postoj.sk | Erik Potocký

Európska komisia predstavila návrh smernice, ktorým by dostala znenie Istanbulského dohovoru do európskej legislatívy.

Hoci tento sporný dokument prijala väčšina štátov Európy a členov EÚ, stále existujú krajiny vrátane Slovenska, ktoré ho neratifikovali či priamo odmietli. Okrem nás aj Česko, Maďarsko, Litva a Bulharsko.

Keďže ide o dokument Rady Európy, jeho ratifikácia nie je od členských krajín tohto zoskupenia nijako vymáhateľná a nemusia sa ním ani riadiť.

A hoci Európska únia ako celok Istanbulský dohovor ratifikovala, pre členské štáty EÚ, ktoré ho neprijali, je záväzný len do úrovne, ktorá patrí do kompetencie inštitúcií Únie – napr. spoločná azylová politika.

Prenesením znenia tohto dohovoru do európskeho práva sa však stane pre členské krajiny záväzným a vymáhateľným. Ak totiž niektorá členská krajina do istého času (podľa návrhu do dvoch rokov od účinnosti, ktorá nastáva 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ) nezapracuje smernicu do svojej národnej legislatívy, Európska komisia môže takýto štát v konečnom dôsledku žalovať na Súdnom dvore EÚ.

Čítať ďalej...

kosice.korzar.sme.sk | Elena Danková, Judita Čermáková

KOŠICE. Katedra ústavného práva a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach zorganizovala vo štvrtok diskusné fórum s názvom Štandardný legislatívny proces a skrátené legislatívne konanie v doterajšej ústavno-politickej praxi v Slovenskej republike.

Musíme tomu rozumieť

Aj keď je Peter Sepeši prokurátor Generálnej prokuratúry SR, bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a absolvent Právnickej fakulty UPJŠ, sám seba predstavil jednoduchšie.

„Som občan, ktorý má rád túto krajinu. A keď chceme naplniť podstatu legislatívneho procesu, tak by sme ako občania mali vedieť, z čoho vychádzajú návrhy zákona, ktorými sa máme riadiť. Nemali by sme rezignovať a prijať to, že kto vyhral voľby, môže všetko. Ako občania by sme mali trvať na tom, že chceme rozumieť tomu, ako sa demokratická forma vlády realizuje pri tvorbe právnych predpisov.“

Odborné diskusné fórum na akademickej pôde považuje za vhodnú formu edukácie verejnosti.

„Diskusiou sa zvyšuje právne povedomie obyvateľstva v oblasti trestného práva, v oblasti uvedomenia si svojich slobôd aj toho, čo obnáša demokracia.“

Čítať ďalej...

postoj.sk | Adam Takáč, Marek Holka, Andrej Lojan

Na celom Slovensku sa konali spomienkové zhromaždenia na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

V mestách po celom Slovensku sa v deň šiesteho výročia vraždy zišli tisícky ľudí na spomienkových zhromaždeniach za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. 

Zhromaždenia zvolala iniciatíva Za slušné Slovensko. Jej predstavitelia na Námestí slobody v Bratislave pripomenuli, že ich požiadavka spred šiestich rokov na spravodlivé a nezávislé vyšetrenie vraždy stále trvá. Dodali, že je nevyhnutné poznať nielen meno vraha, ale aj objednávateľov. 

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Monika Tódová

Ústavný súd je tu aj na to, aby to tu žiadna parlamentná väčšina nemohla valcovať – osobitne keď hrozia nezvratné následky, hovorí Marián Giba.

Je nezvyčajné, ak si má niekto o týždeň vypočuť rozsudok a nastane premlčanie. Trestné predpisy nemôžu valcovať obvinených, ale sú tu predsa aj práva poškodených, hovorí poradca prezidentky a vedúci katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Marián Giba.

Ďalej hovorí, že Ústavný súd má svoje možnosti, aby sa vedel vyrovnať s prípadnými obštrukciami.

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu trestných kódexov s odôvodnením, aby umožnila Ústavnému súdu o nej rozhodnúť. Prečo bol takýto postup jedinou možnosťou, ak prezidentka chcela, aby mal Ústavný súd dostatok času na posúdenie?

V tejto situácii bolo z pohľadu prezidentky logické dať to na Ústavný súd čím skôr, aby mal relatívne čo najviac času na posúdenie. Keby to vetovala, čas, ktorý by mal Ústavný súd, by bol kratší. Nevieme, o koľko by bol kratší, pretože o prelamovaní veta sa dá rozhodovať na druhý deň po tom, ako ho prezidentka doručí, ale hypoteticky sa dá rozhodovať aj o tri týždne, o mesiac, o dva.

Mala pani prezidentka obavu, že ak by to vetovala, veto by nebolo prelomené bezodkladne, ale vládna koalícia by sa to snažila posunúť čo najbližšie k účinnosti zákona – aby zabránila posúdeniu Ústavným súdom?

Túto obavu aj vyslovene sformulovala. Zároveň tam bol ten druhý aspekt – nevidela šancu, že by sa cez veto dali presadiť dôležité pripomienky, teda že by to veto bolo z jej pohľadu úspešné.

Čítať ďalej...