Komisia dnes uverejnila svoju piatu výročnú správu o právnom štáte, v rámci ktorej systematicky a objektívne preskúmala vývoj v oblasti právneho štátu, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch. V porovnaní s prvým vydaním správy o právnom štáte prijatej v roku 2020 sú členské štáty a EÚ ako celok oveľa lepšie pripravené odhaľovať vznikajúce výzvy, predchádzať im a riešiť ich. Buduje sa tak odolnosť našich európskych demokracií a vzájomná dôvera v EÚ. Zároveň sa zlepšuje fungovanie jednotného trhu a vytvárajú sa výhody pre podnikateľské prostredie, vďaka ktorému sa zvyšuje konkurencieschopnosť a udržateľný rast.

Správa sa počnúc svojím prvým vydaním v roku 2020 stala skutočným motorom pozitívnych reforiem: pokiaľ ideo odporúčania vydané v roku 2023 v celom rozsahu alebo sčasti sa vyhovelo dvom tretinám (68 %) z nich. V prípade niektorých členských štátov však pretrvávajú systémové obavy a situácia sa naďalej zhoršuje. Odporúčania tohtoročnej správy sa zameriavajú práve na tieto obavy. V správe sa neuvádzajú žiadne odporúčania pre krajiny zapojené do procesu rozširovania, keďže odporúčania pre tieto krajiny sa vydávajú výlučne v kontexte výročného balíka rozširovania.

Tohtoročná správa sa prvýkrát zameriava aj na vývoj v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku, a to v rámci štyroch kapitol venovaných uvedeným krajinám. Zahrnutím týchto krajín, ktoré sa v procese rozširovania dostali najďalej, sa podporí ich reformné úsilie, príslušným orgánom sa pomôže dosiahnuť ďalší pokrok v prístupovom procese a pripraviť sa na pokračovanie v plnení úloh v prospech právneho štátu, keď sa stanú členskými štátmi. 

Podľa dnes uverejneného osobitného prieskumu Eurobarometra viac ako sedem z desiatich občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podpore dodržiavania zásady právneho štátu v ich krajine. Takmer deväť z desiatich občanov EÚ považuje za dôležité, aby všetky členské štáty EÚ rešpektovali základné hodnoty EÚ, pričom tento názor sa od roku 2019 ustálil. Okrem toho sa v mnohých krajinách výrazne zlepšil pocit informovanosti o základných hodnotách EÚ: celkovo sa 51 % občanov EÚ cíti dobre informovaných o základných hodnotách EÚ a právnom štáte v porovnaní so 43 % v roku 2019.

Správa z roku 2024 obsahuje ako každý rok oznámenie, ktoré skúma situáciu v EÚ ako celku, a 27 kapitol o jednotlivých krajinách, ktoré sú zamerané na podstatný vývoj v každom z členských štátov. Správa obsahuje aj posúdenie minuloročných odporúčaní a na tomto základe opäť poskytuje všetkým členským štátom konkrétne odporúčania.

Správa pokrýva štyri piliere: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, sloboda a pluralita médií, ako aj iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.

Kľúčové zistenia a odporúčania

1. Reformy súdnictva

V popredí politického záujmu boli v minulom roku naďalej reformy súdnictva , pričom mnohé členské štáty pokračovali vo vykonávaní odporúčaní z roku 2023 a realizovali reformy dohodnuté v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Niekoľko členských štátov iniciovalo dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva alebo v nich pokročilo. Vynaložili legislatívne úsilie na posilnenie nezávislosti a účinnosti súdnych rád, zlepšenie postupov vymenúvania sudcov, a to aj do najvyšších súdov, či posilnenie autonómie prokuratúr. Zároveň pretrvávajú určité systémové obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, a zistili sa konkrétne prípady zhoršenia situácie. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zefektívnenie a skvalitnenie justície, ako aj na uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Vo viacerých členských štátoch však znepokojuje odmeňovanie sudcov a prokurátorov, ktoré vedie k problémom pri nábore kvalifikovaných justičných pracovníkov.

V tohtoročnej správe sa preto členským štátom odporúča, aby riešili napríklad potrebu záruk pri postupoch vymenúvania sudcov na súdoch nižších inštancií aj na vysokých pozíciách, nezávislosť prokuratúry alebo potrebu zabezpečiť pre súdnictvo primerané, a to aj platové zdroje .

V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa uskutočnili dôležité reformy, a to aj na ústavnej úrovni, s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a kvalitu justičných systémov. Treba však pokračovať v úsilí, a to najmä v oblastiach súvisiacich s fungovaním samosprávnych justičných orgánov a menovaním sudcov.

2. Protikorupčné rámce

Podľa výsledkov osobitného a rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch občanov a podnikov ku korupcii v EÚ z roku 2024 je pre nich korupcia aj naďalej vážnym problémom.

Z výsledkov osobitného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania sú naďalej znepokojení úsilím národných vlád riešiť korupciu: 65 % z nich sa domnieva, že prípady korupcie na vysokej úrovni sú nedostatočne stíhané, a len 30 % si myslí, že úsilie vlády v boji proti korupcii je účinné. 51 % spoločností so sídlom v EÚ si myslí, že ľudia alebo podniky, ktoré sa dopúšťajú korupcie, sú odhalené alebo nahlásené príslušným orgánom. Z týchto spoločností približne tri štvrtiny zastávajú názor, že príliš tesné prepojenia medzi podnikaním a politikou vedú ku korupcii (79 %) a že zvýhodňovanie a korupcia narúšajú hospodársku súťaž medzi podnikmi (74 %). V priemere 68 % občanov EÚ a 64 % spoločností, ktoré v nej sídlia, si myslí, že korupcia je v ich krajine rozšírená.

Členské štáty od minulého roka zlepšili svoje inštitucionálne prostredie s cieľom lepšie bojovať proti korupcii, a to aj navýšením zdrojov na kapacity orgánov presadzovania práva, prokuratúry a súdnictva. Zároveň treba pokračovať v posilňovaní rámcov prevencie, ako sú napríklad rámce upravujúce pravidlá lobizmu, konfliktu záujmov a majetkových priznaní, a postarať sa o to, aby boli prípady korupcie účinne vyšetrené a stíhané. Tieto skutočnosti sa premietajú do tohtoročných odporúčaní.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa posilnilo právne a inštitucionálne usporiadanie, je však potrebné posilniť vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie.

3. Sloboda a pluralita médií

Od poslednej správy o právnom štáte niekoľko členských štátov podniklo konkrétne kroky na zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov, a to aj vzhľadom na iniciatívy Komisie, ako napríklad Európsky akt o slobode médií (EMFA), ktorý už nadobudol účinnosť a bude v plnej miere uplatniteľný od augusta 2025, smernica a odporúčanie o boji proti strategickým žalobám proti verejnej účasti či odporúčanie o bezpečnosti novinárov.

Okrem toho sa predĺžili a rozšírili úlohy a právomoci viacerých vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti médií, a to aj v súvislosti s nadobudnutím účinnosti aktu EÚ o digitálnych službách, a vznikli alebo sa rozšírili nové online majetkové registre.

Vo viacerých členských štátoch však pretrvávajú obavy o nezávislosť riadenia alebo finančnú stabilitu verejnoprávnych mediálnych vysielateľov, transparentnosť vlastníctva médií, právo na prístup k verejným dokumentom a transparentné a spravodlivé prideľovanie štátnej reklamy. Komisia opäť vydala viacero odporúčaní týkajúcich sa všetkých týchto oblastí vrátane bezpečnosti novinárov.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania existujú problémy, najmä pokiaľ ide o transparentnosť vlastníctva médií, nezávislosť regulačných orgánov alebo verejnoprávnych médií a bezpečnosť novinárov, hoci v niektorých z nich sa tiež uskutočnili reformy s cieľom riešiť niektoré z týchto otázok.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty naďalej zlepšujú kvalitu svojich legislatívnych procesov a zapájajú do nich aj zainteresované strany – ide o trend, ktorý bol zaznamenaný aj v predchádzajúcich správach o právnom štáte. Niektoré členské štáty posilnili postavenie a zdroje národných inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov. Vo viacerých členských štátoch pokračovali aj iniciatívy na posilnenie rámca a financovania občianskej spoločnosti.

V niekoľkých členských štátoch však pretrvávajú problémy, ako je nadmerné využívanie skrátených konaní alebo problémy súvisiace s celkovou kvalitou tvorby právnych predpisov či s konzultáciami so zainteresovanými stranami. Občianska spoločnosť a obhajcovia ľudských práv čoraz častejšie čelia problémom, právnym obmedzeniam a útokom vrátane systémových obmedzení ich činnosti v niektorých členských štátoch. O tomto znepokojujúcom trende sa zmienila už predchádzajúca správa.

Komisia na riešenie zistených problémov vydala odporúčania týkajúce sa fungovania legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania nezávislých orgánov a vytvorenia priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania pretrvávajú problémy so systematickým dodržiavaním odporúčaní inštitúcií vykonávajúcich funkciu ombudsmana a iných nezávislých orgánov. Problémy sa vyskytujú aj v súvislosti s kvalitou tvorby právnych predpisov a konzultáciami so zainteresovanými stranami.

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách, pričom príslušné odporúčania zároveň využijú na ďalšie skúmanie, ako možno dosiahnuť konkrétny pokrok. Komisia vyzýva aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie kľúčové zainteresované strany a aktérov, aby pokračovali vo vnútroštátnom dialógu o právnom štáte, a to aj na európskej úrovni, pričom sa vo väčšej miere majú zapojiť samotní občania. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby účinne využívali príležitosti a aby sa zaoberali problémami uvedenými v tejto správe. Zároveň je pripravená pomáhať im pri vykonávaní odporúčaní.

Ako predsedníčka von der Leyenová ohlásila vo svojich politických usmerneniach na roky 2024 – 2029, Komisia bude naďalej zlepšovať monitorovanie a podávanie správ, ako aj posilňovať systém bŕzd a protiváh – najmä sledovaním vykonávania odporúčaní. S cieľom zabezpečiť, aby správa pokryla problémy v celej Európe, bude doplnená o rozmer jednotného trhu. Vďaka tomu sa dotkne otázok právneho štátu, ktoré majú vplyv na spoločnosti, najmä malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace cezhranične.

Pokiaľ ide o krajiny zapojené do procesu rozširovania, Komisia bude naďalej sledovať identifikované problémy, a to aj v budúcich výročných správach o rozšírení. Ďalšie krajiny zapojené do procesu rozširovania budú zahrnuté do správy o právnom štáte vtedy a v takom stave, ako budú pripravené.

Situácia v oblasti právneho štátu na Slovensku

Vláda schválila reformu trestnoprávnych predpisov a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní a bez riadneho pripomienkovania, čo vyvolalo vážne obavy v súvislosti s procesom a obsahom reformy. Ústavný súd vo februári 2024 dočasne pozastavil účinnosť častí predmetnej reformy, ktorá bola ďalej novelizovaná v ďalšom skrátenom legislatívnom konaní v júli 2024. V súvislosti so zavedením záruk, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady, sa nedosiahol žiadny pokrok a vláda odvolala troch jej členov pred skončením ich funkčného obdobia. Zmeny Trestného poriadku vyvolávajú ďalšie obavy, pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva. Vyhlásenia vládnych predstaviteľov voči niektorým sudcom vyvolávajú kritiku za zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Súdy v rámci zreformovanej súdnej mapy fungujú vo všeobecnosti dobre, a to aj pokiaľ ide o samostatný systém správnych súdov. Pripravujú sa zmeny na zlepšenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci. Zlepšila sa úroveň digitalizácie justičného systému, avšak vývoj nového digitálneho systému riadenia súdov čelí problémom. 

Pripravuje sa nová Národná protikorupčná stratégia na roky 2024 – 2029. Reforma trestnoprávnych predpisov však vyvoláva osobitné obavy, pokiaľ ide o boj proti korupcii, a najmä veľkej korupcii, ako aj pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov Únie. Zrušenie Odboru prevencie korupcie na Úrade vlády SR a Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj plánovaná reorganizácia Národnej kriminálnej agentúry majú vplyv na slovenské inštitúcie, ktoré sa špecializujú na monitorovanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie veľkej korupcie a celkovú koordináciu v tejto oblasti. Namiesto riešenia obáv obmedzením využívania diskrečnej právomoci generálneho prokurátora na rušenie vyšetrovaní prípadov veľkej korupcie sa posilnili kontrolné právomoci generálneho prokurátora nad vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami veľkej korupcie. So zreteľom na uvedené hrozí, že tieto zmeny ovplyvnia schopnosť Slovenska účinne stíhať prípady veľkej korupcie. Nová vláda sa zaviazala navrhnúť právne predpisy v oblasti lobingu a posilniť systém na predchádzanie konfliktu záujmov a systém majetkových priznaní. 

Rada pre mediálne služby je vďaka právnemu rámcu a rozpočtovej autonómnosti schopná fungovať nezávisle. Zákon o mediálnych službách a zákon o publikáciách spoločne zabezpečujú transparentnosť vlastníctva médií. V súvislosti s posilňovaním autonómie verejnoprávnych médií sa nedosiahol žiadny pokrok, keďže novým zákonom o regulácii verejnoprávnych médií sa zrušil súčasný vysielateľ a vytvoril sa nový subjekt, čo vyvoláva obavy o budúcu nezávislosť vysielateľa. V súvislosti s mechanizmom zameraným na zlepšenie bezpečnosti novinárov sa síce dosiahol istý pokrok, no silnejú obavy, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, ktoré sa údajne zhoršuje. 

Nedostatočný pokrok sa dosiahol v súvislosti so zabezpečením účinných verejných konzultácií v rámci procesu tvorby právnych predpisov. Zmenami kompetenčného zákona sa rozširuje právomoc vlády pri vymenúvaní a odvolávaní vedenia určitých nezávislých orgánov. Národný preventívny mechanizmus v súčasnosti funguje v rámci úradu ombudsmana, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prispieva svojimi projektmi k posilneniu kultúry právneho štátu. Pokračujú iniciatívy na zvýšenie účasti na rozvoji verejných politík, zatiaľ čo prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti sa zhoršilo, najmä v prípade organizácií, ktorých úlohou je dohľad nad činnosťami štátu, a v oblasti ľudských práv.

Odporúčania pre Slovensko

V súvislosti s odporúčaniami, ktoré boli adresované Slovensku v Správe o právnom štáte 2023, Slovensko vo všeobecnosti:

• nedosiahlo žiadny pokrok v zavádzaní opatrení, ktorými sa malo zabezpečiť, aby sa na členov súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád, 
• nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečení toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• nedosiahlo ešte žiadny pokrok, pokiaľ ide o predloženie návrhov na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov upravujúcich konflikty záujmov a majetkové priznania,
• nedosiahlo žiadny pokrok v prijímaní opatrení na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečovaní objektívnosti rozhodnutí prokuratúry, ani v predkladaní legislatívnych zmien, ktorými by sa obmedzila právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosahovania presvedčivých výsledkov v prípadoch veľkej korupcie,
• nedosiahlo žiadny pokrok v posilňovaní nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií,
• dosiahlo istý pokrok v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• nedosiahlo žiadny pokrok v zabezpečovaní účinných verejných konzultácií v procese tvorby právnych predpisov a zapojenia zainteresovaných strán do tohto procesu. 

Na základe týchto skutočností a s prihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, a pripomínajúc popritom aj príslušné záväzky prijaté v rámci plánu obnovy a odolnosti, ako aj príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa Slovensku odporúča, aby:

• zaviedlo opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa na členov súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,
• zabezpečilo, aby sa zaviedli a riadne dodržiavali dostatočné záruky v prípadoch, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• predložilo návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov upravujúcich konflikty záujmov a majetkové priznania,
• zabezpečilo účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, a to aj predchádzaním neprimeranému zasahovaniu do takýchto prípadov a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora na rušenie konečných rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov,
• posilnilo pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií,
• pokročilo v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• zabezpečilo účinné verejné konzultácie v procese tvorby právnych predpisov, ako aj zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu a snažilo sa zabrániť nadmernému využívaniu skrátených legislatívnych konaní.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Správa o právnom štáte z roku 2024

Správa o právnom štáte z roku 2024 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte z roku 2024 – odporúčania

Správa o právnom štáte z roku 2024 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte z roku 2024 – abstrakty a odporúčania týkajúce sa kapitol o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte z roku 2024 – metodika

Každoročný cyklus posudzovania právneho štátu – informačný prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – informačný prehľad

Správa o právnom štáte z roku 2024 – otázky a odpovede

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 553 o právnom štáte

Prieskum Eurobarometra č. 584 o postojoch občanov ku korupcii v EÚ

Prieskum Eurobarometra č. 542 o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ