BRATISLAVA. Danka Kovaľová prišla na ministerstvo spravodlivosti v roku 2016, aby tu vybudovala nový analytický útvar. V tom čase rezort nerobil žiadne analýzy a nemal ani riadny informačný systém na spracovávanie dát.

Kovaľová pred príchodom na ministerstvo podnikala. Mala vlastnú firmu, ktorá robila socioekonomické analýzy pre vládny sektor. Na ministerstve prežila piatich ministrov, až súčasný minister Boris Susko (Smer) zrušil k 1. augustu bez zdôvodnenia celý analytický útvar. Zamestnancom útvaru písomne oznámili, že prínosy ich práce sú nemerateľné.

V rozhovore pre denník SME hovorí o práci analytického útvaru, nenávratných škodách, ktoré jeho zrušenie spôsobilo, ako aj o celkovo chode rezortu spravodlivosti, kde sa po príchode Suska výrazne zmenila atmosféra.

Vráťme sa v čase. Ako analytický útvar vôbec vznikol?

Vznikol v máji 2016 za Ficovej vlády a išlo o iniciatívu Martina Filka (bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky, pozn. red.) vytvoriť analytické útvary, ktoré budú podporovať štátne inštitúcie. Tieto útvary mali moderným spôsobom prispievať k tvorbe politík a ich vyhodnocovaniu.

Ako vyzerali začiatky?

Ja som prišla na ministerstvo v septembri 2016, keď bola ministerkou Lucia Žitňanská a tá mi dala voľnú ruku. Vtedy boli v analytickom útvare piati zamestnanci, ale pre analytickú prácu nemali potrebné predpoklady. Mala som iné predstavy: že budeme robiť analýzy z dát a podporovať takto verejné politiky. Ale prišla som na miesto, kde žiadne dáta neboli. Všade sme mali obálky s papiermi, v ktorých súdy posielali zo zákona ministerstvu štatistické údaje. Našla som tam aj zalepené obálky z roku 2001. Bol tam starý informačný systém s databázami, ktoré sa nedali využívať na ďalšiu prácu s dátami.

Keď nám dal niekto otázku, že koľko máme neukončených exekúcií, nemohli sme len tak vytiahnuť nejaké číslo zo systému, ktoré nikto nevedel metodicky zdôvodniť. Vraveli sme si, že v prvom kroku musíme nastaviť metodiku zberu dát, porozumieť im. Keď to budeme mať zvládnuté, môžeme robiť analýzy.

Aké projekty ste robili za posledných osem rokov?

Veľké projekty boli napríklad návrhy súdnej mapy alebo metodika určovania počtu sudcov. Zaviedli sme dátový model, ktorý určil, koľko sudcov by mali mať súdy na úrovni krajov a okresov. Zrazu sa vedelo, či nejakému súdu treba pridať sudcov. A keď sa prideľovali nové miesta, tak sa o to minister mohol oprieť.

Čo bude s týmto modelom teraz?

Ako sa zmenila vaša práca za ministra Suska?

S pánom Suskom som sa stretla iba raz, na začiatku, a potom ma už na žiadnu poradu nezavolali. Nevedela som ani, čo minister chce a plánuje.

Minister vykonával svoje úlohy cez svojich blízkych generálnych riaditeľov, generálneho tajomníka alebo štátnych tajomníkov. S nimi sme riešili niektoré naše výstupy, ale inak o našu prácu nebol záujem. Ak si nevedeli poradiť, napríklad pri nakúpe budov pre bratislavské súdy, tak nás využili.

My sme mali svoje portfólio úloh. Tie neboli bezprostredne naviazané na politiky, ktoré priniesol minister, ale išli nad ich rámec. Naše výstupy sme však vždy predložili vedeniu. Vždy sme dávali všetkých do kópie vrátane ministra.

Bola takáto komunikácia bežná aj za iných ministrov?

Nie. Vnímali sme, že nás aktuálne vedenie nepotrebovalo. Iba ak iná inštitúcia potrebovala nejaké analytické zdôvodnenie, tak sa to dostalo cez iné sekcie až ku nám. Ale ako s naším výstupom potom tieto sekcie naložili, to už nevieme.

Robili ste aj podklady k trestnej novele?

Deň po tom, ako bol návrh novely predložený do parlamentu, si nás zavolal štátny tajomník (Pavol) Gašpar, že potrebujú porovnanie trestných sadzieb s okolitými krajinami.

Európska komisia poslala hneď požiadavku, že potrebujú zdôvodnenie. A tak sme porovnávali v rámci EÚ najmä trestné sadzby, výšku škody, premlčanie a iné.

Neboli sme s novelou stotožnení, ale vždy sme predložili to, čo sa od nás žiadalo. Čo nakoniec vedenie predložilo na Komisiu a čo zverejnili, to už bolo mimo nás. Asi si z toho vybrali to, čo potrebovali.

Takže vás využívali len na to, aby mali argumenty pre Európsku komisiu?

Zrejme áno, rovnako v argumentácii pri uvoľnení štvrtej žiadosti o platbu v rámci plánu obnovy. Komisia žiadala analytické zdôvodnenie špecializácie sudcov. To sme robili tiež my.

Naznačili ste v podkladoch ministrovi, že trestná novela nie je v niečom v poriadku?

Áno, ale my sme nemali možnosť s ministrom priamo hovoriť. Išlo to cez štátneho tajomníka pána (Milana) Hodása. Pán Gašpar nám síce zadal úlohu, ale už sa tomu potom nevenoval.

Ako vám zdôvodnili zrušenie analytického útvaru?

Zrušenie nám nikto osobne nezdôvodnil, len písomne sme dostali informáciu, že sme jednou z najväčších analytických jednotiek a že prínosy našej práce pre efektívne fungovanie súdnictva sú prakticky nemerateľné.

Myslím si, že ľudia, ktorí urobili rozhodnutie o našom zrušení, v skutočnosti nerozumejú tomu, čo robíme.

Ako si vy osobne interpretujete dôvody zrušenia?

Od začiatku som vnímala, že nás aktuálne vedenie rezortu ignoruje. Pravidelne som ministrovi a vedeniu predkladala výstupy našej práce, ale priamu spätnú väzbu sme nikdy nedostali.

Nastúpilo vedenie, ktoré bolo zásadne proti súdnej mape, a mňa si spájali s pani Kolíkovou, s ktorou mám korektný profesionálny vzťah, ako aj s inými predošlými ministrami, to je všetko. Pripadalo mi to smiešne.

A preto zrušili celý útvar?

To bola snaha deštruovať štruktúry, ktoré nepotrebujú. Oni nepotrebujú dáta alebo mať niečo zdôvodnené. Nie je tu potreba ísť dopredu, ale všetko zaseknúť a zastabilizovať.

Predchádzajúci piati ministri boli z rôznych častí politického spektra, ale pri žiadnom z nich sa mi nestalo, že by niekoho v niečom obmedzovali. Vypočuli si generálnych riaditeľov, človek tu cítil stále slobodu.

Teraz je to iné.

V čom?

Vnímala som u nových generálnych riaditeľov, ktorí sem po voľbách prišli, že nevedia prijať žiadne rozhodnutie.

Sedeli sme s predsedami súdov a bolo treba prijať rozhodnutie. Lenže generálni riaditelia nevedeli vyjadriť žiadny názor. Výsledkom stretnutia bolo, že budú informovať pána generálneho tajomníka alebo pána ministra. Nevedeli sa k ničomu vyjadriť. To mi pripadalo ako veľká nekompetentnosť alebo obmedzenie slobody konania. A možno oboje dohromady.

Ja som mala pocit, že sú to len figúrky a o chode ministerstve rozhoduje už len generálny tajomník a minister. Dokonca ani štátni tajomníci nemali taký výtlak.

Ministerstvo teda smeruje k hierarchickému vedeniu?

Absolútne. Nie je to len o rušení analytických jednotiek. Na ministerstvách sa rozbíjajú aj iné sekcie. Na ministerstve spravodlivosti sa absolútne rozbila právna sekcia, sekcia trestnej politiky, sekcia civilného práva, sekcia dohľadu. Neostane kameň na kameni a toto je nezvratné. Bude musieť niekto prísť a všetko nanovo prerobiť. Toto nie je moderné, toto je spätný chod.

Po každých voľbách prebiehajú nejaké personálne zmeny. Čo je teraz iné oproti roku 2020?

Bola som na ministerstve od roku 2016 a nikdy sa nevymenili generálni riaditelia. Menili sa len štátni tajomníci a možno niektoré osoby, ktoré sa na miesto dostali politicky, ale niečo také ako teraz som nezažila.

Ministerstvo hovorí, že sa pri rušení analytického útvaru nič nedeje, pretože agendu preberú iné oddelenia. Je to možné?

Nie je. To nie je agenda, ktorú by mali iné oddelenia predtým a teraz sa k niekomu vráti. To boli nanovo vybudované činnosti. S dátami teraz nikto nič nerobí a je to katastrofa.

Pri našom odchode sme mali všetkých informovať, že agenda prechádza na štátneho tajomníka Sedliaka a ten je aj novou kontaktnou osobou. Ak všetky úlohy prejdú iba na neho, tak si neviem predstaviť, ako to zvládne.

Nám zo súdov teraz hovoria, že píšu na ministerstvo, ale nikto sa im neozýva. My sme posielali súdom naše dáta, ktoré využívali predsedovia súdov pri rozhodovaní. Teraz im nikto nič neposiela.

Čo znamená pre štát strata dvadsiatich piatich analytikov?

Štát prichádza o ľudský kapitál, o know-how, ktoré zo dňa na deň odišlo a v konečnom dôsledku sa ani nezredukovali pracovné miesta, lebo sa stále naberajú ľudia na nové miesta.

Ľudia, ktorých po voľbách prijali a mali sme možnosť s nimi spolupracovať, až na pár výnimiek, nemajú žiadne výstupy, žiadny názor, nevedia ani základné veci. Neviem si predstaviť, že tam ostanú len títo ľudia.

Ak sa politická situácia v budúcnosti zmení, bude možné znova vybudovať analytický útvar?

V tej zostave, ktorá odišla, sa to už nedá. Ľudia si už hľadajú novú prácu a po skúsenosti, ktorú s rušením analytického centra majú, neviem, či by sa vrátili.

V tej zostave, v akej sa to zrušilo, je to už neobnoviteľné. Zatiaľ je len mesiac od zrušenia, dáta by sa dali ešte zachrániť, ale keď tento stav potrvá pol roka, tak je to neobnoviteľné. Bude treba vybudovať nový útvar.

Všetko sa dá vybudovať nanovo, ale trvá to. Iba kým získate šikovných vzdelaných ľudí, tak prejdú dva roky.

Bolo to pre vás sedem stratených rokov?

Určite nebolo. Máme bezprostrednú skúsenosť, že sa to dá, že sa dajú robiť verejné politiky s hodnotou za peniaze založené na dátach a ich analýzach. Áno, zrušením centra sa dá povedať, že je všetko stratené, ale nežialime za tým. Dá sa kedykoľvek replikovať, keď po takomto type služby pre štát bude opäť verejný dopyt a spoločenská objednávka. A čo sa týka analytikov, sú to mladí, šikovní ľudia, veľa pre štát obetovali a priniesli, oni sa otrasú a pôjdu ďalej. Ale to sklamanie a frustrácia z práce pre štát, to sú nenávratné škody. Tento štát si neváži ľudský kapitál.