Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko pripravil zmenu statusových zákonov sudcov, ktorá významne mení najmä disciplinárne konanie proti sudcom. V súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov. Po novom by mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj novovytvorenom odvolacom senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení súdnou radou už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky. Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad s článkom 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.
Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov.
Navyše, ak budú disciplinárne senáty opätovne tvoriť sudcovia okresných a krajských súdov zvolení súdnou radou, obnoví sa v minulosti dlhodobo kritizovaný stav, keď sudcovia nižších súdov súdili v disciplinárnom konaní sudcov vyšších stupňov súdov, a taktiež sa dostávali do konfliktu záujmov.
Zamýšľaná zmena negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet, keďže doposiaľ v disciplinárnych senátoch väčšinovo rozhodovali sudcovia Najvyššieho správneho súdu v rámci ich riadnej mzdy, a na základe novely prísediacim sudcom volených súdnou radou vznikne nárok na vyplácanie osobitných príplatkov.
Združenie Za otvorenú justíciu zásadne nesúhlasí s pripravovanou novelou v častiach o disciplinárnom konaní voči sudcom a upozorňuje na ich možný nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Návrh novely má zaviesť aj nový systém paušálnych náhrad, ktorý rozdeľuje sudcov na dve kategórie. Paušálnu náhradu by mali dostávať len sudcovia vyšších stupňov súdov a sudcom okresných súdov takýto nárok nevznikne. Cieľom takejto úpravy má byť podľa dôvodovej správy vyššia motivácia sudcov okresných súdov uchádzať sa o ich kariérny postup na súdy vyššieho stupňa. Pri súčasnom systéme súdov, v ktorom sa sudcami súdov vyššieho stupňa môžu stať aj osoby z iných právnických profesií bez sudcovskej praxe, považuje ZOJ návrh na priznávanie paušálnych náhrad za nesystémový a diskriminujúci postavenie okresných sudcov. Rozdielne finančné ohodnotenie v závislosti od stupňa súdov, na ktorom sudcovia vykonávajú funkciu, je už zohľadnené vo výške ich platového ohodnotenia a nemalo by sa prenášať aj do nárokov na paušálne náhrady, ktoré majú kryť výdavky spojené s výkonom funkcie a nie byť odmenou za prácu..
V Bratislave 24. februára 2025
tím ZOJ