Zľava Igor Králik a Michal Truban, kandidáti na predsedu Špecializovaného trestného súdu. Foto N – Vladimír Šimíček

dennikn.sk | Petra Vrablicová

Predsedom Špecializovaného trestného súdu sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane Michal Truban. Súdna rada ho označila za úspešného kandidáta, a keďže vo výberovom konaní na tento post ešte v auguste skončil prvý, ministrovi Borisovi Suskovi (Smer) nebráni nič v tom, aby ho do funkcie vymenoval.

Za bývalého dvojnásobného predsedu súdu Trubana hlasovalo 13 členov súdnej rady, jeden sa hlasovania zdržal.

Ako úspešný kandidát z tohto posudzovania pritom vyšiel aj druhý uchádzač Igor Králik, ktorý súd ešte pod názvom Špeciálny súd zakladal, bol jeho prvým predsedom a v súčasnosti plní funkciu podpredsedu. Jeho spôsobilosť v hlasovaní odobrilo všetkých 14 prítomných členov súdnej rady.

V auguste zasadla výberová komisia a štyria z jej piatich členov vtedy ako prvého určili Trubana.

Rozhodujúce slovo teraz má minister Susko.

Špecializovaný trestný súd rozhoduje o závažných korupčných prípadoch aj o prípadoch z podsvetia. Jeho sudcovia a sudkyne rozhodujú o viacerých prípadoch prepojenia politikov na zločin – napríklad majú rozhodovať v kauze Očistec, v ktorej sú aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) a Norbert Bödör obžalovaní zo zneužívania polície na politické účely. Na tomto súde je aj prípad Dobytkár o zneužívaní agrodotácií, v ktorom figurujú Bödör a Martin Kvietik s kontaktmi na SNS.

Politici dnešnej koalície v predvolebnej kampani a aj po voľbách na jeseň 2023 spomínali možnosť zrušenia Špecializovaného trestného súdu – napokon zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Foto N – Vladimír Šimíček

Trubana sa pýtali: Čo hovoríte na účasť sudcu na proteste?

Ako prvou sa súdna rada zaoberala nomináciou Michala Trubana, ktorý vo výberovom konaní skončil na prvom mieste.

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová sa ho spýtala, ako by vnímal, keby niektorý bývalý člen súdnej rady vystúpil na proteste politickej strany, bez ohľadu na to, o ktorú politickú stranu by išlo.

Zo slov Kosovej nebolo zjavné, koho presne myslí, nikoho nemenovala. Zrejme narážala na bývalú dlhoročnú sudkyňu Katarínu Javorčíkovú, ktorá bola členkou Súdnej rady SR v rokoch 2020 až 2023. Vystúpila v auguste tohto roka na proteste zvolanom stranami PS a SaS a hovorila aj o prepustení Dušana Kováčika z väzenia. Javorčíková už roky nie je sudkyňou a nie je ani v súdnej rade, je aktívna v Združení za otvorenú justíciu.

„Myslím si, že takéto vyjadrenie je nevhodné po tom, ako by skončil mandát člena súdnej rady," reagoval na otázku Kosovej kandidát Truban. „Samozrejme, o to viac, pokiaľ by to bol ešte činný sudca. Prípadne aj ak by to nebol sudca, tak si myslím, že takéto vyjadrenia, zvlášť potom, ako by bola takáto osoba vnímaná ako bývalý člen súdnej rady, asi nepatria na oficiálne fórum."

Následne sa ho podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren spýtala, čo by urobil v prípade, ak by za ním prišiel kolega, aby ako sudca rozhodujúci v druhom stupni zmiernil prvostupňový rozsudok napríklad z deviatich na dva až tri roky. Ani Pružinec Eren nikoho nemenovala, povedala však, že taký prípad už bol.

Truban na chvíľu zmĺkol. „Spýtal by som sa, či to myslí vážne," odvetil a vyzval sudcov, aby si na túto odpoveď urobili názor sami.

Z jeho reakcie bolo zjavné, že nerozumie, prečo sa ho na to pýtajú.

Člen súdnej rady, advokát Martin Bezák, vysvetľoval, že Špecializovaný trestný súd je predmetom rôznych polemík, čo polarizuje spoločnosť, aj preto je nutné pýtať sa, ako súdu prinavrátiť dôveru.

Truban hovoril, že chce dosiahnuť dôveru verejnosti v justíciu najmä zlepšením kvality a dĺžky rozhodovacej činnosti. Hovoril, že by zaviedol najmä opatrenia, ktoré podľa neho fungovali už v roku 2015, keď bol druhý raz predsedom, o čom hovoril už vo svojom motivačnom liste a počas vypočutia výberovej komisie.

Z vypočutia vtedy vyplynulo, že sa chce vrátiť k časovým lehotám pre sudcov, skúmať možné pochybenia sudcov aj diskrimináciu, o ktorých má informácie, no verejne ich nespresnil. Počas vystúpenia pred Súdnou radou SR zdôraznil, že chce pre sudcov „rovnaký meter", preto plánuje spraviť rozsiahly audit a na základe neho prijať potrebné opatrenia.

Truban hovorí o manipuláciách, menil by služby pri rozhodovaní o väzbe a dal časové limity sudcom

O „možných manipuláciách v trestnom konaní" doposiaľ hovorili najmä obvinení, obžalovaní a vládni predstavitelia prepojení najmä na Smer, ktorých sa stíhania týkajú. Tému však na výberovom konaní otvoril dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda, ktorý je zároveň predsedom štátnej volebnej komisie, do ktorej ho nominoval Hlas.

„Som z akademického prostredia, a tak si v súlade s tým dovolím dať provokatívnu otázku: Ako vnímate vyjadrenia o manipulácii trestných konaní?" pýtal sa ako prvého Králika.

Zdalo sa, že Králik je mierne zaskočený. „Neviem si predstaviť, že by bolo na našom súde možné. Vylučujem to," povedal.

Králikov protikandidát Truban je, ako sa zdá, o manipuláciách presvedčený. „Jednoducho z medializovaných informácií, z odposluchov (kancelárií vyšetrovateľov NAKA, pozn. red.) vyplýva, že policajti si sudcov vyberali," povedal počas výberového konania.

Truban hovoril o rozhodovaní o väzbách, ktoré prebieha počas pohotovostných služieb sudcov. Sudcovia sa v službách pravidelne striedajú, pričom ich rozvrh je dostupný aj policajtom a prokurátorom, čo chce Truban zmeniť.

Pravdepodobný nový predseda Špecializovaného trestného súdu zároveň chce, aby službu mali naraz dvaja sudcovia, ktorí budú dostávať návrhy na rozhodovanie o väzbe náhodne cez počítačový systém. Teda podobne ako spisy – hoci tam počítač vyberá z viacerých sudcov.

Zároveň naznačil, že by sa o väzbe opäť rozhodovalo aj v Banskej Bystrici, nielen v Pezinku, ako to zaviedol bývalý predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Ak by prišli návrhy z prešovskej, košickej, žilinskej alebo bystrickej prokuratúry, rozhodovali by o tom v Banskej Bystrici. Návrhy zo zvyšných štyroch krajov by ostali v Pezinku. Ako to zabezpečí aj technicky, však ešte jasné nie je.

Rovnako nejasné zostávajú Trubanove tvrdenia o diskriminácii na súde. Poukázal na ňu vo svojom motivačnom liste. V ňom sa zaviazal, že ak sa stane predsedom súdu, odstráni „existujúcu diskrimináciu a prijme opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým sudcom a zamestnancom súdu".

Tvrdenie prekvapilo nielen Trubanovho protikandidáta Králika, ale aj Rastislava Stieranku, ktorý v komisii zastupoval sudcov Špecializovaného trestného súdu. Z jeho otázok bolo zjavné, že o podozreniach, nieto ešte manipuláciách, nič nevie, preto sa Trubana pýtal, na čom založil svoje tvrdenia.

„Vychádzam z medializovaných správ. Niektorí sú podozriví zo závažných disciplinárnych podozrení, dokonca niektorí až z nezlučiteľných s výkonom sudcu," odpovedal Truban. „Netýka sa to pritom jedného sudcu či sudkyne, ale viacerých," poznamenal, no konkrétnejší nebol. Informácie, o ktorých hovorí, chce preveriť.

Okrem prešetrovania údajných manipulácií a diskriminácií chce Truban opäť zaviesť aj systém časových limitov pre sudcov, ktorý za jeho predsedania v minulosti fungoval. Sudcovia dostanú po pridelení spisu sedem dní na prvotné rozhodnutie. Určiť termín prvého pojednávania budú musieť do 30 dní. V obsiahlejších prípadoch, v ktorých rozhodujú senáty, budú mať na prvotné rozhodnutie maximálne 90 dní.

Sudcov to zaujalo a pýtali sa, z čoho Truban odvodzuje svoju kompetenciu rozhodnúť o takýchto lehotách a či nepôjde o istú formu zasahovania do rozhodnutí. Truban to odmietol. Doterajší dvojnásobný predseda Špecializovaného trestného súdu tak chce zabezpečiť riadne vybavovanie agendy. V minulosti podľa neho nedošlo k tomu, že by sudca lehotu nedodržal.

Ak by sa taký prípad objavil, Truban chce skúmať, prečo sudca nestihol konať, či ide o ojedinelé alebo opakované zlyhanie. V druhom prípade by sa obrátil na Najvyšší správny súd, ktorý je disciplinárny. „Ale to je krajná možnosť," dodal.

Michal Truban a Igor Králik v auguste 2024. Foto N – Vladimír Šimíček

Králika sa pýtali, prečo išiel do debaty Marka Vagoviča

Igor Králik, súčasný podpredseda Špecializovaného trestného súdu, skončil v augustovom výberovom konaní druhý.

Členovia súdnej rady sa ho teraz na začiatok pýtali na jeho účasť v diskusnom formáte „Večer Marka Vagoviča: Normalizácia v súdnictve".

Králik v odpovedi zdôraznil, ako hneď na začiatku svojho vystúpenia v debate podotkol, že v názve by mal byť použitý otáznik, aby sa nehovorilo o normalizácii v súdnictve ako o niečom, čo už v slovenskom priestore je, ale o tom, ako jej zabrániť a vrátiť dôveru v súdnictvo na Slovensku.

Podpredseda súdu vysvetľoval, že účasť v debate najprv odmietol, no nakoniec ho novinár presvedčil. Tvrdil, že tam išiel najmä kvôli kolegovi, bývalému ústavnému sudcovi Jurajovi Babjakovi, ktorého za prvej vlády Smeru postihovali za kritiku pomerov v justícii.

Igor Králik vysvetľoval, že k účasti ho motivovalo aj to, že moderátora Marka Vagoviča poznal a váži si ho. „Zohral veľkú úlohu na prospech súdnictva v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Harabin," povedal členom Súdnej rady SR, aj keď bolo vidieť, že ho rozsah otázok členov súdnej rady na túto tému prekvapil.

Podobne ako Michala Trubana sa členovia súdnej rady pýtali aj Králika na to, ako zlepšiť dôveryhodnosť Špecializovaného trestného súdu. „Tento súd patrí do sústavy súdov," odpovedal im sudca, čím myslel, že ide o rovnaký súd ako každý iný, hoci sa tomu špecializovanému v poslednom období venovalo viac mediálnej pozornosti.

„Súdnictvo je na slabej úrovni ako celok," dodal, preto je potrebné na jeho dôveryhodnosti pracovať systematicky.

Igor Králik pôsobí na Špecializovanom trestnom súde od jeho začiatku. S jeho založením ešte pod názvom Špeciálny súd ho oslovil vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. „A ja som si to vážil," povedal v rozhovore pre Denník N v máji 2020.

„Nesľúbil som mu to hneď, ale vedel som, že do toho pôjdem," opísal vtedajšiu situáciu, pričom svoje rozhodnutie aj s odstupom času považoval za výborné a je hrdý, že na súde pôsobí ako sudca.

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Králik vnímal, že sa ľudia, ktorí cítili podobne ako on, teda že sa to nemalo stať, zomkli a začali tlačiť na politické špičky, aby sa vec vyšetrila a aby sa takéto niečo už neopakovalo.

Hoci mala podľa Králika každá vláda vo volebnom programe boj proti korupcii, veľké kauzy sa nevyšetrovali.

Z čias predchádzajúcej vlády Smeru v rokoch 2016 až 2020 je známy výrok vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), že korupcia na najvyšších miestach neexistuje. „Povedzte mi jeden príklad za minulý rok, kde na najvyšších poschodiach politiky bola spáchaná korupcia. Prosím, aspoň jeden. Povedzte mi aspoň jeden. Neviete? Nestala sa. Ani vy tú informáciu nemáte, ani ja ju nemám," argumentoval Kaliňák v roku 2017.

Igor Králik toto obdobie pomenoval už v rozhovore pre Denník N z mája 2020: „Nemali sme takzvané veľké ryby, mali sme drobnú korupciu, policajtov s úplatkami. Jediná výnimka bol nástenkový tender". Za nástenkový tender odsúdili na väzenie dvoch bývalých ministrov SNS.

O päť mesiacov neskôr NAKA zatkla aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a rozbehli sa viaceré prípady prepojenia politikov a oligarchov.

Dušan Kováčik. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako Trubanovo rozhodnutie proti Kováčikovi naštrbilo Ficovu a Suskovu argumentáciu

Michal Truban na začiatku septembra tohto roka odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v jeho druhom korupčnom prípade – za prijatie úplatku 50-tisíc eur a ututlanie dvoch vyšetrovaných prípadov. Stalo sa to iba krátko po tom, ako minister spravodlivosti Boris Susko rozhodol o Kováčikovom prepustení na slobodu z väzenia, kde bol po odsúdení za iný prípad korupcie.

Tento Trubanov verdikt otvoril aj otázku, či ho minister Susko napokon vymenuje za predsedu Špecializovaného trestného súdu.

Peniaze dostal Kováčik podľa verdiktu od podnikateľa s väzbami na bezpečnostné zložky Petra Košča, známeho pod prezývkou pán X, ktorý bol v kauze spoluobvinený. Po novele Trestného zákona je Koščov skutok už premlčaný.

Hoci Truban odsúdil Kováčika, rozhodol sa mu nenavýšiť trest. Podľa sudcu postačuje, aby Kováčik ostal odsúdený na osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur, ktoré pred dvoma rokmi dostal v prvej korupčnej kauze – ďalšieho úplatku vo výške 50-tisíc eur. Tvrdil, že do úvahy bral aj novelu trestných kódexov, ktorou vládna koalícia presadila aj zmiernenie trestov pre korupčníkov.

Rozsudok v druhej Kováčikovej korupčnej kauze zatiaľ nie je právoplatný. Bývalý špeciálny prokurátor sa odvolal a vďaka Suskovi, ktorý v prípade podal dovolanie, čaká na rozhodnutie na slobode.

Trubanovo rozhodnutie tak rozbilo tvrdenia Roberta Fica, že „prípad Dušana Kováčika je vymyslený a nafingovaný", išlo o monsterprocesy a bývalý špeciálny prokurátor sa stal obeťou sprisahania. Premiér to hovoril už v júli 2021 či aj začiatkom tohto augusta.

Sudca Truban odmietol, že by bola Kováčikova kauza vymyslená. Uveril kľúčovému svedkovi, bývalému riaditeľovi finančnej polície Bernardovi Slobodníkovi, ktorého Fico spochybňuje, označuje ho za kajúcnika a klamára.

Slobodník je niekdajším sponzorom Smeru a vo vedení polície bol počas druhej a tretej Ficovej vlády, keď bol policajným prezidentom súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Slobodník spolupracuje aj v kauze Očistec, v ktorej je Gašpar obžalovaný a podozrivý zo zneužívania polície na politické ciele.