komentare.sme.sk | Nataša Holinová

Ťažko povedať, čo zachránilo sudcu "antirúškara" Dalibora Miľana pred zbavením funkcie, keď nepoznáme detaily rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.

Treba dúfať, že za tým nie sú obavy z toho, čo bude hulákať dezinfo scéna, ktorá sa prišla prejaviť priamo na pojednávanie, zastúpená aj tým-čo-vy-hral-pre-zi-dent-ské-voľby, to jest exmajiteľom slovenskej justície Štefanom Harabinom.

Nevdojak však ide o ukážkový príklad, na čom presne sa zrážajú dva svety, ktoré sa vážne poklbčili ešte pred pandémiou a potom sa ich spor len vyostril.

Génius, ktorý by si s týmto konfliktom vedel rady, sa zatiaľ neobjavil. Stále je normálne, že "prauda je uprostred!!!1!", lebo pre prívržencov každého tábora je dezinformačný ten druhý.

Sudcovi Miľanovi nikto nebral právo myslieť si o protipandemických pravidlách čokoľvek, čo mu intelekt a vzdelanie umožňujú.

Úplnou bázou právneho štátu však je dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa dohodla väčšina. A ak si prívrženec právneho štátu (ktorým by z podstaty veci mal byť každý sudca) myslí, že nejaké pravidlo nie je správne, nemá a nesmie proti nemu bojovať jeho porušovaním, ale snahou o jeho zmenu.

O to sa sudca Miľan ani nepokúsil, ako konštatoval aj senát.

Ešte ilustratívnejšie je, ako tento sudca postavil celý spor na váhy. Argumentoval ochranou svojho (to podčiarknime) života a zdravia. To znamená, že práve svoju ochranu postavil nad ochranu života a zdravia iks iných ľudí, ktorí sa premleli v jeho sieni a následne sa naňho sťažovali, ďalej nad vyhlášky a dokonca nad rozhodnutie Ústavného súdu.

Ak si aj myslíme, že ochrana života a zdravia týchto ľudí bola iluzórna požiadavka, lebo rúško je hlúposť, právo tak či tak stálo na ich strane. A tam sa postavila aj predsedníčka Miľanovho súdu Philadelphyová.

Totiž podstatou antirúškarských konaní bolo stavať sa proti pravidlám, nie rúškam samotným. V opačnom prípade by sa antirúškari boli nejakým spôsobom s náprotivkami dohodli, že sa jednoducho nestretnú. Namiesto toho hromadne útočili na predavačov a zdravotníkov – a podaktorí aj na právny poriadok.

Miľan je teda chodiacim porušením všeličoho, čo od neho žiada zákon. Prečo by mal naďalej mať v rukách moc, ktorú mu zveril štát, a rozhodovať podľa práva, keď dokonale odprezentoval, že toho nie je schopný?

Aj antirúškari, ktorí sa ocitnú v spore pred takýmto sudcom, predsa musia očakávať, že rozhodne podľa toho, ako sa vyspal. A nemali by mu teda dôverovať.

Justícia zatiaľ vraví, že sudcovia môžu smelo porušovať pravidlá. To, že sudca Miľan bude ďalej sedieť doma a brať 40 percent platu, tento problém nijako nerieši.