dennikn.sk | Veronika Prušová


Zadržaní v Búrke: Jarmila Urbancová, Monika Jankovská, Zuzana Maruniaková, Ľuboš Sádovský, 
Miriam Repáková, Richard Molnár, David Lindtner. 
Foto N - Tomáš Benedikovič, Vladimír Šimíček a TASR

Viac ako desiatku sudcov bratislavských súdov zadržala 11. marca 2020 Národná kriminálna agentúra. Nasledovalo ich obvinenie a rozhodovanie, či skončia vo väzbe.

Média prinášali správy z Kočnerovho mobilu od jesene 2019. Jeho Threema odkryla podozrenia, že rozsudky sa na súdoch vybavovali cez známosti či kupovali za úplatky.

Masívnosť policajnej akcie Búrka napriek tomu šokovala.

Jej symbolom sa stala bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer). Medzi zadržanými boli bývalí súdni funkcionári – predsedovia či podpredsedovia súdov Ľuboš Sádovský, Dušan Srogončík, Richard Molnár, David Lindtner, z ktorých niektorí boli v minulosti aj členmi súdnej rady.

Po tom, ako sa k Búrke na jeseň 2020 pridala aj akcia Víchrica, sa zoznam obvinených sudcov a sudkýň ustálil na počte šestnásť.

Lenže dnes sa zdá, že sa vyšetrovanie zaseklo. Päť rokov od rozsiahlej policajnej akcie verejnosť nepozná konkrétne závery.

Za to obdobie sa podarilo vyšetrovanie dotiahnuť do konca v ôsmich prípadoch, v ktorých podal prokurátor aj obžalobu. U časti obvinených, ako bol napríklad sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun, došlo dokonca k zrušeniu obvinení.

Rozsudok je zatiaľ len jeden – vo februári 2023 schválil Špecializovaný trestný súd dohodu o vine a treste, ktorú s prokurátorom uzavrela bývalá sudkyňa Miriam Repáková. Za ohýbanie práva ju odsúdili na trojročnú podmienku.

Skúsili sme sa pozrieť, v akom štádiu sú jednotlivé konania. A prečo sa viaceré z prípadov podozrivých sudcov nedostali zatiaľ ani na súd.

Z orgánov činných v trestnom konaní zaznieva skepsa. Čoraz silnejšie počuť scenár, že mnohé prípady sa možno na súd ani nedostanú.

Slová Sklenku nemusia stačiť

Pri skepse sa zdroje Denníka N odvolávajú najmä na posledný rozsudok Špecializovaného trestného súdu.

Sudca Miroslav Mazúch pred mesiacom oslobodil v deviatich z desiatich bodov obžaloby exsudcu Richarda Molnára a jeho priateľa, vplyvného právnika Zoroslava Kollára. Tým naznačil, ako budú súdy veriť svedectvu Vladimíra Sklenku.

Práve bývalý sudca, funkcionár Okresného súdu Bratislava I, ktorý si s Mariánom Kočnerom vymenil spomedzi sudcov zrejme najviac správ, sa sám priznal k úplatkom a vypovedal proti kolegom.

Jeho meno na zozname zadržaných v Búrke chýbalo, keďže jeho svedectvo spustilo masovú policajnú akciu. Správam z Kočnerovej Threemy dodával pred vyšetrovateľmi kontext a vďaka spolupráci sa vyhol obvineniu. Stále má dočasne odložené stíhanie.

Sklenka aj na súde vypovedal, že bolo bežnou praxou, ak kolega išiel za kolegom s požiadavkou na konkrétne rozhodnutie a ponukou úplatku. „Je to protizákonné, ale tak to funguje, tak to fungovalo v justícii. Ak by každý hlásil podobné reči na chodbách, tak by nemal kto súdiť," dodal.

„Keď vidím, ako súdy veria Sklenkovi, tak som skeptický, ako to dopadne," priznáva zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Je podľa neho otázne, ako jednotlivé prípady napokon skončia a či sa vôbec dostanú pred súdy.

Zaznieva aj hlas, že od začiatku boli tieto prípady „spackané". Pri korupcii často nestačia len výpovede svedkov, pretože zvyknú ostať v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Dôležité sú aj iné dôkazy – odposluchy či dokonca kamerové záznamy.

No Sklenka vypovedal o prípadoch, ktoré sa stali už dávno, a tento typ dôkazov chýba.

Zdroj Denníka N sa preto v náznakoch pýta, či sa neurobila chyba, keď po zverejnení Threemy vznikol tlak na to, aby hlavní aktéri boli čo najskôr obvinení. Možno mohli byť na NAKA zdržanlivejší – skúsiť nasadiť podozrivým sudcom odposluchy a dostať ich do pasce.

Vladimír Sklenka. Foto N – Vladimír Šimíček

Zlomový moment – rozdelenie na menšie časti

Pri spätnom pohľade sa zdá, že vyšetrovatelia v Búrke a vo Víchrici mali problémy od začiatku. Podpísalo sa pod to aj to, že išlo o mimoriadne rozsiahly prípad, ktorý spočiatku vyšetrovali v jednom celku. Spolu v ňom vystupovalo 21 obvinených za 49 skutkov.

Aj preto ani nie do roka pri rozhodovaní o predĺžení väzby podozrivej Jankovskej sudca pre prípravné konanie Peter Pulman upozornil na „liknavosť" pri obstarávaní jednotlivých dôkazov. Varoval policajtov, že táto pomalosť môže znamenať prepustenie väzobne stíhanej Jankovskej na slobodu. Prokurátorka Simonová vtedy kritiku odmietla.

Zhruba po roku od obvinenia hlavných aktérov prišiel dôležitý moment. V apríli 2021 sa kauza rozdelila na päť samostatných prípadov. Časť z nich ostala na Úrade špeciálnej prokuratúry a po jeho zrušení na generálnej prokuratúre a časť prešla na Krajskú prokuratúru v Bratislave.

Rozdelenie Búrky a Víchrice na čiastkové kauzy označujú niektorí z advokátov obvinených za zlomový. Časť z nich hovorí, že to bol správny krok. Nájdu sa aj takí, ktorí to kritizujú. Po rozdelení spisov nastala totiž situácia, že niektorí svedkovia museli vypovedať vo viacerých konaniach. Okrem toho len mesiace trvalo, kým na NAKA nakopírovali spisy a dovtedajšie úkony.

„Bolo to hlúpe rozhodnutie. Len zbytočne to celé vyšetrovanie natiahlo," hovorí jeden z advokátov.

Jeho kolegovia pri otázke, prečo vyšetrovanie tak dlho trvá, nechcú veľmi hovoriť. Advokát Peter Erdös, ktorý zastupuje Moniku Jankovskú aj Jarmilu Urbancovú, hovorí, že na túto otázku nevie odpovedať. „Neviem dať na to odpoveď, to sa musíte pýtať inde, ale určite prieťahy nie sú zo strany obvinených," dodal.

Generálna prokuratúra, pod ktorú časť prípadu po zrušení špeciálnej prokuratúry spadá, na otázky k dĺžke vyšetrovania neodpovedala.

Peter Erdös a Monika Jankovská pred pojednávaním na súde v Trnave v kauze Fatima. Verejnosť tak v lete 2022 uvidela, v akom zdravotnom stave je expolitička. Väzbu znášala zle, pokúsila sa v nej aj o samovraždu. Foto N – Tomáš Hrivňák

Výmeny prokurátorov aj vyšetrovateľov

Ako ďalší dôležitý moment, prečo vyšetrovanie trvá tak dlho, spôsobilo zrušenie NAKA. Tá síce zanikla vlani v septembri, ale o jej zániku hovoril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) od začiatku minulého roka. Okrem toho vládna koalícia presadila vlani v marci aj zánik Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Treba sa pýtať, prečo sa rušila Národná kriminálna agentúra, špeciálna prokuratúra. Pri spisoch sa opäť vymenili vyšetrovatelia," dodáva zdroj z orgánov činných v trestnom konaní.

Okrem toho sa od roku 2020 pri spisoch menili traja dozoroví prokurátori. Na začiatku to bola Valéria Simonová, potom Martin Nociar a na záver Ján Hrivnák. Každá zmena znamená štúdium spisu nanovo.

Len jedna z častí má vyše tridsať zväzkov a jeden zväzok si treba predstaviť ako jeden hrubý kancelársky šanón rozmeru A4. Ide teda o štúdium tisícok strán výpovedí viac ako stovky svedkov. Aj to je odpoveď, prečo vyšetrovanie trvá tak dlho.

Súčasná vládna moc urobila aj podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) maximum pre to, aby sa vyšetrovanie káuz spojených s Búrkou skončilo v nedohľadne. Súčasná poslankyňa nastúpila do úradu v marci 2020, krátko po akcii Búrka.

Už pred piatimi rokmi upozorňovala, aké dôležité bude, aby sa prípady dotiahli do konca – teda skončili sa rozhodnutím súdov. Kauzy totiž podľa nej ukázali v nahote podozrenia s korupciou na bratislavských súdoch.

„Aktuálne je ochrana štátu pred korupciou deravá ako rešeto," tvrdí Kolíková. Ak je dnes niekto stíhaný za korupciu, tak je to podľa nej len vďaka osobnému odhodlaniu čestných ľudí v justícii, ktorým štát hádže polená pod nohy.

„Je zarážajúce, že súčasní predstavitelia súdnej rady popierajú či zľahčujú korupciu na súdoch a dokonca ešte aj hrubo spochybňujú priznania samotných sudcov o korupcii s dôvetkom, že veď mohli byť v trestnom konaní zastrašovaní," dodala Kolíková.

Varuje, že ak práve táto súdna rada má mať hlavné slovo v tom, kto „bude kladivom na sudcov v disciplinárnych senátoch", ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti, tak je to zlá správa pre justíciu. 

Bez rozsudkov nie je korupcia. Priznanie nestačí

Bývalá ministerka reagovala na nedávne výstupy predsedníčky a podpredsedníčky súdnej rady. Marcela Kosová a Ayše Pružinec Eren vo svojich vyjadreniach kritizovali pomalé vyšetrovanie. No spochybňovali aj samotné podozrenia z korupcie, a to práve vďaka chýbajúcim rozsudkom.

„Korupčná kauza je korupčná, keď je niekto právoplatne odsúdený. 11. marca mali dosť dôkazov, aby odstavili sudcov," kritizovala nedávno Kosová pre portál 360tka.

Novinárov kritizovala, že porušujú prezumpciu neviny, ak tvrdia o niektorých sudcoch, že boli korupční, hoci tí sa k úplatkom priznali. „Poviete o niekom, že je korupčný bez toho, aby bol právoplatne odsúdený," pýtala sa novinára Adela Ghannama.

„Ak sa priznám, že som páchala korupciu, tak je to vybavené, tak nepotrebujeme súdy? Môžem o sebe hovoriť, čo chcem, ale od toho je nestranný a nezávislý súd, aby to povedal on, lebo ja môžem mať rôznu motiváciu to o sebe hovoriť," dodala Kosová.

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR

Na marcovom zasadnutí súdnej rady kritizovala, že doposiaľ nebol v Búrke nikto právoplatne odsúdený. Právoplatný rozsudok pritom verejnosť pozná – je to už spomínaná dohoda o vine a treste exsudkyne Repákovej.

Pri tomto druhu rozhodnutia však Kosová, ktorá je viac ako tridsať rokov trestnou sudkyňou, naznačuje, ako keby bolo menejcenné. Nedokazuje sa totiž pri ňom, keďže sa obvinení ku skutkom priznávajú.

Okrem toho v rozhovore pre 360-tku uviedla, že Repáková bola k dohode donútená. Vraj to zaznelo na súde, kde vypovedala.

Je pravda, že Repáková spomína na zadržanie v zlom. Na súde ako svedok opísala, že pobyt v policajnej cele znášala veľmi zle, plakala v nej a bála sa, že skončí vo väzbe. Aj to prispelo k tomu, že sa ako prvá zo zadržaných priznala.

Na otázky sudcu, či ju niekto nútil k výpovedi, povedala. „Nikto ma nenútil," odpovedala v rámci procesu s exsudcom Molnárom.

Sú v domácom väzení?

Kosová kritizovala opakovane aj to, že sudcovia, ktorí boli zadržaní v Búrke a vo Víchrici, nemôžu súdiť. Predsedníčka rady hovorila o domácom väzení, ktoré médiá spomínali v súvislosti s vyšetrovateľmi NAKA Jánom Čurillom a jeho kolegami.

Tých od októbra 2023 postavil minister vnútra mimo služby, čo pri policajtoch znamená, že nemôžu chodiť do práce, ale v pracovnom čase sa nemôžu vzdialiť z domu. Nemôžu ísť po deti do školy či do obchodu na nákup.

Kosová spomínala príklad prokurátora Michala Šúreka, ktorý mal pozastavený výkon pol roka, potom generálny prokurátor toto rozhodnutie zrušil, lebo vyšetrovanie jeho obvinenia trvá pridlho. Kosovej kolegovia majú pozastavený výkon funkcie sudcov už päť rokov.

„Nikoho netrápi, že mnoho z týchto ľudí päť rokov má pozastavenú výkonnú činnosť; nedočítame sa, že sú v domácom väzení," dodala Kosová pred členmi súdnej rady.

Sudcovia s pozastaveným výkonom funkcie sa rovnako ako prokurátori môžu slobodne pohybovať. Majú však výrazne znížený plat. Dostávajú 30 percent základnej mzdy; ak majú deti, tak na tie majú ešte 10 percent navyše. Podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren sa nedávno v rozhovore s youtuberkou Mimi Šramovou pohoršovala, že žijú z 1200 eur mesačne.

Silné hlasy zoslabli

Kolíková po týchto vyjadreniach vedenia súdnej rady hovorí, že je nepochopiteľné, prečo tieto predstaviteľky, ktoré sú súčasne aj sudkyňami, nie sú aspoň zdržanlivé, „ak už nevedia priznať aspoň do minulosti, že korupcia na súdoch vrátane bratislavských zjavne bola a treba jej klásť prekážky zvnútra justície, ako aj zvonku". 

Je známe, že Kolíková a Kosová so súčasnou väčšinou členov a členiek súdnej rady sú názorovými oponentmi. Rovnako ako s predchodcom Kosovej vo vedení súdnej rady Jánom Mazákom. Ten sa pýta, či už skutočne ani priznanie bývalého sudcu nie je korupcia. „Za takým vyhlásením vidno len cestu do pekla," dodáva. 

Po zatýkaní v Búrke pritom zaznievali zo súdov aj silné hlasy o nutnej očiste. Súdnu radu v tom čase prevzal Ján Mazák, ktorý dnes hovorí, že vnímal medzi sudcami a sudkyňami aj určitú pokoru a zahanbenie za európsky unikátnu akciu zameranú proti kriminalite v radoch justície.

Aj dnes je podľa neho každému súdnemu človeku jasné, že korupcia zasiahla justičné rady v oveľa širšom rozsahu, ako by sa zdalo podľa výsledkov trestných konaní. „Odkryli sa totiž praktiky, ktoré potvrdzujú, že niekoľko obvinených, obžalovaných alebo už odsúdených tvorili iba určitú vrstvu korupčného správania v budovách súdov aj mimo nich," tvrdí.

Lenže už v roku 2020 popri vyhláseniach o očiste zaznievali aj iné hlasy. Stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska napríklad prerušila členstvo obvineným sudcom a sudkyniam po dvoch týždňoch od policajnej akcie Búrka.

Združenie vyjadrilo „hlboké znepokojenie" nad udalosťami v justícii a uviedlo, že si je vedomé, že „korupcia medzi sudcami je jednou z hlavných hrozieb pre spoločnosť a fungovanie demokratického štátu, keďže podkopáva súdnu integritu, ktorá je základom právneho štátu, a vážne ovplyvňuje dôveru verejnosti vo výkon súdnictva".

Koncom marca 2020 sa však ozvala desiatka sudcov a sudkýň, ktorí sa pridali k tvrdeniu, že „najväčší a zásadný vplyv na (ne)dôveryhodnosť justície majú nezodpovední politici a mienkotvorné médiá". Len za deň podpísalo vyhlásenie takmer sedemdesiat sudcov a sudkýň. Nechýbal ani podpis v tom čase členky súdnej rady a sudkyne Krajského súdu v Bratislave Marcely Kosovej.

Mazák si spomína, že už pred piatimi rokmi „pomaly vystrkovali hlavy a ozývali sa hlasy zľahčujúce celú situáciu". A dnes sa podľa neho zdá, že odporcovia skutočnej morálnej a verejnej očisty ľudí v talároch časom získali na odvahe i prevahe.