dennikn.sk | Mária Benedikovičová

Marian Kočner. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko nemal zverejniť všetky správy Mariana Kočnera s rôznymi vplyvnými ľuďmi, s ktorými komunikoval cez šifrovanú aplikáciu Threema. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu, na ktorom sudca neuspel so svojou sťažnosťou.

Rozhodnutie ukazuje, ako ústavní sudcovia vnímajú, keď z uniknutej Threemy, ktorá sa medzičasom stala dôkazom na súdoch s Kočnerom, prinášali články novinári, a prečo považujú za problém, ak celú komunikáciu na internet „zavesil“ sudca.

Prečo sa Threemou zaoberal Ústavný súd?

Sudca Šamko po zverejnení Threemy na portáli pravnelisty.sk v roku 2020 dostal napomenutie od vtedajšieho predsedu súdnej rady Jána Mazáka. Sudca podľa neho nemal zákonné oprávnenie pustiť Threemu na verejnosť a svojím konaním mohol narušiť vážnosť justície.

Šamko s napomenutím nesúhlasil, obrátil sa na Najvyšší správny súd, a keď tam nepochodil, skúsil to na Ústavnom súde.

Z rozhodnutia ústavných sudcov z 15. mája 2024 vyplýva, že ani oni neuznali, že sa napomenutím zasiahlo do Šamkovho práva na slobodu prejavu a práva na slobodné šírenie informácií.

Okrem toho, že Šamko pôsobí na bratislavskom krajskom súde, vlani v máji sa stal členom súdnej rady.

Sudca Peter Šamko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kočnerov mobil odrovnal viacerých vysokopostavených
Pripomeňme, že Kočnerova Threema pred piatimi rokmi zatriasla verejným životom na Slovensku. Vyšetrovatelia sa k nej dostali vďaka tomu, že podnikateľov mobil odovzdal polícii bývalý siskár a Kočnerov kamarát Peter Tóth. Keď ju rozkódovali, odkryla, aký vplyv a kontakty mal tento podnikateľ na najvyššie poschodia.

Na verejnosť sa prvýkrát dostala časť Threemy v lete 2019, keď Denník N zverejnil, ako Kočner komunikoval s Alenou Zsuzsovou o Jánovi Kuciakovi a ako si z neho robili posmech aj po jeho zavraždení.

Kočnerov obhajca a súčasný poradca premiéra Roberta Fica Marek Para Threemu od začiatku spochybňoval. Súd ju však neskôr pripustil ako zákonný dôkaz v procese, v ktorom Kočnera dodnes súdia pre podozrenia z objednávky vraždy Kuciaka a jeho snúbenice. Vinu odmieta.

Médiá postupne na základe správ prinášali odhalenia o tom, ako mal Kočner vplyv na sudcov, prokurátorov a netajil sa ani konexiami v polícii. Okrem iných si písal aj s oligarchom blízkym Ficovi Norbertom Bödörom, ktorého príbuzný Tibor Gašpar bol za éry Smeru policajným prezidentom. Dnes je Gašpar podpredsedom parlamentu za Smer a hrozí mu súd pre podozrenia zo zneužívania polície.

Marian Kočner a Marek Para na súde. Foto – TASR

V dôsledku zistení, ktoré sa podarilo odhaliť vďaka Threeme, pred rokmi skončili vo funkciách mnohí prominenti: napríklad vtedajší podpredseda parlamentu Martin Glváč zo Smeru, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská, ktorú Kočner označoval za „opičku“, či námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.

Kočnerova Threema prispela aj k právoplatnému odsúdeniu Kočnera v kauze podvodných zmeniek, za ktorú si odpykáva trest 19 rokov.

Konal ako sudca alebo občiansky aktivista?
Necelý rok po tom, ako médiá začali zverejňovať zistenia z Threemy, v máji 2020 priložil sudca Šamko celý prepis Kočnerovej komunikácie k svojmu textu na portáli pravnelisty.sk, v ktorom kritizoval úniky dôkazov zo živých prípadov. Pred Ústavným súdom sa bránil tým, že nekonal ako sudca, ale ako občan.

„Svoj prejav označil za občiansky aktivizmus, ktorým chcel demonštrovať nevhodnosť únikov dôkazných prostriedkov do médií, ktoré selektívne komentovali ich obsah,“ spomína Šamkov postoj rozhodnutie Ústavného súdu.

Sudca ďalej tvrdil, že ak médiá zverejňujú časti Threemy s odôvodnením, že konajú vo verejnom záujme, podľa neho bolo vo verejnom záujme publikovanie kompletného prepisu, aby sa s ním mohol oboznámiť každý, kto chce.

Z Košíc však sudcovi odkázali, že rozdiel medzi ním a médiami je zrejmý.

Martin Glváč patril medzi ľudí, ktorí skončili pre Kočnerovu Threemu. Na fotografii s Robertom Ficom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozdiel medzi novinárom a sudcom
Keďže má v rukách zákonnú rozhodovaciu právomoc ako predstaviteľ súdnej moci, jeho prejav podľa Ústavného súdu vplýva na verejnosť inak ako v prípade novinárov. V tejto súvislosti poukazujú na konštatovanie Najvyššieho správneho súdu, že ak Threemu uverejní sudca, je to iné, ako keď to urobí novinár: „Dodáva to určitý punc kvality, respektíve dôveryhodnosti.“

„Kým žurnalistika pracuje aj s určitým stupňom zveličenia a šokovania, naproti tomu od sudcu je namieste požadovať rozvážnosť, rozhodnosť a jasnosť prejavu, pretože spoločne so svojou osobou prezentuje aj súdnu moc ako takú,“ konštatuje senát Ústavného súdu, v ktorom sedeli predseda Ladislav Duditš a sudcovia Miroslav Duriš a Peter Straka.

Sudca Šamko bol podľa ústavných sudcov spôsobilý zverejnením Threemy „ohroziť autoritu a nestrannosť súdnej moci“, keďže sám priznal, že nevedel, či sa k nemu dostal autentický prepis alebo nejako upravovaný.

„Všeobecne možno konštatovať, že sudca by nemal verejne šíriť informácie, ktorých autenticitu nevie odobriť,“ dodávajú ústavní sudcovia.

Sídlo Ústavného súdu SR v Košiciach. Foto – TASR

Po dvoch dňoch Threemu zmazal
Dva dni po zverejnení Threemy ju Šamko sám z webovej stránky pravnelisty.sk odstránil.

Niekdajší predseda súdnej rady Ján Mazák, ktorý Šamka za jej publikovanie napomenul, napísal Ústavnému súdu, že všeobecne mohlo ísť o občiansky aktivizmus, ale v prípade sudcu nemožno takéto konanie ospravedlniť, pretože Šamko vedel, že publikuje dôkaz z trestného spisu v neskončenej kauze, a celý prepis obsahoval citlivé osobné informácie o rôznych ľuďoch, ktoré nesúviseli s trestnou vecou.

Ústavný súd upozorňuje, že Kočner v marci tohto roka uspel na Súdnom dvore EÚ, ktorý mu priznal odškodné dvetisíc eur od Europolu a Slovenskej republiky. Pôvodne žiadal 100-tisíc eur.

Rozhodnutie sa týka úniku Kočnerovej intímnej komunikácie s dnes už bývalou milenkou Miriam Hatinovou. Kočner poukazoval na to, že bola zverejnená 19. mája 2020, teda práve v deň, keď celú Threemu sprístupnil na internete sudca Šamko.

Médiá vrátane Denníka N prinášali z Threemy časti týkajúce sa podozrení z protiprávnej činnosti Kočnera a jeho komplicov vrátane politikov. Až neskôr bulvárne médiá rozoberali aj prepisy jeho komunikácie s Hatinovou.

Väzeň Marian Kočner na súde. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Vodu káže, víno pije“
Sudca Šamko na Ústavnom súde odmietal, že by svojím konaním ohrozil dôveru súdnictva. „Z jeho pohľadu neštandardná situácia si vyžadovala neštandardné riešenie, šlo teda o prejav symbolickej povahy,“ zachytáva rozhodnutie Ústavného súdu Šamkove argumenty, prečo sprístupnil celú Threemu.

Ústavní sudcovia však dali za pravdu Najvyššiemu správnemu súdu, že napomenutie bolo namieste. Konanie sudcu prirovnávali k prísloviu „vodu káže, víno pije“, čím narážali na to, že v inkriminovanom článku napádal úniky dôkazov zo živých spisov, no sám zverejnil dôkaz v podobe Kočnerovej Threemy.

Podľa ústavných sudcov Šamko smel kritizovať úniky dôkazov zo spisov, za problém považujú jedine uverejnenie kompletného prepisu súkromnej komunikácie Kočnera.

Ústavný súd sa domnieva, že občiansky aktivizmus nemožno vylúčiť ani u sudcov, no treba ho hodnotiť „z perspektívy všeobecnej zdržanlivosti“. Upozorňuje, že Šamko na webe pravnelisty.sk nevystupuje ako radový občan prezentujúci svoje občianske postoje, ale ako sudca, a preto sa priklonili k záveru, že konal v rámci svojej funkcie sudcu.

„Sudca reprezentuje súdnu moc aj mimo bezprostredného výkonu svojej rozhodovacej činnosti, a preto sa požiadavka zdržanlivosti vzťahuje na jeho správanie aj mimo jeho pracovného času,“ konštatuje Ústavný súd.

A pridáva: „Celospoločenský kontext nenasvedčoval potrebe, aby sťažovateľ ako sudca krajského súdu suploval úlohu médií.“