(Záverečný návrh na disciplinárnom pojednávaní 14.decembra 2011)
1.Tento disciplinárny návrh má pôvod v návrate sudcu Babjaka z Ústavného súdu Slovenskej republiky na Krajský súd v Banskej Bystrici(„krajský súd“) v januári 2007.Vtedy došlo zo strany predsedu súdu Bobora k účelovému dodatku rozvrhu práce, k vzájomnej výmene sudcov Babjaka s Bednárom medzi senátmi a k následnému prideleniu sudcovi Babjakovi sudcom Chovankom rozsiahlej neskončenej trestnej agendy po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.
2.Pridelenie sudcovi Babjakovi v jeden deň - a to popri bežnom nápade vecí - 5 prvostupňových a 14 odvolacích reštančných vecí (7 mesiacov až 7 rokov od ich nápadu),v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán, ktoré neboli vyriešené mesiace resp. roky a ktorých riešenie zákonite aj porovnateľný čas a nasadenie vyžaduje, znamenalo úmyselné porušenie ústavnej zásady rovnosti(čl.12 ods.1 ústavy), pretože agenda takéhoto rozsahu a obtiažnosti žiadnemu inému sudcovi krajského súdu v jeden deň nenapadá.
3.Práve dodatok rozvrhu práce a účelová výmena sudcov Babjaka s Bednárom, znamenajúca aj porušovanie ústavnej zásady zákonného sudcu v zmysle čl.48 ods.1 ústavy(lebo v konečnom dôsledku, minimálne v 33-troch veciach bolo konané v nezákonnom zložení senátov),boli prostriedkom k porušovaniu ústavnej zásady rovnosti v neprospech sudcu Babjaka.
4.Sudca Babjak za označené úmyselné porušovanie ústavnosti, ktoré bolo rozhodnou príčinou eventuálne vzniknutých prieťahov v konaní, nenesie žiadnu zodpovednosť. Práve naopak: s účelovou zmenou rozvrhu práce a s jej následkami prejavil rozhodný nesúhlas, o nápravu opakovane žiadal nielen predsedu krajského súdu ale aj sudcovskú radu pri tomto súde a zároveň upozorňoval ako na prieťahy v konaniach, tak aj na zneužiteľnosť situácie.
Sudca Babjak nemôže za to, že jeho námietkam nebolo vyhovené a že stav v rozpore s ústavou vyhovoval na krajskom súde predsedovi súdu, sudcovskej rade a tiež trestnému kolégiu.
5.Úmyselné porušovanie ústavnosti pri deľbe práce na súde nemôže nemať negatívny dopad na kvalitu konania a rozhodovania alebo na rýchlosť konania, alebo na oboje. Potenciálna zneužiteľnosť voči sudcovi, ktorá je s tým zákonite spojená, je iba otázkou času a okolností. Inými slovami: nemohli sa preto nevyskytnúť prieťahy v konaní v niektorých veciach sudcu Babjaka a nemohlo ani nedôjsť k zneužitiu vytvorenej, a teda zneužiteľnej situácie.
Stalo sa tak evidentne na podnet politický, t. zn. náväzne na prejav bývalej ministerky spravodlivosti Petríkovej v Národnej rade SR z októbra 2009,ktorý bol namierený negatívne aj voči sudcovi Babjakovi, a to najmä ako kritikovi pomerov v justícii.
Disciplinárny návrh podaný v novembri 2009,t.zn v roku, kedy mal sudca Babjak skončených na krajskom súde najviac vecí v hlavných druhoch trestných agend(T, To, Tpo), je preto nielen zneužívaním vytvorenej pracovnej situácie na krajskom súde, ale je zjavne spojený aj so slobodou prejavu sudcu Babjaka pri kritike pomerov v justícii.
6.Disciplinárny návrh, podaný bývalým predsedom krajského súdu Boborom (tzv.“spiritus rector“),je zakrývaním úmyselného porušovania ústavnosti, svojej zodpovednosti za toto porušovanie, ako aj priamej príčinnej súvislosti medzi porušovaním a vzniknutými prieťahmi.
Práve v tomto zakrývaní na jednej strane a „v obracaní vecí hore nohami“ na strane druhej, t. zn. v prisudzovaní viny sudcovi Babjakovi a v požadovaní vyvodiť jeho disciplinárnu zodpovednosť, spočíva zneužívanie štátnej moci v jej najhoršej forme.
7.Eventuálne zotrvávanie na disciplinárnom návrhu v súčasnosti, hoci aj v akejkoľvek zmiernenej podobe, by sa netýkalo jeho „kvality“, ale išlo by len o otázku kvantity. Už samotný návrh uznať vinu sudcu Babjaka (v akejkoľvek „soft form“) totiž predovšetkým znamená: zakrývanie úmyselného porušovania ústavnosti pri deľbe práce na krajskom súde zo strany štátnej správy súdu(teda predsedu súdu),zakrývanie priamej príčinnej súvislosti medzi týmto porušovaním a vzniknutými prieťahmi, neopodstatnené prenášanie viny a zodpovednosti na sudcu Babjaka a teda zneužívanie štátnej moci.
8.Podstatou problému v tejto disciplinárnej veci – vzniknutých prieťahov v konaní – sú výlučne: úmyselné porušovanie ústavnosti pri deľbe práce na krajskom súde, za ktoré primárne zodpovedá štátna správa súdu(predseda),a priama príčinná súvislosť medzi týmto porušovaním a vzniknutými prieťahmi v konaní.
Nedostatok zavinenia sudcu Babjaka za vzniknutý stav je potom iba logickým následkom reálne vytvorenej situácie na krajskom súde.
9.Z rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho súdu sp.zn.2Dso 3/2011 z 31.októbra 2011,ktorým bolo zrušené predchádzajúce prvostupňové odsudzujúce disciplinárne rozhodnutie, o. i. vyplýva(str.9-10):
„Z prehľadu skončených vecí sudcov trestného kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici za obdobie rokov 2007-2009 vyplynulo, že sudca JUDr. Juraj Babjak v roku 2007 skončil v agende T a To 99 vecí a v agendách T, To, Tpo 133 vecí, v roku 2008 v agendách T a To 135 vecí(2.najvyšší počet skončených vecí spomedzi sudcov trestného kolégia) a v agendách T, To a Tpo 176 vecí(3.najvyšší počet skončených vecí) a v roku 2009 v agendách T, To 139 vecí(2.najvyšší počet skončených vecí) a v agendách T, To a Tpo 180 vecí(najvyšší počet skončených vecí).
Z uvedeného podľa názoru odvolacieho disciplinárneho súdu vyplýva, že vo veciach špecifikovaných v návrhu na disciplinárne konanie došlo k prieťahom, avšak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by u sudcu JUDr. Juraja Babjaka bola naplnená vôľová zložka zavinenia, teda chcenie, uzrozumenie, či spoliehanie sa bez primeraných dôvodov, že k prieťahom vo vybavovaní predmetných vecí nedôjde, naopak odvolací disciplinárny súd zistil také skutočnosti, ktoré vôľovú zložku zavinenia vylučujú.
Podľa §34 ods.3 zákona č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má sudca právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na množstvo vecí, ktoré boli sudcovi pridelené na konanie a rozhodnutie v rokoch 2007-2009,s prihliadnutím na pridelenie vecí po odchádzajúcom sudcovi, ktoré už v čase pridelenia boli vecami reštančnými a so zohľadnením množstva skončených vecí, ako aj s prihliadnutím na neúspešnú snahu sudcu riešiť nepriaznivý stav v senáte spôsobom v zmysle ust.§34 ods.2 zákona o sudcoch a prísediacich podaním námietok voči neprimeranému počtu vecí v senáte ,nemohol sudca v každej jednotlivej veci, a teda aj vo veciach sp .zn. 1T 25/1999,5T 2/2004,5 To 4/2009 a 5 To 12/2009 konať bez prieťahov.
Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú, že sudca JUDr. Juraj Babjak neporušil svoju sudcovskú povinnosť konať bez zbytočných prieťahov zavinene.“
10.Keďže nedostatok zavinenia sudcu Babjaka dosť zreteľne vyplýva aj z právneho názoru odvolacieho disciplinárneho súdu, navrhuje sa, aby bol sudca Babjak spod disciplinárneho návrhu oslobodený.
V Bratislave,14.decembra 2011
Juraj Babjak