Programové vyhlásenie Vlády Slovenskej republiky je svojím obsahom koncepčným materiálom o hlavných smeroch pôsobenia novej vlády v tejto oblasti, bez ich bližšej konkretizácie, časového ukotvenia a bez uvedenia zdrojov pri dosahovaní cieľov, ktoré vyžadujú aj vysoké finančné krytie.

Súdnictvo potrebuje a podporí zámery vlády na skvalitnenie legislatívy v súlade s európskymi štandardmi, zefektívnenie informačných technológií, využitie konceptov umelej inteligencie  a skvalitnenie právnického vzdelávania. Ich naplnenie však vo veľkej miere závisí od zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov, ktoré je v súčasnej zlej ekonomickej situácii štátu neisté.

Pomerne veľká časť programového vyhlásenia je venovaná prevencii proti korupcii, ktorá by sa mala prejaviť v protikorupčnej právnej úprave na všetkých úrovniach verejnej správy a verejnej moci, vrátane zavedenia transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií, budovania celospoločenskej protikorupčnej kultúry a prijatia Národnej protikorupčnej stratégie. Eliminácia korupcie je kľúčová pre riadne fungovanie právneho štátu a vyžaduje si celospoločenskú súčinnosť a podporu. Bez poznania bližšieho obsahu jednotlivých nástrojov prevencie proti korupcii a konkretizovania spôsobu ich realizácie, však  nie je možné vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich skutočného naplnenia v praxi. Nejasný je aj zámer vlády prehodnotiť fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku a právnu úpravu trestu prepadnutia majetku s cieľom odstrániť systémové nedostatky. Práve zaistenie majetku je významným nástrojom pre postihovaní korupčnej trestnej činnosti a jeho zredukovanie môže významne  oslabiť protikorupčné opatrenia.

V oblasti trestnej politiky prezentuje vláda zámer podstatne znížiť sadzby trestu odňatia slobody na úroveň vyspelých štátov. Tento zámer je akceptovateľný len do tej miery, pokiaľ zníženie trestných sadzieb bude zodpovedať európskym štandardom za porovnateľné trestné činy. Jedným z dôvodov týchto nutných zmien je podľa vlády aj preplnenosť väzníc a s tým spojené porušovanie základných práv väzňov. Možno len súhlasiť s názorom, že humanizácia podmienok výkonu väzby a odňatia slobody je už dlhodobo potrebným cieľom, ktorý si vyžaduje celospoločenskú podporu. Preplnenosť väzníc však nemôže byť dôvodom, aby neboli ukladané tresty odňatia slobody v prípadoch, kedy si to nebezpečnosť trestného konania obvinených osôb vyžaduje, a kedy alternatívny trest nemôže dostatočne splniť preventívny a represívny účel primeraného trestu. Humanizácia väzníc nemôže mať žiaden vplyv na rozhodovanie sudcov o treste odsúdených osôb.

ZOJ osobitne podporuje zámer vlády zrušiť alebo podstatne zmeniť skutkovú podstatu trestného činu ohýbania práva, ktorého zavedenie do Trestného zákona od začiatku namietala ako nesprávne a nadbytočné.

Vláda avizuje aj prehodnotenie novej súdnej mapy, ktorá sa v tomto období stále implementuje do praxe. Akékoľvek zásahy do prebiehajúceho procesu by však mali byť realizované striktne v rámci limitov nevyhnutných pre čerpanie potrebných finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR a len tam, kde existujú optimálnejšie riešenia pre dostupnosť súdov a zlepšenie efektívnosti súdneho konania.

V Bratislave 15. novembra 2023

JUDr. Katarína Javorčíková

hovorkyňa ZOJ