V rozhovore, ktorý s ním viedol sudca Filip Demo sa dozviete:

• Ako predseda tohto súdu som v pozícii ako keby som riadil naraz štyri malé okresné súdy,

• Najväčším problémom Okresného súdu Bratislava I je personálna otázka,

• Pomohlo by, ak by na Slovensku bola zákonom nastavená rovnomerná zaťaženosť sudcov okresných sudcov od Bratislavy až po Svidník. Inak sa nikam nepohneme,

• Vo všeobecnosti je najväčšou tragédiou, že systém nedokáže ihneď nahradiť uvoľnené miesto sudcu,

• Môžeme sa baviť aj o zákonnej povinnosti riešiť určité druhy sporov (rodinné, civilné, obchodnoprávne)  v prvom rade mediáciou prostredníctvom mediátorov, notárov, advokátov, aby sa predchádzalo častým ,,nezmyselným“ sporom na súdoch, ktoré časovo a kvantitatívne idú na úkor tých sporov, ktoré by si zaslúžili zo strany súdu väčšiu pozornosť.    

Pán predseda viete v poradí koľkým predsedom Okresného súdu Bratislave I ste?

Na túto otázku nemám jednoznačnú odpoveď. Na tomto súde pôsobím  od 22. 10. 2013, kedy bola predsedníčkou súdu JUDr. Eva Fulcová, následne JUDr. Anna Kašajová a mojim posledným predchodcom bol JUDr. Ján Golian, PhD. V prípade, ak OS BA I zanikne podľa zákona ku dňu 31. 05. 2023, tak by som mal byť podľa všetkého posledným predsedom tohto súdu.     

Napriek tomu, že funkcia predsedu ktoréhokoľvek súdu je aj prestížou, sa predsedovia a predsedníčky na OS BA I striedali vo vysokej frekvencii, a to aj spôsobom dobrovoľných odchodov, je OS BA I naozaj najťažším súdom na riadenie?

 V kontexte tejto otázky je potrebné mať na zreteli niekoľko faktorov:

• vysoký počet nevybavených vecí na jedného sudcu (civilné grémium v priemere 412, obchodné v priemere 421, trestné v priemere 150 nevybavených vecí),
• OS BA I má vyše dvesto zamestnancov, dve pracoviská (Justičný palác a budovu na Medenej ul. v Starom Meste),
• nemá vlastnú multifunkčnú budovu.

Čiže naša situácia sa nedá ani zďaleka porovnať s tradičným okresným súdom, ktorý má v priemere 50 sudcov a zamestnancov v jednej budove. Nikdy som neriadil takýto malý okresný súd, ktorý môže mať určite vlastné problémy, ktoré nechcem zľahčovať, avšak ako už sám vnímate, som v pozícii ako keby som riadil naraz štyri malé okresné súdy.      

Na ako dlho si trúfate byť v tejto funkcii Vy?

Na túto otázku neviem odpovedať. Bol som vymenovaný ministerkou spravodlivosti do funkcie predsedu OS BA I dňa  01. 06. 2022, takže mám mandát na 5 rokov, do roku 2027. Medzitým má zaniknúť OS BA I a vzniknúť nový Mestský súd Bratislava I. Ten by mal mať o polovicu menej sudcov a zamestnancov, avšak nedovolím si tvrdiť, že by sa jednalo o ľahký súd na manažovanie. Nechcem predbiehať, všetko ukáže čas.  

 Čo je najväčším problémom OS BA I? Nedostatok sudcov, množstvo nerozhodnutých vecí, vysoký nápad nových vecí?

Jednoznačne personálna otázka. Počet sudcov vo vzťahu k nevybaveným veciam je nedostatočný. Za najväčšiu tragédiu považujem to, že systém nedokáže ihneď poslať nového sudcu, ak mi doterajší odíde na súd vyššieho stupňa, do dôchodku alebo nastúpi na materskú dovolenku. Ako predseda súdu viem dlhodobo signalizovať tomuto systému prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR a Súdnej rady SR, že mi v krátkom časovom horizonte odíde sudca. Avšak kým príde za neho adekvátna náhrada, musím prerozdeliť nevybavené spisy medzi už tak preťažených sudcov. Takéto prerozdeľovanie spisov medzi aktívnych sudcov stráca zmysel, mína sa účinkom, a ťažko možno od nich očakávať vybavenie veci ,,bez zbytočných prieťahov“. 

To je, akoby ste stáli v kolóne áut medzi Bratislavou a Trnavou. Nikomu to neprospieva. Ani vodičom, ani NDS. Všetci hromžia, sú znechutení, a musia čakať, kým sa dostanú z bodu A do bodu B.

Ako sudca už 9 rokov čakám legislatívne zadefinovanie pokiaľ ide o koeficient zaťaženosti sudcu. V preklade to znamená, že v rámci rovnomernej zaťaženosti okresných sudcov a v rámci zákazu diskriminácie by mal zákon o súdoch jednoznačne zadefinovať, koľko nevybavených vecí môže byť priemerne pridelených jednému sudcovi spolu s počtom ešte nevybavených vecí na okresných súdoch na celom Slovensku. Je predsa nemysliteľné, aby sudca na OS BA I mal pridelených vyše 400 nevybavených vecí a sudca na tradičnom okresnom súde 100 nevybavených vecí.

Logicky potom sudcovia z OS BA I pri najbližšej možnej príležitosti odchádzajú z tohto súdu, na čo v konečnom dôsledku doplácajú občania. Ministerstvo spravodlivosti, ale aj vláda SR a Národná rada SR by sa mali konečne zamyslieť nad tým, či ,,súdruhovia z NDR“ nerobia niekde chybu ...                        

TASR vydala tlačovú správu analytického centra MS SR, že došlo k poklesu nerozhodnutej agendy od začiatku roka 2022 na okresných sudoch o 8320 veci, pričom najvyšší priemerný počet nerozhodnutých vecí na sudcu je práve na OS BA I, takmer 420. Ako sa vám pracuje s takým množstvom spisov?

To by ste sa museli opýtať aj jednotlivých sudcov. Určite to nie je jednoduché ani pre vyšších súdnych úradníkov, súdne tajomníčky a asistentky. Všetci majú môj obdiv, že za nie je príliš výhodných finančných podmienok ostali verní justícii, tomuto súdu a neodišli ,,za lepším platom“ do iných sfér v Bratislave. K tomu treba pripočítať zmenu parkovacej politiky, v rámci ktorej Hlavné mesto SR Bratislava odobralo zamestnancom aj posledné voľné parkovacie miesta pred Justičným palácom. Platiť 2 eurá za hodinu parkovania pre Justičným palácom vzbudilo emócie a podráždenosť u mnohých našich zamestnancov, ktorí boli zvyknutí a ochotní prísť do práce aj o 05.00 hod ráno, aby mali kde zaparkovať. To je už od mája 2022 minulosťou. A platiť tak vysoké parkovné z nízkeho platu neprichádza do úvahy.        

Čo je príčinou tohto stavu na OS BA I?

Nedoriešená personálna otázka. To je určite príčina na prvom mieste.   

Ako dlho vopred sudcovia na Vašom súde nariaďujú vo veciach pojednávania odkedy  im je vec pridelená na rozhodnutie, a na aký dlhý čas musia odročovať pojednávania vo veciach, v ktorých už začali pojednávať? 

Je to individuálne. Jednak u jednotlivých sudcov, a jednak podľa toho či ide o civilné, trestné alebo obchodné grémium. Každý zo sudcov sa snaží nájsť a prehodnotiť časovú kapacitu, avšak si treba uvedomiť, že do litrového pohára nikdy nenalejete 5 litrov vody.

K tomu treba zohľadniť covidové obdobie, počas ktorého sa nepojednávalo a problém je na svete. Určite sa nájdu kolegovia, ktorí nariaďujú termíny pojednávaní aj rok dopredu.  

Ako sa Vám pracuje s vedomím, že sú na Slovensku súdy, a nie je ich málo, na ktorých sa nariaďujú termíny pojednávaní do jedného až dvoch mesiacov od ich podania na súd? 

Rád by som bol, ak by tomu tak bolo aj na Okresnom súde Bratislava I. 

Predpokladáte,  že súdna mapa túto situáciu vyrieši? Ak áno, čo konkrétne by malo pomôcť a za splnenia akých podmienok?

Určite by pomohlo, ak by došlo k legislatívnu nastaveniu v zmysle zákazu, aby mohlo byť sudcovi pridelených viac vecí, ako ich dokáže vybaviť v rozumnom čase.  Ak by na Slovensku bola zákonom nastavená rovnomerná zaťaženosť sudcov okresných sudcov od Bratislavy až po Svidník. Inak sa nikam nepohneme.

Tiež je potrebné sa zamyslieť nad tým, či by obchodné registre mali spadať pod okresné súdy v sídle krajského súdu. Podnikateľ ak chce podnikať, mal by mať poskytnutý zo strany štátu lepší servis, ako je tomu napríklad v prípade živnostníkov v klientských centrách, ktoré zastrešuje ministerstvo vnútra.

Tiež sa môžeme sa baviť aj o zákonnej povinnosti riešiť určité druhy sporov (rodinné, civilné, obchodnoprávne)  v prvom rade mediáciou prostredníctvom mediátorov, notárov, advokátov, aby sa predchádzalo častým ,,nezmyselným“ sporom na súdoch, ktoré časovo a kvantitatívne idú na úkor tých sporov, ktoré by si zaslúžili zo strany súdu väčšiu pozornosť. 

Čo iné by ešte mohlo pomôcť?  

Všetko závisí aj od úrovne a mentálneho nastavenia ľudí, ktorí podávajú žaloby na súd, a osveta ako predchádzať sporom.   

Je podľa Vášho názoru tzv. „váženie vecí“ došlých na súdy z hľadiska ich obtiažnosti, dôležité pre odstránenie neprimeranej zaťaženosti len niektorých súdov na Slovensku?”

Je to jedna z možností, avšak samotnú „váhu (obtiažnosť) sporu“ ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov. Napríklad správanie účastníkov, správanie súdu, pandemické obdobie, a iné. Takže je na mieste úvaha, či má „váženie vecí“ skutočný zmysel.