dennikn.sk | Veronika Prušová

Igor Králik a Michal Truban. Foto N – Vladimír Šimíček

Michala Trubana určili štyria z piatich členov výberovej komisie na prvé miesto. Je pravdepodobné, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ho za predsedu Špecializovaného trestného súdu vymenuje.

Michal Truban sa pravdepodobne opäť stane predsedom Špecializovaného trestného súdu. Vo výberovom konaní skončil u štyroch z piatich členov komisie na prvom mieste. Ide síce len o odporúčanie, ktoré nemusí minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) akceptovať, ale to, že rozhodne inak, je veľmi málo pravdepodobné.

Ak Trubana vymenuje, stane sa predsedom súdu po tretí raz.

Jeho protikandidátom bol súčasný podpredseda súdu Igor Králik, ktorý ho dočasne aj riadi po tom, čo sa funkcie vzdal Ján Hrubala.

O výbere budúceho predsedu súdu rozhodoval v komisii predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, predseda bratislavského krajského súdu Boris Tóth, ale aj člen súdnej rady a prešovský krajský sudca Peter Farkaš. Za sudcov Špecializovaného trestného súdu bol vo výberovej komisii Rastislav Stieranka.

Minister nového predsedu súdu nevymenuje ihneď. Súdna rada ešte musí preveriť predpoklady sudcovskej spôsobilosti aj majetkové pomery oboch kandidátov.

Penzión už nevysvetľoval
Práve majetkové pomery boli jednou z hlavných tém výberového konania na predsedu Špecializovaného trestného súdu pred štyrmi rokmi. Aj vtedy Truban kandidoval a komisii musel vysvetľovať vlastníctvo pozemkov a budovy penziónu Altmayer pri Banskej Štiavnici.

Penzión oficiálne prevádzkuje spoločnosť napísaná na deti sudcu a sudkyne Trubanovcov. V roku 2020 vznikli pochybnosti, či kandidát na predsedu špecializovaného súdu nie je „faktickým konateľom“. Problém by to bol preto, že sudcovia majú zo zákona zakázané podnikať.

„Neviem, čo to je faktické konateľstvo. Zákon konateľa definuje presne. Je to výmysel pána Šeligu,“ reagoval v lete 2020 sudca Truban na vtedajšieho poslanca Juraja Šeligu, ktorý výberovej komisii poslal námietky súvisiace s penziónom.

Penzión Altmayer Horná Roveň. Majiteľom je predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Foto N – Ján Krošlák

Truban nakoniec vo výberovom konaní neuspel. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) vymenovala jedného z jeho protikandidátov – Jána Hrubalu. Ten sa ku koncu mája funkcie predčasne vzdal, pôvodne mal byť predsedom päť rokov.

Bolo to po pohovore s ministrom Suskom, ktorému sa nepozdávala Hrubalova iniciatíva pri disciplinárnom konaní voči Trubanovi.

Hrubala s bývalým predsedom súdnej rady Jánom Mazákom podali na sudcu disciplinárny návrh pre rozhodovanie o väzbe Norberta Bödöra v kauze Dobytkár, ktorá sa týka rozsiahlej korupcie pri prideľovaní dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Sudca v spise videl, že jeden z kľúčových svedkov vypovedá aj o dotácii pre penzión Altmayer. Svedok Marek Kodada vychádzal z informácií od Trubanovho známeho, právnika Jána Gajana. Napriek tomu sudca neupozornil na možnú zaujatosť v prípade. Prokurátor ho nenamietal, a tak Truban rozhodol a Bödöra ponechal na slobode. Vo väzbe skončil až po rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Disciplinárny senát ho vlani v marci pomerom hlasov 3:2 uznal za vinného a potrestal ho 70-percentnou zrážkou z platu na pol roka. Ústavný súd v apríli prijal Trubanovu ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.

V rámci disciplinárneho konania však vyplynulo, že Hrubala pri zistení intenzity vzťahov medzi sudcom Trubanom a právnikom Gajanom využil aj operatívne informácie polície. Tieto informácie na súde nezazneli. Hrubala odmietol, že by takýmto konaním pochybil. Najskôr tento postup spochybnila súdna rada a následne aj minister Susko. Počas pohovoru naznačil Hrubalovi, že ak neodíde, z funkcie ho odvolá.

A hoci sám má skúsenosti s disciplinárnym konaním pred Najvyšším správnym súdom, vyvodzovanie zodpovednosti prípadne aj disciplinárnym návrhom, či dokonca trestným stíhaním, sa stali dôležitou súčasťou Trubanovej prezentácie počas výberového konania.

Ešte viac sa o možných postihoch rozhovoril pri téme „možných manipulácií v trestnom konaní“, o čom doposiaľ hovorili najmä obvinení, obžalovaní a vládni predstavitelia, obzvlášť zo Smeru, ktorých nominantov sa stíhania týkajú.

Počas výberového konania však túto tému otvoril dekan bratislavského práva Burda, ktorý je zároveň predsedom štátnej volebnej komisie, do ktorej ho nominoval Hlas. „Som z akademického prostredia, a tak si v súlade s tým dovolím dať provokatívnu otázku: Ako vnímate vyjadrenia o manipulácii trestných konaní?“ pýtal sa ako prvého Králika.

Zdalo sa, že kandidát je mierne zaskočený. „Neviem si predstaviť, že by bolo na našom súde možné. Vylučujem to,“ dodal vzápätí.

Výberové konanie na predsedu Špecializovaného trestného súdu. Foto N – Vladimír Šimíček

Zatiaľ čo Králik podozrenia odmietol, jeho protikandidát o nich nezapochyboval. „Jednoducho z medializovaných informácií, z odposluchov (kancelárií vyšetrovateľov NAKA, pozn. red.) vyplýva, že policajti si sudcov vyberali,“ povedal Truban. Mal na mysli rozhodovanie o väzbách, ktoré prebieha počas pohotovostných služieb sudcov – v nich sa pravidelne striedajú.

Zoznam služieb je dostupný policajtom aj prokurátorom, čo chce Truban zmeniť. Zároveň chce, aby službu mali naraz dvaja sudcovia, ktorí budú dostávať návrhy na rozhodovanie o väzbe náhodne cez počítačový systém. Teda rovnako ako spisy.

Okrem toho naznačil, že by sa o väzbe opäť rozhodovalo aj v Banskej Bystrici, nielen v Pezinku, ako to zaviedol Hrubala. Ak by prišli návrhy z prešovskej, košickej, žilinskej alebo bystrickej prokuratúry, rozhodovali by o tom v Bystrici. Návrhy zo zvyšných štyroch krajov by ostali v Pezinku. Ako to zabezpečí aj technicky, však ešte jasné nie je.

„Ak sa preukáže, že niektorí sudcovia participovali, že sa dojednávali s policajtmi, prokurátormi, ako idú postupovať a rozhodovať, zakladá to, jednoznačne, minimálne disciplinárnu zodpovednosť,“ pokračoval Truban pri téme manipulácií.

„To je pre mňa veľmi dôležitá a postačujúca odpoveď,“ zareagoval vzápätí Burda, ktorý vlani vyhlásil, že v rámci špeciálnej prokuratúry mohla „pôsobiť zločinecká skupina a je potrebné to preveriť“. Vyjadril sa tak pri diskusii o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, čo súčasná vládna koalícia aj presadila.

Prečítajte si
Suskovu brožúru prirovnali ku Kočnerovej Threeme. Ako Mazák stráca väčšinu v súdnej rade
Na súde vidí diskrimináciu
A zatiaľ čo dekana Burdu zaujímala téma manipulácií, sudcu Stieranku, ktorý pôsobí na Špecializovanom trestnom súde, zaujala téma možnej diskriminácie na tomto súde. Truban sa v motivačnom liste zaviazal, že ak sa stane predsedom súdu, odstráni „existujúcu diskrimináciu a prijme opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým sudcom a zamestnancom súdu“.

Zo Stierankových otázok bolo zrejmé, že hoci je predsedom sudcovskej rady na súde a zastupuje tak sudcov, nevedel, o čom Truban písal.

„Bol som prekvapený, keď to kolega napísal do motivačného listu“, poznamenal aj Králik, ktorého sa na to Stieranka tiež pýtal.

Foto N – Vladimír Šimíček

„Z čoho si, prosím, vychádzal pri tomto tvrdení?“ pýtal sa priamo Trubana, keďže o žiadnom podnete či informácii podobného druhu nevie. Zaujímala ho najmä pasáž o nerovnakom zaobchádzaní medzi sudcami.

„Vychádzam z medializovaných správ. Niektorí sú podozriví zo závažných disciplinárnych podozrení, dokonca niektorí až z nezlučiteľných s výkonom sudcu,“ hovoril kandidát. „Netýka sa to pritom jedného sudcu či sudkyne, ale viacerých,“ poznamenal. Konkrétnejší nebol, no informácie, o ktorých hovorí, chce preverovať.

Sudcom opäť určí lehoty
Truban sa chce vrátiť aj k „osvedčenému“ modelu, ktorý na súde zaviedol v minulosti. Po pridelení spisu dostanú sudcovia sedem dní na prvotné rozhodnutie. Termín prvého pojednávania budú musieť určiť do 30 dní. V prípadoch, ktoré budú obsiahlejšie a budú v nich rozhodovať senáty, určí na prvotné rozhodnutie maximálne 90 dní.

Táto predstava členov komisie zaujala, Trubana sa na ňu pýtal sudca Najvyššieho súdu Mozner, ktorý je aj prezidentom Združenia sudcov Slovenska a disciplinárny senát pri ňom opakovane konštatoval prieťahy v konaní. V jednom prípade ho nepotrestal, pretože návrh exministerky Kolíkovej považoval za politicky motivovaný.

Mozner sa kandidáta pýtal, od čoho odvíja kompetenciu stanovovať sudcom konkrétne lehoty. „Predseda súdu je povinný dbať na riadne zabezpečovanie a vybavovanie agendy,“ odpovedal Truban.

Sudca Farkaš sa opýtal, či nemôže takéto stanovovanie lehôt byť istou formou zasahovania do nezávislosti sudcu. Zaujímalo ho, čo sa stane, ak sudca lehotu nesplní. „V minulosti sa také nestalo. Našli sme dohodu a prienik so sudcami,“ reagoval Truban.

Ak by sa taký prípad objavil, Truban by chcel skúmať, prečo sudca nestihol konať, či ide o ojedinelé alebo opakované zlyhanie. V druhom prípade by sa obrátil na Najvyšší správny súd, ktorý je disciplinárny. „Ale to je krajná možnosť,“ dodal.

Predsedom po tretí raz
Ak minister Susko vymenuje sudcu Trubana do funkcie, bude predsedom Špecializovaného trestného súdu po tretí raz. Prvýkrát sa stal predsedom v roku 2007, ešte za existencie Špeciálneho súdu. Práve na toto obdobie je najviac hrdý – aj vďaka jeho argumentom totiž súd prežil, hoci politická moc bola iného názoru.

Bolo to počas prvej vlády Smeru, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin a on, ale aj HZDS, ktoré ho do funkcie nominovali, sa sústavne usilovali o zrušenie súdu. Keď neuspel, poslanci HZDS, SNS, ale čiastočne aj Smeru sa obrátili na Ústavný súd, ktorý v roku 2009 rozhodol o protiústavnosti špeciálneho súdu.

Vtedy však zasiahol premiér Fico a aj pod tlakom verejnej mienky nedovolil, aby súd zanikol. „Súd by skončil, ak by nedošlo k legislatívnej zmene a pretransformovaniu Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd,“ spomínal Truban pred výberovou komisiou. Je si vedomý toho, že išlo o politické rozhodnutie, no k nemu podľa neho prispeli aj jeho argumenty.

Druhýkrát sa stal predsedom súdu v roku 2015, keď opäť vládol Smer.

Doterajší predsedovia
2004 – 2005: dočasne poverený riadením Igor Králik;
2005 – 2007: Igor Králik;
2007 – jún 2009: Michal Truban;
jún 2009 – jún 2010: dočasne poverený Oldřich Kozlík;
2010 – 2015: Oldřich Kozlík;
2015 – 2020: Michal Truban;
jún 2020 – august 2020: dočasne poverený Roman Púchovský;
2020 – 2024: Ján Hrubala;
jún 2024 – ??: dočasne poverený Igor Králik;