domov.sme.sk | Matúš Burčík
Minister spravodlivosti Boris Susko s premiérom Robertom Ficom. (Zdroj: SITA)
Najvyšší súd prvý raz zaplatil odškodné pre rozdiel s platmi špeciálnych sudcov.
Nikto by si nemal robiť ilúzie, že sa mu vyplatí nejaká dvoj- či trojmiliónová satisfakcia za platové rozdiely, odkázal v roku 2010 sudcom vtedajší premiér Robert Fico.
Hovoril o tých, ktorí si podávali takzvané antidiskriminačné žaloby, lebo sa cítili znevýhodnení oproti kolegom z novozriadeného špeciálneho súdu, ktorým zákon priznával osobitné príplatky.
Sudkyni Najvyššieho súdu Elene Kováčovej, ktorá je dnes už na dôchodku, sa také poškodenie imidžu napokon oplatilo. Na základe antidiskriminačnej žaloby jej nedávno štát vyplatil satisfakciu v celkovej výške 227 888 eur.
Samotná istina bola 100-tisíc eur. Ďalších 123 322 eur sú priznané úroky z omeškania a na 4566 eur boli vyčíslené trovy súdneho konania. Vyplatenie peňazí SME potvrdila Kancelária Najvyššieho súdu.
„Vo vzťahu k JUDr. Kováčovej už záväzok vyplývajúci z antidiskriminačnej žaloby neevidujeme,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Važanová. Potvrdila tiež, že ide o prvý takýto prípad, pričom súd má podobné záväzky ešte voči niekoľkým ďalším sudcom.
Frustrovaní sudcovia
Sedemnásť rokov má dnes čitateľ, ktorý sa narodil v čase, keď sa začal príbeh antidiskriminačných žalôb v slovenskej justícii. Vyše 800 sudcov sa od roku 2007 rozhodlo podať žaloby pre údajnú platovú diskrimináciu.
Zákon priznával špeciálnym sudcom príplatok vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Tá napríklad za rok 2006 bola 18 761 korún (v prepočte konverzným kurzom 622 eur, pozn. red.). Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť ich proti korupčným tlakom.
Podávanie žalôb bolo organizované z Najvyššieho súdu. Vzory podaní rozposielala aj jeho neskoršia šéfka Daniela Švecová. Angažovala sa tiež Jana Bajánková, ktorá sa neskôr stala predsedníčkou Súdnej rady. Obe pôsobili v občianskoprávnom kolégiu, takže v téme boli expertky.
Ešte pred tým, ako sa dostali do funkcií, svoje žaloby obe stiahli. Po vlne kritiky, že žaloby sú nemorálne, sa postupne vzdávali aj ďalší sudcovia. V stovkách konaní súdy žaloby zamietli alebo konanie zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov.
Žaloby a ministri
Keď Fico v roku 2010 ako premiér sudcov za žaloby kritizoval, ministerkou spravodlivosti bola Viera Petríková (HZDS). Fico ju vyzval, aby problém žalôb so sudcami aktívne riešila. Petríková mala pritom žalobu tiež podanú.
Exminister spravodlivosti druhej Ficovej vlády Tomáš Borec (Smer) tvrdil, že sudcom so žalobami rozumie. „Chápem sudcov, pokiaľ ide o to, že tie žaloby podávali. Čo sa mne nepáči, je, že išli do roviny finančnej, kde žiadali náhradu,“ konštatoval Borec v decembri 2012.
Šéfka rezortu justície v tretej Ficovej vláde Lucia Žitňanská (Most-Híd) so žalobami nesúhlasila „ani morálne, ani právne“.
Osobitnou kapitolou bola žaloba jedenástich sudcov Najvyššieho súdu, medzi ktorými bola aj Kováčová. Okresný súd Bratislava I im v novembri 2010 vyhovel a priznal odškodné po 100-tisíc eur (jeden zo sudcov žiadal iba symbolické euro, pozn. red.).
Vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti verdiktu neodvolal a rozhodnutie sa stalo vo februári 2011 právoplatným. Niektorí zo sudcov sa odvtedy domáhali vyplatenia peňazí. Najvyšší súd preto čelil aj návrhu na exekúciu.
Harabin bol známy odporca Špeciálneho súdu, ktorý dal v roku 2004 zriadiť vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). Ako Mečiarov minister spravodlivosti v prvej Ficovej vláde sa Harabin pokúsil o jeho zrušenie podnetom na Ústavný súd.
Ten v roku 2009 rozhodol, že niektoré časti zákona o fungovaní Špeciálneho súdu sú protiústavné. Skonštatoval tiež, že príplatky, ktoré špeciálni sudcovia dostávali, boli voči ich kolegom skutočne diskriminačné. Práve tým Harabin argumentoval, prečo už ako predseda Najvyššieho súdu nepodal odvolanie proti verdiktu vo veci žalôb.
Zo sudcov, ktorí takto so žalobou uspeli, podala návrh na exekúciu Najvyššieho súdu práve Kováčová a ďalšia členka správneho kolégia Viera Nevedelová. Jej podanie je v exekučnom registri stále vedené ako aktívne.
Sudkyňa Kováčová pôvodne žiadala, aby exekútor súdu zablokoval šesť áut. Návrhu sa súd vyhol tým, že zo zákona nie je možné exekuovať veci, ktoré inštitúcia nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh štátu.
Následne sa Kováčová obrátila na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Z dokumentov súdu vyplýva, že sťažnosť proti Slovenskej republike podala v auguste 2022. Zastupoval ju advokát Michal Mandzák, ktorý zastupuje aj obvinených v aktuálnych korupčných kauzách.
Dňa 4. apríla 2024 európsky súd konanie zastavil s odôvodnením, že sudkyňa sa napokon dohodla so slovenskou vládou na urovnaní sporu. Dohodu uzavrela 15. marca s ministerstvom spravodlivosti vedeným Borisom Suskom zo Smeru. Ešte v ten deň bola aj doručená do Štrasburgu. Ministerstvo o nej neinformovalo.
Z dohody vyplýva záväzok štátu, že vysúdené peniaze vyplatí do jedného mesiaca. Kováčová musela pristúpiť len na to, že nebude mať voči Slovenskej republike žiadne ďalšie finančné nároky.
Dnes už Kováčová na súde nepôsobí, má 71 rokov, žije v Bratislave. Jej advokát Mandzák na žiadosť redakcie o vyjadrenie od pondelka nereagoval. Ani ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo, na základe čoho k uzavretiu dohody pristúpilo.
V registri rozhodnutí európskeho súdu nefiguruje nikto ďalší z jedenástich sudcov Najvyššieho súdu, ktorí uspeli s antidiskriminačnými žalobami.
V decembri 2023 ESĽP priznal sudkyniam Nevedelovej a Jaroslave Fúrovej odškodné za prieťahy v konaní po 6500 eur plus 250 eur ako náhradu výdavkov spojených s procesom.