrátim. Ak by napríklad bol záujem o to, aby som napríklad prispel svojimi názormi na nejaké reformy či zmenu na prokuratúre, nebránil by som sa tomu.

To znie ako také zadné vrátka, a to možno aj do politiky. Kde sa teda vidíte v budúcnosti?

Vstup do politiky neplánujem. Práveže to by bola vec, ktorá by ma z môjho pohľadu diskvalifikovala v tom, ak by som niekedy uvažoval o návrate na prokuratúru.

Momentálne sa vidím v advokácii. S kolegom Mikulášom si zakladáme vlastnú advokátsku kanceláriu, ktorú chceme rozbehnúť, a chceme si postupne vytvoriť klientelu. A možno ako takú splátku subjektívneho dlhu, ktorý cítim voči verejnosti za nedokončenie kauzy Kuciak, by som ešte mohol prispieť k diskusii o možných zmenách prokuratúry.

Tam už sa dokonca nejaké aktivity aj rodia, pretože ideálne by bolo, aby boli nejaké základy na báze občianskej platformy už pripravené pre prípad, ak by niekedy v budúcnosti vznikla politická sila, ktorá by mala záujem presadiť reformu prokuratúry. Potom by si politici mohli osvojiť tieto návrhy bez toho, aby to bolo spájané s nejakými politickými stranami.

Čiže už teraz sa s kolegami rozprávate o tom, čo by sa malo na prokuratúre zmeniť a zlepšiť?

Nielen s kolegami, ale aj s ľuďmi z iných rezortov, s advokátmi či s ďalšími odborníkmi a akademikmi.

Má to už aj nejaké zastrešenie či formu?

Áno, ale zatiaľ by som ešte nechcel hovoril podrobnosti. Tento projekt je stále len vo veľmi skorých počiatkoch. Bol by som rád, ak by to vzniklo pre potreby budúcnosti a som ochotný k tomu úplne nezištne a úprimne prispieť aj so všetkým odborným potenciálom, ktorý som rokmi na prokuratúre získal.