Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: TASR)
komentare.sme.sk | Nataša Holinová
V roku 2024 sa udiali významné zmeny v oblasti slovenského právneho štátu. Motivácia autorov bola zrejmá: postarať sa o vlastnú beztrestnosť. Bola to zároveň motivácia celého vládnutia, kde vidno ochabnutie práce, už odkedy sa uvedený cieľ podarilo naplniť. Stačil na to jeden rok a mnohé škody sú nezvratné.
Náš človek z basy von
Otrasy slovenskej spravodlivosti možno deliť podľa rôznych kritérií: legálne či pochybné, očakávané či prekvapujúce. Veľmi pochybný a silno prekvapujúci bol počin ministra spravodlivosti Borisa Suska, keď prerušil výkon trestu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Minister si prisvojil právo rozhodnúť namiesto súdu o právoplatne odsúdenom zločincovi, ktorý sa už v domácich papučkách náhle dočkal druhého rozhodnutia, že je vinný – v inej kauze. Minister tak ukázal vysokú mieru neospravedlniteľnej svojvôle: „nášho človeka“ vytiahneme aj s právoplatným rozsudkom z basy. Do nej sa možno vráti.
Premena trestných kódexov prebehla podľa očakávania. Skrátenie premlčacích lehôt a zníženie trestov sa udialo v skrátenom legislatívnom konaní, ako je dobrým zvykom, pričom údajné porušovanie ľudských práv orgánmi vymáhania práva bolo možné pozorovať iba na niektorých tlačovkách Smeru. Ani náhodou nešlo o drobných kriminálnikov, akých je vo väzniciach najviac, len o pár prípadov odsúdenej korupcie ročne. Očakávať sa dá pokles na nulu.
A keďže „korupciu v najvyšších kruhoch nemožno stíhať“, ako vieme od roku 2017 vďaka Robertovi Kaliňákovi, lebo podľa neho neexistuje, bolo treba dať týmto prokurátorom po prstoch a podľa možnosti ich aj trestne stíhať.
(Tu je dobrá príležitosť pripomenúť, že režimy, medzi ktoré sa zaraďuje aj Fico IV, vždy stoja na dostatočnom počte pomáhačov. Pozdrav patrí celej koalícii a osobitne Andrejovi Dankovi, vyštudovanému právnikovi, ktorý sa vyjadril: „Všetko špeciálne je choré. To je, ako keby sme mali prezidentku a špecializovanú prezidentku.“)
Z vrecka ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka? Samozrejme, že nie.
Je škrabancom na právnom štáte aj slávny prípad, keď na Andreja Danka zaútočil liberálny semafor a vyrazil mu zub? Nech si odpovie každý, kto po dopravnej nehode fúkal hneď, a nie po pätnástich hodinách, pričom policajtov privolal sám, nie olejová stopa vedúca k nemu domov.
Fair play po slovensky
Nezabúdajme na deti. Prokurátorka Generálnej prokuratúry urobila kus dobrej roboty, keď navštívila každé jedno reedukačné centrum v štáte. Lenže generáli riekli a a zabudli na b. Kde je trestnoprávna zodpovednosť ľudí, ktorí preukázateľne napríklad otĺkali svojich zverencov, obmedzovali ich nezákonne na slobode, na súkromí atď? Presne tam, kde trestnoprávna zodpovednosť členov Smeru a kam premáva jediná linka: biely kôň.
Máme nového prezidenta Petra Pellegriniho. Zvolený bol v demokratických voľbách - boli však aj férové? A akú mieru neférovosti predvolebnej kampane dokážeme ešte akceptovať? Šutajove Eštokove statusy o kandidátovi vojny, čudesné peniaze a lietadlá... Aj „čestné predsedníctvo“ v politickej strane je odmietnutím hry zvanej fair play.
Súdna rada po personálnych zmenách pokračuje v dobrých harabinovských tradíciách.
A hoci prvostupňový súd zatiaľ ochránil extrémistu, s ktorým sa bez hanby kamarátia súčasní držitelia moci, a hoci mnoho zlých udalostí sa už nedá napraviť, stále platí, že sa musíme ďalej spoliehať na nezávislé súdy. A slobodne hovoriť, že nám záleží na právnom štáte.