standard.sk | Igor Stupňan
Nová podoba Súdnej rady SR nadobúda kontúry, ktoré sú výsledkom rozhodnutia vlády a nového prezidenta Petra Pellegriniho. Úplné zloženie tohto 18-členného orgánu sudcovskej samosprávy by sa malo zavŕšiť v septembri, kedy by mal parlament zvoliť zostávajúcich dvoch členov.
Kandidátom má byť, ako denníku Štandard potvrdil, aj bývalý šéf Najvyššieho súdu SR a bývalý prezidentský kandidát Štefan Harabin.
Pellegrini stavil na advokátov
Prezident Pellegrini najskôr odvolal dvoch členov Súdnej rady, ktorých menovala jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová, tretiemu sa skončilo funkčné obdobie v júni. Namiesto nich v utorok vymenoval do Súdnej rady svojich troch nominantov.
Ide o Martina Puchallu, ktorý je advokátom s 19-ročnou praxou a je predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK). Je tiež zástupcom ministerstva spravodlivosti vo výberových komisiách na sudcov.
Druhým je advokát Adrián Kucek. Má 15 rokov praxe, je predsedom disciplinárneho senátu advokátskej komory. Známe je, že zastupoval napríklad nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a aj podnikateľa Zoroslava Kollára.
Treťou je Zuzana Čížová. Má 24-ročnú prax a posledných 20 rokov pôsobí ako advokátka. Je členkou predsedníctva SAK.
Vláda svojich nominantov vymenila vlani
Kabinet premiéra Roberta Fica vymenil troch členov Súdnej rady ešte vlani v novembri. Odvolal Evu Mišíkovú, Ľudovíta Bradáča a Katarínu Javorčíkovú. Nahradili ich Ľudmila Joanidisová, Martin Bezák a Magdaléna Hromcová.
Joanidisová je notárkou, ďalší dvaja sú advokáti. Nadácia Zastavme korupciu vlani na sociálnej sieti uviedla, že Joanidisová v minulosti robila viaceré notárske úkony pre firmy blízke Robertovi Kaliňákovi a Jánovi Počiatkovi.
Kolíková upozorňuje na potenciálny konflikt
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) nepovažuje za úplne šťastné, že dochádza k prepájaniu predsedníctva advokátskej komory so Súdnou radou. Nevylučuje však, aby bol členom Súdnej rady advokát.
„Ale vždy sa potenciálne ten advokát dostáva do určitého konfliktu, keď rozhoduje o veciach, ktoré súvisia s justíciou, pretože to potenciálne môžu byť jednak budúci sudcovia, ak rieši otázku spôsobilosti sudcov, tak rieši otázku, či sa ten
človek vôbec stane sudcom. Potom tam môžu byť rôzne iné podnety, ktoré sú o tom, či sudca ostane v sudcovskom stave,“ povedala Kolíková pre portál sme.sk v relácii Rozhovory ZKH.
Parlament zmeny v Súdnej rade nedokončil
Konečná podoba Súdnej rady v prípade troch nominantov za parlament ešte nie je definitívna. Poslanecké plénum v máji odvolalo dvoch členov rady Jána Mazáka a Andreja Majerníka. Mazák okrem toho, že bol členom Súdnej rady, bol
aj jej predsedom. Z čela rady ho odvolali jej členovia tento rok 16. apríla. Mazák sa obrátil na Ústavný súd SR. Sťažoval sa na porušenie svojich základných práv. Za bezdôvodné odvolanie z funkcie predsedu, ktoré malo byť podľa jeho názoru podložené klamstvami a vyhrážkami zo strany členov Súdnej rady, požadoval odškodné vo výške 50-tisíc eur. Ústavný súd však jeho sťažnosť odmietol. Parlament v apríli zvolil nového člena rady Jaroslava Klátika, ktorý je vysokoškolský pedagóg na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Voľba zvyšných dvoch členov Súdnej rady ešte na poslancov čaká. Ak platí koaličná zmluva, parlament by ma mal zvoliť, hovorí Harabin.
Jedným z kandidátov má byť Štefan Harabin.
Aktuálne potvrdil, že ho SNS oslovila, aby kandidoval. Pred časom o tom hovoril aj poslanec SNS Rudolf Huliak. „SNS má podľa koaličnej zmluvy jedno miesto. Pán Danko ma pred vyjadrením Huliaka oslovil, či by som kandidatúru
neprijal,“ povedal v stredu Harabin denníku Štandard. Harabin Dankovi povedal, že je pracovne vyťažený, píše články, natáča videá a poukazuje na nezákonnosti. Danko podľa Harabina povedal, že to je to, čo by reálne presadzoval, ako človek so skúsenosťami. „Prehovoril ma, tak som dal súhlas,“ doplnil Harabin. Ako ďalej uviedol, ak platí koaličná zmluva, tak by ho mal parlament zvoliť. Dodal, že on sa do rady nehrnul. Harabin by však už Súdnu radu neviedol, jej predsedníčkou je sudkyňa Marcela Kosová. Rovnako by nebol ani
podpredsedom. Súdna rada za svoju podpredsedníčku zvolila v stredu sudkyňu Ayše Pružinec Eren. Harabin hovorí, že sa nezaoberá tým, že by nebol vo vedení Súdnej rady. „Pán Danko mi nenúkal funkciu predsedu, ponúkol členstvo v Súdnej rade,“ podotkol s tým, že už prešiel spomínanými poschodiami v justícii. Riadil dve funkčné obdobia Súdnu radu i Najvyšší súd SR a ako nominant HZDS bol tiež ministrom spravodlivosti.
Čo Smer kritizoval, neskôr využil
Súdna rada je najvyšším samosprávnym orgánom justície. Má 18 členov. Deviatich si volia sudcovia, a to tak, že jedného člena rady volia a odvolávajú sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR spomedzi
seba, ôsmich členov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členoch nominujú prezident, vláda a parlament. Súdna rada nemá byť politickým orgánom a miestom politického súboja. Jej členovia by mali byť nerušene vo funkcii
päť rokov. V roku 2020 za vlády Igora Matoviča a počas éry ministerky spravodlivosti Kolíkovej parlament schválil ústavnú zmenu, že člena Súdnej rady možno odvolať bez uvedenia dôvodu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
Vláda Roberta Fica túto možnosť využila a svojich nominantov vymenila, rovnako aj prezident Pellegrini a podobný krok robí aj súčasná koaličná väčšina v parlamente. Bývalí členovia Súdnej rady Ján Mazák, Eva Mišíková, Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč, ktorí predčasne vo
funkciách skončili, sa obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd. Ten však ich sťažnosti odmietol. Do budúcnosti sa vytvára precedens, že po nástupe každej novej koaličnej väčšiny parlament a vláda vymenia členov
Súdnej rady a rovnako tak aj nový prezident. Paradoxom je, že Smer Kolíkovej zmenu kritizoval a obrátil sa preto v roku 2021 aj na Ústavný súd.