https://dennikn.sk | Veronika Prušová | 4. októbra 2022 |

V pozícii predsedu advokátskej komory kritizoval súdnu mapu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (za SaS). Ako jej nástupca vo funkcii teraz musí dotiahnuť to, čo začala. Viliam Karas hovorí, že súdnu reformu nezastaví. Ako presne sa však od januára 2023 spustí zatiaľ neprezradil. V rozhovore s ním sa dočítate aj o tom:

• či bude hľadať podporu pre svoje návrhy aj medzi extrémistickými poslancami;
• čo si myslí o výrokoch Igora Matoviča na adresu novinárov;
• či sa verejne zastane sudcov a prokurátorov, na ktorých útočí obvinený predseda Smeru Robert Fico;
• či by mal generálny prokurátor Maroš Žilinka stiahnuť svoj status o cintoríne v Ladomirovej;
• či ho ako ministra niekedy uvidí verejnosť na Pride tak ako jeho predchodkyňu.

Ešte donedávna ste boli predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ako advokát by ste sa ujali prípadu šoféra, ktorý pod vplyvom alkoholu zrazil piatich ľudí a ďalších ťažko zranil? 

Je to profesionálna výzva. Je to vec advokátskej služby. Každý jeden občan bez ohľadu na to, čo spáchal, má právo na obhajobu. Ak by som mal tú expertízu, čo v týchto veciach nemám, zobral by som to.

A ako sa teraz ako minister pozeráte na reakcie politikov, ktorí volajú po sprísnení trestov za šoférovanie pod vplyvom alkoholu? 

Rozumiem im. Aj v pondelok prebehla veľmi intenzívna diskusia s kolegami z vlády na túto tému. Rozumiem tým ich reakciám, no aj reakciám občanov. Je logické, že to vyvoláva pobúrenie. Tá tragédia je neospravedlniteľná. Osobne takisto poznám tú zastávku, roky som tadiaľ chodieval do Petržalky. Viem sa do toho vcítiť, sám mám deti v približne rovnakom veku.

Od roku 2011 je trestné, ak niekto nafúka viac ako promile. Nemalo by sa ísť cestou skôr zníženia tejto hranice ako zvyšovania trestných sadzieb? Napríklad od 0,5 promile? 

Teraz máme v pripomienkovaní trestný zákon, v rámci ktorého je diskusia o rôznych hodnotových otázkach, teda aj o tom, ako nastaviť trestnú politiku štátu. Diskusia, akú hodnotu a akými trestami chrániť, prípadne akými alternatívnymi trestami trestať, je stále otvorená. Aj keď momentálny návrh zásadne výšku trestných sadzieb výrazne nemení.

S kolegami z vlády teraz hovoríme skôr o tom, čo by pôsobilo viac preventívne. My máme totiž problém s tým, že naše trestné sadzby sú síce prísne, ale neodrádzajú. Ako keby si ľudia nevedeli predstaviť, čo spôsobí, ak sa niečoho dopustia. Nemajú predstavu o tom, čo je nepodmienečný trest. Len čo im to sprítomníte, či už postihom alebo napríklad alternatívnymi trestami, môže to byť efektívnejšie.

Napríklad verejnoprospešné práce, čo aj ľudia sledujú a aj vás to prinúti pracovať, môžu mať lepší efekt. Chápem však aj kolegov, ktorí komentujú, že na základe jednej veci netreba robiť zmenu. Nemali by sa šiť zákony podľa konkrétnych situácií.

Nápad ministra financií Igora Matoviča, že by sa v takýchto prípadoch malo zabaviť šoférovi auto, sa vám pozdáva? 

Nebolo by to len v našej krajine. Môžeme sa inšpirovať aj susednou Českou republikou. Už aj dnes je možnosť prepadnutia veci. Sú prípady, keď sudcovia nariadili prepadnutie veci, hoci sú to len raritné rozhodnutia. Už dnes je teda možné nariadiť takýto trest.

Zatiaľ túto nehodu polícia vyšetruje ako trestný čin usmrtenia, kde je sadzba od siedmich do dvanástich rokov. Zdá sa vám to spravodlivý trest za smrť piatich ľudí? (Medzitým vodiča obvinili z trestného činu všeobecného ohrozenia, mužovi hrozí až 25-ročné väzenie alebo doživotie – pozn. red.)

Ktorý trest za zabitie človeka je primeraný? Primeranosť nenavráti život. Z hierarchie hodnôt je ľudský život pre mňa na vrchole pyramídy. U nás je skôr zaujímavé, že ak máte za ľudský život sedem až dvanásť rokov, pri ekonomických trestných činoch – v zásade pri nižšej škodlivosti, pri nižších sumách sú tie tresty obdobné a často aj vyššie. V tom je tá paródia našej spoločnosti. Ak to porovnávate, ako keby si spoločnosť viac cenila majetok pred ľudským životom. Aj to treba prediskutovať a prehodnotiť. Tá vôľa prehodnotiť a pozrieť sa na váženie ľudskej dôstojnosti (aj maloletých), zásah do integrity, ochranu žien a podobne, rovnako na ochranu majetku tu je.

Niektorí právnici už reagovali, že tú nehodu zo zastávky Zochova by bolo možné posúdiť aj ako všeobecné ohrozenie, čo by znamenalo prísnejšie tresty. Čo si o tom myslíte? 

Je to vec prokurátorov, ako to budú kvalifikovať. Je možné to aj takýmto spôsobom viesť, ale bol by som nerád, aby sme popularizovali niektoré sadzby v tom zmysle, aby bol trest čo najhorší. Treba vidieť, či sú tam splnené zákonné podmienky, a podľa toho riešiť kvalifikáciu.

„To, čo sa tu dva a pol roka v médiách deje, je novodobý fašizmus… Za päťstovku si dnes na mesiac viete prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať.“ Súhlasíte s týmito výrokmi Igora Matoviča? 

Nemám takúto skúsenosť. Mám skúsenosť aj v súvislosti so svojím nastúpením do funkcie, a to aj s vaším denníkom, že boli publikované texty bez môjho vyjadrenia, respektíve, nesedeli s realitou. Rešpektujem to ako súčasť slobody prejavu a slova. Keď som bral verejnú funkciu, rátal som s tým, že budem hodnotený.

Neprekáža vám byť vo vláde, ktorej minister sa takto vyjadruje? Ktorý sa prirovnáva k Židom prenasledovaným počas holokaustu? 

Otázkou vlastne je, prečo som zobral funkciu ministra spravodlivosti v tejto konštelácii, v menšinovej vláde. V zásade z pohľadu racionálneho vyhodnocovania to bol bláznivý krok. Nebol som však nútený ani motivovaný externými faktormi. Moja motivácia bola čisto vnútorná a vychádzala z poznania reality, z poznania slovenských reálií.

Mal som možnosť mnohé veci kritizovať, mať na ne názor, takže keď prišla otázka, či by som tú zodpovednosť prevzal, nevedel by som sa pozrieť sám sebe do očí, ak by som to nevzal. Všetky ostatné výhrady som zvážil. Som nohami na zemi, chápem, v akom prostredí žijeme. A pokiaľ ide o vami citovaný výrok, tak som už zaregistroval pokus o okrúhly stôl od kolegu. Predpokladám, že budú v tomto smere urobené nejaké kroky.

Už ste absolvovali niekoľko rokovaní vlády. Kto vám je z ministrov najbližší? S kým ste si hneď porozumeli?

Je tam vecná atmosféra, mnohých som nemohol ešte navnímať. Premiér plní úlohu energického náboja. Ženie to dopredu, nech tá práca ide. Minister Krajniak má veľmi racionálne vstupy, usmerňuje debatu, posúva ju ďalej. Sú tam zaujímavé osobnosti. Minister zahraničných vecí má zaujímavé poznámky.

Ako dlho táto vláda vydrží? 

Prevzal som funkciu s tým, že nebudem riešiť politiku. Ak to skončí, zoberiem to ako fakt. Preto hovorím, že som pripravený aj na len niekoľkotýždňovú misiu. Z toho, čo som stihol navnímať, cítim, že je tu vôľa dotiahnuť veci. U mňa určite. Chcem veci dotiahnuť a posunúť. Ale osobne sa nezbláznim, ak sa to nepodarí a zhodí sa to skôr. Musíte s tým rátať, aby potom frustrácia nebola osobná. Stále však mám nádej, že sa podstatné veci budú dať dotiahnuť.

Vláda je menšinová, takže reálne hrozí, že bude fungovať v parlamente s podporou aj extrémistických poslancov, teda poslancov, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS. Ak sa tak stane, budete stále súčasťou vlády? 

Sú niektoré mená, ktoré boli na tejto kandidátke, ale mali tam nejaké memorandum, výhrady ku konkrétnym rizikám, ktoré sú aj pre mňa červenou čiarou. Či už ide o holokaust, alebo vzťah k slovenskému vojnovému štátu a vôbec k tomu, čo sa tu dialo, a k porušovaniu ľudských práv. Som si teda vedomý tejto hranice, ktorá tam bola nakreslená už na začiatku. Zdôrazňujem, že v zásade sa chcem opierať o všetkých poslancov dobrej vôle, ktorí to majú upratané a chcú posunúť veci dopredu.

Aj oni môžu o sebe povedať, že sú poslancami dobrej vôle. 

Sú zvolení, sú v Národnej rade. O hodnotových otázkach nemienim diskutovať. Svoj kompas mám jasne nastavený a nepotrebujem sa podrobovať osobitným tortúram. Viem, čo je a čo nie je z môjho pohľadu červená čiara.

Ak by hrozilo, že nejaký váš návrh by prešiel len pomocou podpory týchto poslancov, išli by ste s nimi rokovať? 

Ja som dokonca už včera mal jedno z rokovaní s jedným poslancom, ktorý predložil závažné novely trestných kódexov. Chcel som vedieť, prečo, ako a aký to bude mať vývoj.

S kým? 

S poslancom Tarabom.

A ako ste sa dohodli? 

Že jeho návrh posúdime v rámci našich odborných sekcií. Informoval som ho, že takéto návrhy by mali ísť z ministerskej pozície, i keď ako poslanec má právo predkladať návrhy.

Má šancu prejsť jeho návrh? 

Neviem, bude to vecou diskusií. Musím si ten návrh ešte podrobne prečítať.

Čo podľa vás zavážilo, že ste presvedčili Igora Matoviča a Borisa Kollára, že budete dobrým ministrom spravodlivosti? 

Asi sa dohodli. Neviem. Ja som sa ich nepýtal. Bolo to veľmi intenzívne, ale relatívne krátke stretnutie. Ale asi ma poznali vopred z verejného vystupovania. Bolo to veľmi rýchlo.

Ani vám to teda nepovedali?

Nie. Ja som hovoril.

A čo ste hovorili napríklad o reforme súdnictva?

Že je potrebné upokojiť situáciu. Že treba viac komunikovať so sudcami, ktorí majú byť na konci dňa tí, ktorí efektívne naplnia reformu. V tom zmysle, že na konci dňa to bude ich náplň práce, ktorú my potrebujeme ako občania. Treba sa uistiť, že sa sudcovia, a to teraz pozitívne hovorím, nebudú môcť vyhovárať na organizačno-technické zlyhania, že nemôžu súdiť, že občan dostane rozsudok v tom čase, ako má. Jednoducho, že krajina sa teraz „nezastaví“, respektíve nespomalí len vďaka tomu, že nebudú produkované rozsudky. Čiže to bola moja prvá poznámka, že to treba overiť, jednoducho vtiahnuť ich do toho a čo najskôr implementovať.

Druhá poznámka bola, že Slovensko si zaslúži moderné trestné kódexy a že chcem nadviazať na návrhy, ktoré boli dané do medzirezortného pripomienkového konania. V Trestnom zákone je mnoho vecí, ktoré sa roky navrhovali z pozície advokátskej komory, ale aj odbornej obce. Vidím tam veľký priestor na širokú spoločenskú zhodu. Ak by bola tá zhoda čo najširšia, bolo by to veľmi dobré znamenie pre krajinu. Práve, ak bude na hodnotách, o ktorých sme sa bavili. Napríklad, ako má vyzerať trestná politika.

Vidím obrovský posun k alternatívnym trestom, k práci s obžalovanými a odsúdenými. V tom zmysle, že aj po odsúdení nech sa krajina viac stará o návrat do normálneho, bežného života. Aby sme tých ľudí trestami ešte viac nepoškodili.

Nie je väčšou prioritou reforma súdnictva? 

Pre mňa sú to dve paralelné reformy a bol by som rád, aby išli ruka v ruke. Verte mi, že mám väčšiu ambíciu s trestnými kódexami, lebo pri nich je spoločenská situácia taká, že by sa to mohlo podariť a dobre. A to s odborným zázemím, nespolitizovaním. Súdna mapa je niečo, čo sa musí urobiť. To beriem ako dennodennú robotu.

Čiže už sa rozhodlo, čo bude so súdnou mapou? Spustí sa od januára?

Súdna mapa sa bude implementovať. Nezastaví sa. Prosto bude sa implementovať v zásade v podobe, ako ju schválila Národná rada, s prihliadnutím na organizačno-technické výzvy, ktoré tu máme.

Čo to znamená? 

V týchto dňoch prebieha veľké posudzovanie. Naozaj venujem tomu celú moju energiu aj s ľuďmi z ministerstva. Mal som intenzívne diskusie aj s odchádzajúcou ministerkou. Aj so všetkými, ktorí sa chcú rozprávať. Dohodli sme sa však so sudcami, že najskôr budem komunikovať návrh im a potom následne verejnosti.

Nezaslúži si už verejnosť vedieť, čo bude? Už minulý týždeň ste hovorili o tom, že rozhodnutie je otázkou pár dní. Tie už prešli. 

Je to otázkou pár dní. Ale ako hovorím, najskôr budem komunikovať so sudcami a potom hneď aj s verejnosťou.

Napriek tomu sa spýtam, v čom vidíte vy najväčší problém? Sú to mestské súdy v Bratislave? 

Ako problém, paradoxne, vnímame nie mestské súdy, ale správne súdy. A to nie z pohľadu organizačno-technického zabezpečenia, ako skôr z pohľadu personálneho zabezpečenia. Aby sa nestalo, že „za jazdy“ budeme dopĺňať stavy a budeme dúfať, že prídu ďalší a ďalší sudcovia, aby potom rozhodovali. Čiže táto otázka je kľúčová. Od nej sa potom odvíjajú organizačno-technické veci, budovy, sťahovanie, otázka mestských súdov, kto kde sedí, aká bude v vnútorná organizácia.

To sú veci technicky riešiteľné, náročné, vyvolávajú veľké pnutie. Čo chápem, pretože na každom pracovisku by to bolo podobné. Na mnohé veci ešte nie sú odpovede, ale toto je až na druhom mieste.

Správne súdy majú taký problém, že vlastne nikto sa nehlási do výberových konaní, aby na nich súdil.

Nie nikto, ale je tam relatívne – a to na moje prekvapenie, ale aj na prekvapenie odbornej verejnosti aj samotných autorov – veľmi malý záujem o presun od kvalifikovaných sudcov, ktorí vykonávali túto agendu. Čiže túto vec riešime.

Neodrádza ich od prihlasovania do výberových konaní aj jedno z vašich prvých vyjadrení, že zvažujete, čo bude s reformou? Minulý týždeň zaznela správa o možnom odsune o pol roka. Nezneisťuje ich to?

Nemyslím si, lebo hneď pri nástupe do funkcie som povedal, že reforma bude. Nie som kazič, nejdem nič rozkladať ani deštruovať. Reformu implementujem. Od 1. januára, ak to bude možné a budem za to schopný niesť zodpovednosť, a budem ešte ministrom, sa bude aj súdiť. Neviem si predstaviť, že by sa reforma spustila a nebude sa od januára súdiť a ľudia nebudú dostávať rozhodnutia včas.

A pokiaľ ide o záujem sudcov, svoje prvé stretnutie som absolvoval s poverenými predsedami nových správnych súdov. Všetci avizovali rovnaký problém. Nestalo sa, že by niekto povedal, že očakáva naplnenie súdu, ale skôr, že sa naplní v mesiacoch, a to zo sudcov nižších súdov a novoprichádzajúcich sudcov, teda z externého prostredia.

Podobnej situácii čelil Najvyšší správny súd. Mnohí pôvodní sudcovia správnej agendy neprešli na tento súd. Prečo by bol problém, ak by sa správne súdy len postupne napĺňali sudcami? 

Pre počet spisov. Napríklad v Bratislave je 3500 starých spisov. Predstavte si, že na siedmich ľudí dáte 3500 starých prípadov a zároveň by im prichádzali nové. Tie sú často termínované. Sudcovia v nich musia rozhodnúť do siedmich až tridsiatich dní. Čiže buď by rozhodovali nové veci a staré by išli bokom, alebo by sa odbúravala stará agenda a nová by sa nestíhala.

Málokto si uvedomuje, že správne súdnictvo vám dokáže zastaviť fungovanie štátu. Ide o výkon dohľadu nad fungovaním štátnych inštitúcií. Od územného plánovania, stavebných konaní, ochrany životného prostredia, kartelového práva, súťažného práva, práva verejného obstarávania. Sú to obrovské segmenty. Všetky čerpania eurofondov, všetky verejné platby, verejné zákazky. To všetko ide cez správne súdnictvo, ak je tam nejaký spor. Táto krajina si nemôže dovoliť nemať funkčné správne súdnictvo.

Predsedov správnych súdov, ktoré majú vzniknúť, poverila ešte vaša predchodkyňa. Vy ste boli aj vo výberovom konaní. Majú vašu dôveru? 

So všetkými tromi som sa stretol. Z môjho pohľadu sú kvalitní. Dvaja sú experti, odborníci, sú dokonca predsedami správnych kolégií na svojich súdoch, čiže sa vyznajú v problematike. Poverená predsedníčka bratislavského správneho súdu je nadšenkyňa reformy. Komunikujeme na dennej báze.

Čiže nie je problém v tom, že by medzi vami bola nejaká nedôvera? 

Ja k ľuďom pristupujem dobromyseľne a od nich sa mi dobromyseľnosť vracia. Neselektujem ľudí. Jedine na tom, či je tam dobrý úmysel a chuť pracovať.

Vaša predchodkyňa hovorila, že problém pri správnych súdoch bol v tom, že minister financií Igor Matovič nechcel uvoľniť peniaze na prenájom ich budov. Stihli ste to už s ním vyriešiť? 

Bolo to predmetom diskusií v pondelok na koaličnej rade. Ešte o tom intenzívne diskutujeme.

Ministerstvo spravodlivosti sa ospravedlnilo Jaroslavovi Haščákovi za nezákonnú väzbu a jeho obvinenie. Na čo obvinený predseda Smeru Robert Fico reagoval výzvou na vyvodenie zodpovednosti voči sudkyni Pamele Záleskej, ktorá o tej väzbe rozhodla, a voči prokurátorovi Ondrejovi Repovi. Je pravda, že ste začali posudzovať, zisťovať okolnosti jej rozhodnutia? 

Prišiel podnet, tak som sa odboru dohľadu pýtal na stav. Komunikoval som a aj budem komunikovať, že pôjdem vždy štandardne tak, ako to vždy ministerstvo robilo. V tom prípade došlo k opravnému prostriedku, k rozhodnutiu na odvolacom orgáne. Ani predseda súdu nevidel dôvod na vyvodenie zodpovednosti. Som veľkým odporcom ohýbania práva. Považujem to za absolútne nesystémové riešenie a zásah do nezávislosti súdov. Ak sa mám začať pozerať na sudcov, či ohýbajú, neohýbajú právo zľava doprava, na hocikoho, tak jednoducho spochybňujem ich rozhodovaciu právomoc a najmä ich nezávislosť. Že by som na nich vplýval, čo sa mi páči a čo nie, to sa nepatrí.

Bol to teda len formálny prístup na základe podnetu? 

Absolútne.

Pýtala som sa na tento prípad preto, lebo by som chcela vedieť, či rovnako dáte preveriť rozhodnutie sudcu Juraja Kapinaja z Okresného súdu Bratislava III, ktorý rozhodol o väzbe vyšetrovateľov NAKA. Krajský súd toto rozhodnutie zrušil a rovnako vážne spochybnil. 

Platí, čo som povedal. Som odporca ohýbania práva. Jednoducho, do rozhodovacej právomoci netreba zasahovať. Je to vec odvolacích opravných prostriedkov a aj vnútornej atmosféry medzi sudcami, ktorí sa potom vedia upratať navzájom.

Ako sa vedia upratať?

Kvalita rozhodovania musí byť taká, na takej úrovni, že musí pôsobiť spôsob, ako sa s rozhodnutím vyrovná odvolací súd. Ako skomentuje exces, tú neprofesionálnosť. Tak to má fungovať a správny sudca sa z toho poučí. Keď mne súd zamietol žalobu alebo ma vyškolil, čo som zle urobil, tak som sa hanbil ako advokát. Je to profesijná česť, tak sa snažím nabudúce tú chybu neurobiť. Verím, že takto sa upracú aj sudcovia. Takto je to najprirodzenejšie, najsprávnejšie.

Práve Pamela Záleská, ale aj iní sudcovia sú tí, ktorých Robert Fico veľmi často spomína a verejne kritizuje, až uráža. Ste pripravený ako minister spravodlivosti sa ich verejne zastať a reagovať na takéto vyjadrenia obvineného a politika?

Vždy hovorím, že vo verejnom priestore treba dodržiavať väčšiu zdržanlivosť a úctu k autoritám a posilňovať ich dôveru.

Evidentne to nefunguje. 

Berme do úvahy kontext, v ktorom žijeme. Jednoducho je taká doba, objednávka sociálnych sietí je taká, že chce hejt, chce nenávistný prejav. Pýta si ho, lebo inak sa ten človek neposúva na rebríčku ďalej. Sme v takomto prostredí. A potom, samozrejme, kde je dopyt, tam je ponuka, tam sa to vytvára. Mňa skôr mrzí, ak tomu prepadávajú samotní predstavitelia justície. Tam to nepatrí a týka sa to aj spomenutých sudcov. Treba byť veľmi striedmy vo vystupovaní, komentovaní, osobitne v živých veciach. To sa potom vracia ako bumerang.

Urobili teda oni nejakú chybu? 

Niekde sa možno viac komunikovalo, ako malo. Je to vec sudcovskej etiky. Vo vnútri si to už stav vydiskutuje, vrie to. Pomôže potom tomu aj Najvyšší správny súd, na ktorý sa teším. Ten svojou judikatúrou už o pár mesiacov odôvodní svoju existenciu. Odborne ako profesionál sa teším na ich rozhodovaciu prax, ktorá uprace slovenský justičný priestor.

A vy ako minister do toho nechcete zasahovať? Sudcovia sa predsa nemôžu verejne brániť. Nemal by sa ich zastať minister? 

Ja sa zastávam sudcov, prokurátorov, advokátov. Vidíte to v každom mojom vystúpení. Komunikujem vždy skôr pozitívne, prečo sú významní a prečo tejto krajine pomáhajú, a že táto krajina si musí vážiť sudcov, lebo bez nich nevieme spoločensky spravovať krajinu.

Spomenuli ste rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu. Jedno z nich sa týkalo sporu medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ktorý vyústil do disciplinárneho návrhu. Ako vnímate ich vzťah? 

Je tam tenzia a uvítal som to rozhodnutie. Bolo jedno z tých presne správnych, a to nemyslím z hľadiska osôb a obsadenia, ale z pohľadu kontextu. Z hľadiska odôvodnenia je to jedno z najkvalitnejších rozhodnutí, aké som kedy čítal, ako má pôsobiť prokuratúra navonok. Spomenul by som aj odlišné stanovisko ústavného sudcu Petra Straku, v ktorom krásne vysvetlil zo spoločenského, ústavného hľadiska, ako neprospieva krajine takýto diškurs. Prečítal som si ho s pasiou. Teraz to nemá slúžiť ako niečia kritika. Je to skôr výzva k niečomu. To je ten ideál, kam sa máme justične blížiť.

Osobne sa poznáte s Marošom Žilinkom a Danielom Lipšicom? 

S oboma.

A ako dlho? 

Poznáme sa len profesijne. Oboch som stretol už ako predseda Slovenskej advokátskej komory.

Čiže nie z konzervatívnych kruhov, v ktorých sa takisto pohybujete.

Nie.

Pokiaľ ide o Maroša Žilinku, naposledy bol kritizovaný pre šírenie ruského hoaxu o cintoríne v Ladomirovej. Vy ste sa s ním stretli. Hovorili ste aj o tom? 

Nestretli sme sa, len sme spoločne komunikovali. Zhodou okolností padla aj táto otázka, i keď mne neprináleží nejakým spôsobom hodnotiť jeho rozhodovaciu právomoc. Len mi vysvetľoval nejaké okolnosti.

Svoj status má stále na Facebooku. Ministerstvo obrany aj polícia skonštatovali, že to je hoax, a on to tam stále má. Je to správne?

Pýtal som sa ho na to a povedal, že má fakty, na základe ktorých rozhodol.

Cez víkend bol v Ladomirovej aj premiér Eduard Heger, ktorý pri tejto príležitosti vyzval ľudí, aby nepodliehali propagande. Mal by generálny prokurátor stiahnuť svoj status? 

Je to jeho rozhodnutie, ak on vníma veci inak. Nechcem vstupovať do jeho právomoci. Ak si myslí, že tam je čo prešetrovať, nech to prešetrí a urobí rozhodnutie.

Nepýtam sa na stopnutie vyšetrovania, ale na to, či má stiahnuť status, ktorý nazval „Prejav hrubej neúcty nemožno tolerovať“? 

Javí sa, že má fakty, že tam došlo k hrubej neúcte.

Čiže všetci ostatní sa mýlia? 

Uvidíme, keď príde rozhodnutie. Musí ho urobiť, a to v krátkom čase, keďže ide o relatívne vážne obvinenie.

Je známe, že ste konzervatívec. 

Ak to hovoríte.

Je to tak či nie? 

Nemám takéto delenie. Mám nejaký svoj životný štýl, ale nemám rád takéto delenie. Mám obrovskú spleť priateľov a rodinných kontaktov.

V každom prípade, vo viacerých majetkových sporoch ste zastupovali cirkev proti štátu. Dostali ste sa k tomuto zastupovaniu vďaka svojmu pôsobeniu v hnutí Fokoláre? 

Nie. Dostal som sa k tomu profesionálne. Mám množstvo klientov a boli by ste veľmi prekvapená z akej širokej škály. Vždy som to robil profesionálne, s vecným odstupom, tak, aby som to robil zákonne. Na spomínaného klienta som hrdý. Mám aj mnohých iných, ktorých si veľmi vážim.

Zastupovali ste aj trnavského arcibiskupa Jána Sokola, o ktorom je známe, že mal viacero sporov? 

Neviem o tom. Aj keby, tak to nepoviem. Je to predmetom mlčanlivosti. Ale nespomínam si.

V rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou ste jednoznačne neodpovedali na otázku, či treba uľahčiť život párom rovnakého pohlavia. Vraj ste o tom nerozmýšľali. Už ste si to premysleli? 

Som otvorený diskusii, ale tento mandát som prebral najmä s ohľadom na reformu a trestné kódexy. O spoločenských otázkach treba diskutovať, treba sa navzájom počúvať a treba hľadať prieniky.

Možno vám neostane veľa času na iné, ale nie je toto téma, o ktorej treba diskutovať? 

Dnes sme napríklad riešili otázku menšín. Rómskej menšiny a podobne. Verte mi, tých tém je veľa a každý deň ma nejaká prekvapí a otvorí sa. Vzhľadom na čas však priorizujem.

Takisto ste povedali, že nevidíte dôvod na registrované partnerstvá. Takže na Pride vás asi neuvidíme tak, ako sme vídavali exministerku Máriu Kolíkovú? 

Nevidím dôvod, aby som šiel na Pride.

Neláka vás to tam?

Nijakým spôsobom ma to nepriťahuje.

Ste ministrom spravodlivosti všetkých ľudí. Nie je dôvod takto verejne podporiť homosexuálov? 

Nemyslím si, že účasťou na nejakej manifestácii sa to niekam posúva. Skôr si myslím, že sa to vyhrocuje. Skôr treba hľadať iné formy kooperácie a načúvania.

A keď sa pýtam napríklad na zmeny ich postavenia, tak poviete, že to nie je pre vás témou. Priority sú inde. 

Treba vychádzať z momentálnej spoločenskej situácie, ako sú nastavené politické karty a reálie. Stojím nohami na zemi. Na čo budem robiť nejaké zásadné deklarácie, keď viem, že na to nemám ten priestor? Som veľmi vecný. Teraz potrebujem dotiahnuť súdnu mapu. Ak by sa podaril dotiahnuť aj kódex, tak to budem považovať za svoj absolútny profesionálny highlight.

Pri nástupe ste hovorili, že nechcete byť kazistrojom. Takisto ste povedali, že chcete upokojovať situáciu v justícii. S takýmto podobným cieľom nastupoval do úradu aj bývalý predseda advokátskej komory Tomáš Borec. Je to náhoda? 

Ja si na to nepamätám. Vtedy som sa veľmi nevenoval komore. Tým, že som bol v pozícii v komore a stretával som sa s rôznymi zložkami, tak som mal možnosť navnímať to pnutie, ktoré v justícii je.

Keď Tomáš Borec skončil ako minister, vrátil sa do vedenia komory. Budete ho aj v tomto nasledovať? 

Podobnú otázku som vysvetľoval aj prezidentke Zuzane Čaputovej. Tým, že som sa vzdal členstva v predsedníctve, tak mi môj mandát zanikol. V predsedníctve však môžeme byť len dvakrát a ja som už bol druhé funkčné obdobie. Nemôžem sa už teda opätovne uchádzať do orgánov predsedníctva komory. Nemôžem byť teda už ani zvolený za predsedu. S tým som túto funkciu bral.

S pôsobením Tomáša Boreca sa v posledných rokoch viac ako to, že upokojil situáciu v justícii, spomína to, že nedokázal zasiahnuť voči vtedajšej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej, ktorá je dnes obvinená. Už máte predstavu o tom, kto bude vaším štátnym tajomníkom? 

Mám predstavu, ale nedarí sa mi ju presadiť, tak budeme hľadať ďalej. Hľadáme mená.

Narážate teda politicky?

Prirodzene sa o tom nejako diskutuje. Samozrejme, každý má nejakú predstavu, výhradu. Hľadáme mená, aby som mohol mať dvoch štátnych tajomníkov. Verím, že nájdeme zhodu.

Čiže vaša podmienka pri nástupe do funkcie nebola, že si svoj tím vyberiete sám? 

Bola, ale aj s tým, že, samozrejme, tam bola povinnosť nejakej konzultácie. Takže tak. Hľadám ďalej ten tím a skladám ho. Ale to nebráni tomu, aby sme pracovali ďalej.

Tie mená asi neprezradíte. 

Neprezradím. Mám rád tých ľudí.

Mária Kolíková a jej nástupca na poste ministra spravodlivosti Viliam Karas. Foto – TASR

Všimla som si, že keď bolo menovanie u prezidentky, tak ste sa stále usmievali. To ste sa tak tešili do funkcie?

Nie. Viete čo, to je nedorozumenie. Mne totiž práve pani Kolíková pošepkala, že ma čaká torta na ministerstve. Tak som sa pýtal, že aká. A to bol ten moment. Bola výborná. Bol to malinový cheesecake, ten mám veľmi rád. Milo ma prekvapila.

Mnohí pravicoví voliči dnes nevedia, koho by volili. Ak by boli predčasné voľby, komu by ste dali svoj hlas? 

Neviem. Ani som nad tým nepremýšľal. Zaskočili ste ma.

V minulých voľbách ste volili niekoho zo súčasných vládnych strán? 

Neodpoviem.

Kto sú slovenskí politici, ktorých prácu ste si vážili a oceňovali? 

To kladiete otázky… Bolo viacero osobností, ale takto narýchlo povedať, aby som nikomu neukrivdil. Ako študent som sa poznal s Mikulášom Dzurindom, Jánom Figeľom. Kto tam ešte bol? S politikou som neprichádzal do kontaktu. Skôr som stretol veľa autorít, ktoré ma inšpirovali v akademickom prostredí.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Viliam Karas (1976)

Pochádza z Prešova. Štúdium práva absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1999. Následne získal titul PhD. na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde pôsobí aj ako člen Katedry medzinárodného práva a práva EÚ. Je spoluautorom učebnice Právo Európskej únie. Advokátom je od roku 1999. Od roku 2007 je riadiacim partnerom a spoločníkom v advokátskej kancelárii Maple & Fish. Súkromnú prax zameriava najmä na obchodné, občianske a európske právo. V roku 2017 bol zvolený za člena predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a od januára 2021 sa stal jej predsedom.