Ako došlo k tomu, že ste sa ako predseda Slovenskej advokátskej komory stali novým ministrom spravodlivosti? Od akého sudcu prišlo odporúčanie, aby ste boli ministrom vy?

Nebol som pritom, ale je pravda, že viacerí mi potvrdili, že odporučenie na mňa naozaj prišlo od jedného z iných kandidátov. Na základe tohto odporúčania som bol pozvaný na rokovanie s predstaviteľmi všetkých koaličných strán. Z tohto rokovania vzišla ponuka, ktorú som následne prijal.

Ste kandidátom hnutia Sme rodina?

Nie som kandidátom či nominantom žiadnej politickej strany.

Neľutujete, že ste figurovali v spoločnosti Alfa Group so zbrojárskym pozadím, bol tam Ivan Šubrt, blízky spolupracovník z korupcie obžalovaného oligarchu strany Smer Miroslava Výboha a československý veľkozbrojár Jaroslav Strnad. Nediskvalifikuje vás to z funkcie ministra?

Nemám čo ľutovať. Neurobil som nič zlé, ani nezákonné. Mám v tomto úplne čisté svedomie. Išlo o rutinné poskytnutie právnej služby môjmu bývalému spolužiakovi z detstva, ktorý nie je žiadnou z Vami menovaných osôb. Ako advokát som bývalému spolužiakovi pomohol s korporátnou agendou, pričom bežnou súčasťou výkonu advokácie je aj zastupovanie záujmov klienta v orgáne obchodnej spoločnosti. Nič viac, nič menej.

VIDEO: Nový minister spravodlivosti Karas reaguje na kritiku

Pýtal na vás na to premiér pred vašim navrhnutím na vymenovanie?

Nie. Som zároveň presvedčený o tom, že pri racionálnom zhodnotení za týmto nikto nemôže vidieť žiadnu kauzu. Išlo o normálne poskytnutie právnej služby, výkon môjho advokátskeho povolania, v ktorom som aktívny 20 rokov. Právne služby som poskytoval stovkám klientov, robil som na významných projektoch a transakciách, a vždy som sa riadil zákonom, advokátskymi predpismi a vlastným svedomím. Nijak inak tomu nebolo ani v tomto prípade.

Ako plánujete vyriešiť prípadné konflikty záujmov? Stiahli ste sa už z týchto firiem, alebo kedy tak urobíte?

Pravdaže všetky povinnosti s výkonom funkcie ministra si riadne splním, vrátane ukončenia činnosti v orgánoch obchodných spoločností.

Stotožňujete sa s ministerskými návrhmi nových trestných kódexov, ktoré predložila do medzirezortného pripomienkového konania ešte vaša predchodkyňa? Prijmete ich za svoje alebo ich ministerstvo po MPK výraznejšie prepracuje?

Predložené kódexy vnímam ako unikátnu šancu, aby sme konečne spravili niečo s trestným právom a posunuli ho viac smerom k vyspelým európskym právnym poriadkom. Pokiaľ ide o Trestný zákon, obsahuje mnohé veľmi dobré časti, ktoré našu trestnú politiku modernizujú. Jednoznačne podporujem myšlienku restoratívnej justície a preferovanie alternatívnych trestov.

A Trestný poriadok?

V prípade Trestného poriadku je to zložitejšie. Rozumiem, že sa ním sleduje zámer zjednodušiť trestný proces, avšak v demokratickom a právnom štáte nemôžeme rezignovať na rešpektovanie práv a princíp rovnosti zbrani. Rovnako ako v súdnej mape, aj v prípade noviel Trestného zákona a Trestného poriadku potrebujeme viac vtiahnuť do deja sudcov, prokurátorov, obhajcov, akademikov, a nájsť také riešenie, ktorého výsledkom bude lepšia právna úprava a v konečnom dôsledku viac spravodlivosti.

V minulosti ste povedali, že nesúhlasíte s odobraním právomoci generálneho prokurátora zasiahnuť do nezákonného trestného stíhania v súvislosti s paragrafom 363. Trváte na tom aj teraz ako minister?

Paragraf 363 Trestného poriadku je dôležitou súčasťou systému bŕzd a protiváh, ktorého funkciou je predchádzať porušovaniu zákona zo strany polície a prokuratúry. Jednoducho nemôžeme zveriť silovým zložkám obrovskú moc bez toho, aby bola účinne kontrolovaná zákonnosť jej vykonávania. Zároveň som presvedčený o tom, že ak policajt alebo prokurátor koná nezákonne, nemôžeme čakať, že sa to napraví až pred súdom.

Znamená to, že podporujete súčasný stav a využívanie tohto paragrafu v súčasnej podobe?

Nie som za parciálne novely, ale za komplexnú úpravu trestného konania. Jednak aby bolo efektívne a rýchle, a zároveň malo dostatok záruk pred zneužitím jeho inštitútov. Preto a priori neodmietam diskusiu ani o možných úpravách § 363. Avšak iba za podmienky, že Trestný priadok ako celok bude garantovať reálnu ochranu práv a princíp rovnosti zbraní.

V prospech úpravy tohto paragrafu do jeho pôvodnej podoby z roku 2006 sa vyjadril aj profesor Čentéš, aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Aký máte právny názor na tento kompromisný návrh? Považovali by ste takúto právnu úpravu za prospešnú? Bolo by to lepšie upravenie tohto paragrafu než v súčasnosti?

Rešpektujem aj tieto pohľady a snažím sa na vec pozerať z viacerých strán. Mnohí iní odborníci naopak poukazujú na to, že okliešťovanie tohto paragrafu by mohlo viesť k zníženiu nárokov na zákonnosť trestného procesu. Chcem o tom viesť s odborníkmi otvorenú odbornú diskusiu. Mimochodom, do pracovnej skupiny by som veľmi rád pozval aj pána docenta Čentéša, ktorého si osobne ako odborníka veľmi vážim.

Povedali ste, že nevidíte dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, pokiaľ je organizačne a technicky pripravená. Mnohí sudcovia ale aj advokáti však tvrdia, že nie je pripravená. Že nikto nevie, ako to má celé prebiehať, sťahovanie ľudí, kancelárií spisov, pričom niektorí hovoria až o hroziacom kolapse. Ako dobre je podľa vás pripravená implementácia reformy a nebude podľa vás všetko meškať? Nespôsobí to veľké prieťahy v súdnych konaniach?

Žiadne z týchto varovaní sudcov neberiem na ľahkú váhu a skutočne aj z toho, čo som navnímal počas prvých dní na ministerstva, vidím, že tie riziká sú reálne. Napriek tomu mám záujem sa s touto vecou popasovať a spraviť všetko preto, aby reforma neskončila fiaskom. Aj na tomto mieste preto zopakujem, že k reforme súdnej mapy budem pristupovať dobromyseľne. Budem robiť všetko preto, aby bola úspešná a aby neboli ohrozené práva ľudí pri domáhaní sa spravodlivosti na súdoch.

Vychádzam totiž z toho, že akékoľvek významné reformné úsilie môže byť úspešné len vtedy, keď bude sprevádzané aspoň elementárnou mierou akceptácie zo strany odbornej verejnosti a jednotlivých zložiek justície.