| spravy.pravda.sk |
Kľúčovou časťou reformy má byť väčšia špecializáciu sudcov. „Aby ľudia mali rýchlejšie, kvalitnejšie a zrozumiteľnejšie súdne rozhodnutia a aby sa vytvoril reálny priestor pre náhodný výber sudcov. Osobitne s ohľadom na všetko, s čím sa v justícii teraz boríme a na akej úrovni nedôveryhodnosti je, považujem za dôležité nastaviť systém tak, aby nekalým praktikám na súdoch ani nedával priestor,“ vysvetlila.
Aby z reformy nebolo fiasko
Tento problém si zjavne uvedomuje aj premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý u nového ministra ocenil práve schopnosť spájať. „Jeho silnou ideou je budovanie inštitucionálnej dôvery, ale taktiež spájanie ľudí z rozličných častí justície,“ vyzdvihol Karasa po jeho vymenovaní premiér.
Aj keď Karas kritizoval nedostatočnú komunikáciu Kolíkovej voči justičnému prostrediu, odmietol, že by s ňou mal problém. S Kolíkovou boli spolužiaci na právnickej fakulte a ich vzájomný vzťah nazval v minulosti priateľským.
Nielen nedostatok akceptácie, ale aj samotná pripravenosť implementácie schválených zmien zjavne nedosiahla želaný cieľ. Karas deklaroval, že nastávajúci chaos z aplikácie novej súdnej mapy skrotí a reformu sa pokúsi dotiahnuť do úspešného konca.
„Žiadne z týchto varovaní sudcov neberiem na ľahkú váhu a skutočne aj z toho, čo som navnímal počas prvých dní na ministerstve, vidím, že tie riziká sú reálne. Napriek tomu mám záujem sa s touto vecou popasovať a spraviť všetko preto, aby sa reforma neskončila fiaskom. Aj na tomto mieste preto zopakujem, že k reforme súdnej mapy budem pristupovať dobromyseľne. Budem robiť všetko preto, aby bola úspešná a aby neboli ohrozené práva ľudí pri domáhaní sa spravodlivosti na súdoch,“ ubezpečil Karas v rozhovore pre Pravdu.
Následne sa však situácia ukázala pravdepodobne vážnejšia, než pôvodne predpokladal. Požiadal totiž o odloženie uvedenia zmien do praxe. „Sudcovia hovoria, že v januári tu bude justičný armagedon a súdy sa zaseknú. Konštatuje to aj nový minister spravodlivosti, ktorý nás požiadal, aby sme prijali zákon, odkladajúci účinnosť súdnej mapy o niekoľko mesiacov, pretože ministerstvo spravodlivosti to nie je schopné aplikovať do praxe,“ upozornil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
"Obavy ministerstva spravodlivosti potvrdzuje aj Generálna prokuratúra,“ reagoval pre Pravdu hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Štyri mestské súdy
Deklarované ciele reformy chcela ministerka pôvodne dosiahnuť znížením počtu okresných súdov z 54 na 30, vznikom dvojice mestských súdov v Bratislave a Košiciach ako aj nahradením ôsmich krajských súdov trojicou odvolacích súdov. Zavŕšením jej reformy by mal byť vznik troch odvolacích správnych súdov, nad ktorými má stáť nový, už pol roka fungujúci Najvyšší správny súd.
Napokon je všetko inak a po tlaku koaličných partnerov musela Kolíková pristúpiť ku mnohým kompromisom. Nezaniknú žiadne krajské súdy, nevzniknú dva mestské súdy a nezanikne ani väčšina malých okresných súdov.
Podarilo sa tiež presadiť vznik samostatných správnych súdov so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré pôvodne chcela v Košiciach, Žiline a Nitre. Pri krajských súdoch prišlo vôbec k najväčšej zmene. Mali ostať tri – v Trnave, Žiline a v Prešove, napokon budú v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Výrazné zmeny neobišli ani dva plánované mestské súdy. V Košiciach, kde všetky sídlia v jednej budove, sa síce zlúčia, v Bratislave však namiesto jedného vzniknú až štyri mestské súdy špecializované podľa agendy – Mestský súd Bratislava I pre trestnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava II pre rodinnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava III pre obchodnoprávnu agendu a Mestský súd Bratislava IV pre občianskoprávnu agendu.
Tieto zmeny schvaľuje aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá prácu Kolíkovej ocenila. „Očakávania verejnosti ste napĺňala zvýšením ochrany obetí trestných činov, lepším zaisťovaním majetku z trestnej činnosti a predovšetkým súdnou reformou, ktorá, hoci bola vnímaná kontroverzne, prinesie väčšiu špecializáciu súdov a dúfajme zlepší aj prístup k spravodlivosti. Osobitne chcem vyzdvihnúť zriadenie Najvyššieho správneho súdu,“ uviedla Čaputová 13. septembra v prejave po prijatí Kolíkovej demisie.
Súdna mapa a nutný chaos
Zmeny organizácie súdnych obvodov začnú platiť od 1. januára 2023. Ústavný právnik Radoslav Procházka tvrdí, že v januári a pravdepodobne aj vo februári nebudú pojednávania, keďže mnohí sudcovia nevedia, kde budú od januára sedieť a kam majú pojednávania vytyčovať.
„Ten chaos, čo ste zo strany štátu videli počas pandémie, bol v porovnaní s veľkým sťahovaním súdov iba predkrm,“ napísal Procházka na začiatku septembra v Denníku N. Najväčší problém sa očakáva kvôli zriadeniu štyroch mestských súdov práve v hlavnom meste.
Exministerka Kolíková to dôrazne odmietla. „Pre bratislavské okresné súdy to znamená, že od 1. januára všetci sudcovia ostávajú na svojom mieste, vytyčujú a majú vytyčovať pojednávania tam, kde sú, s tým personálom, s ktorým pracujú doteraz,“ povedala Kolíková na začiatku septembra. Reforma na bratislavských súdoch od 1. januára sa má podľa ministerky uskutočniť tak, že urobia rozvrhy práce, na základe ktorých budú sudcovia zadeľovaní k jednotlivým prípadom, ktoré budú prichádzať od 1. januára.
Podobný názor ako Procházka však zdieľal aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Očakáva preto, že Karas to bude mať na ministerstve veľmi ťažké. „Jeho predchodkyňa mu zanechala rezort v katastrofálnom stave rozvratu, pre zle nastavenú súdnu mapu hrozí kolaps justície a zastavenie alebo aspoň výrazné spomalenie pojednávaní; niektoré už realizované a iné pripravované zmeny v zásadných zákonoch, ktoré presadzovala, môžu destabilizovať fungovanie právneho štátu. V rezorte spravodlivosti treba urýchlene zorientovaného odborníka a krízového manažéra, ktorý kľúčové reformy dotiahne, prípadne upraví do funkčnej, kvalitnej a odbornou verejnosťou rešpektovanej podoby,“ tvrdí dekan Burda.
Prezidentka po Karasovom vymenovaní uznala, že nový minister si získal medzi advokátmi rešpekt. „Príchodom na ministerstvo spravodlivosti si však musíte získať rešpekt všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní spravodlivosti. Zo všetkého najviac však rešpekt verejnosti, ktorá dlhodobo v téme spravodlivosti, od všetkých jej predstaviteľov, očakáva nie len technokratické právne konštatovania, ale predovšetkým jasné hodnotové postoje,“ pripomenula novému ministrovi Čaputová.