Vážená pani JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M,

považujem za elementárnu slušnosť odpovedať na váš text v e-maile zo dňa 20.2.2025, v ktorom ste ma spomenuli v súvislosti s vkladaním príspevku na webstránku sudcovia.sk pod linkom http://sudcovia.sk/sk/informacny-spravodaj/485-eticky-kodex-sudnej-rady. 

Áno, máte pravdu, tento príspevok som tam vložil ja ako správca (administrátor) tejto web stránky. Vkladám tam príspevky preto, lebo som informatik so štyridsať ročnou praxou, ktorého požiadali o takúto činnosť. Je všeobecne známe, že za obsah príspevkov na väčšine webstránok zodpovedajú zadávatelia, a nie administrátori, ktorí len technicky  zabezpečujú zverejnenie príspevkov. Podobne ako za obsah rozsudku zodpovedá sudca a nie úradníčka, ktorá rozsudok vloží do súdneho manažmentu a zverejní na internete. Zadávatelia príspevkov na stránke sudcovia.sk  sú z radov združenia „Za otvorenú justíciu" (ZOJ), ktorí sú dostatočne právne vzdelaní, schopní vlastného úsudku a názoru, a nanajvýš kompetentní vyjadrovať slobodne svoje názory na dianie v justícií. 

Váš útočný e-mail na moju osobu mi pripadá len ako snaha odpútať pozornosť od samotného obsahu príspevku a hľadanie dôvodu, ako zamedziť rozosielanie e-mailov sudcom, ktorí sa tak dostanú aj k iným názorom, než k tým, ktoré Vy považujete za vhodné.

V súvislosti s Vašim tvrdením, že "Osoba s týmto označením (pozn.pod mojim umeleckým menom Leo Symon)  nás v minulosti doslova bombardovala mailami zasielanými členom súdnej rady, často s textami ťažko čitateľnými, ktoré sa javili ako napísané osobou s ľahkou intoxikáciou alkoholom alebo inými látkami, po požití ktorých je zachovaná schopnosť písať mail.", Vás môžem ubezpečiť, že som nič také neurobil. Nemám prístup k databáze sudcov a ani členov súdnej rady, nemám na to čas, a ani to nevyplýva z mojej povahy, či snahy sa zviditeľňovať takýmto spôsobom. Napokon to odo mňa ani nikto nepožadoval a ani nepožaduje. Ak také e-maily existujú, nie je ťažké dopátrať sa odkiaľ boli poslané a či nebolo zneužité moje meno, ak tam figuruje môj podpis. A podstatné je najmä to, že mi chýba akýkoľvek motív k takejto činnosti. Prekvapivá a úplne nevhodná mi pripadá aj Vaša domnienka o ľahkej intoxikácií alkoholom, alebo inými látkami pisateľa domnelých mailov, s ktorými ma spájate. Ak by malo ísť o moju osobu, som totiž takmer úplný abstinent a nepotrebujem pre svoju tvorbu žiadne povzbudzovadlá.

Vážená pani doktorka, väčšinu života som prežil v socializme a po roku 1989 som veril tak, ako mnohí iní, že takéto metódy osočovania prestanú, lebo ich nahradia vecné a faktické argumenty. V mojich vedných disciplínach to inak ani nejde, a tak som sa domnieval, že právnici na vyššom stupni riadenia spravodlivosti sú na tom rovnako. Žiaľ, nie je to tak, lebo nehľadáte odpovede na dôležité spoločensko-právne problémy, ale hľadáte nepriateľov a záškodníkov, ktorí ničia Vaše predstavy o správnom fungovaní spravodlivosti (v minulosti tzv. triedny nepriateľ). A tak som Vám v tomto prípade "spadol do rany".

Nie, nehnevám sa na Vás, lebo Vás nepoznám, neviem, kto ste a čo ste týmto, podľa mňa neuváženým činom, potrebovali dosiahnuť. Mám takmer sedemdesiat rokov a už nemám žiadne ambície bojovať s nezmyselným osočovaním v duchu akejsi spravodlivosti, či pravdy, ktorá postráda akýkoľvek preukázateľný dôkaz o vine, a navyše aj elementárnu slušnosť. Toto všetko som už zažil v minulosti a malo to iba jediný význam - uraziť, zosmiešniť, ponížiť, aby ten, kto to robí ukázal svetu svoju veľkosť, neomylnosť a hlavne moc, ktorou sa dá ničiť čokoľvek, čo sa mu nehodí. A je pre mňa veľkým sklamaním, ak sa tak správa osoba vo funkcii sudcu.

S úctou,

Ing. Ladislav Gubi, administrátor web stránky sudcovia.sk, resp. zoj.sk.