Sedím v kancelárii za počítačom a som na desiatej strane, niekde v polovici spotrebiteľského rozsudku. Pomáham si klasickou hudbou, oktorej  názov na YouTube kanáli sľubuje povzbudenie mozgovej činnosti. Až keď sa mi nezdá, aby Mozart bol taký disharmonický a Berlínski filharmonici takí falošní, zistím, že mi ktosi klope na dvere. Tuším,že niekto cudzí, domáci by už po prvom zaklopaní vošli. Asi niekto, menovka nemenovka, opäť hľadá probačné oddelenie, pomyslím si. Mám s rozsudkom naponáhlo, ale klopanie silnie, tak chtiac nechtiac vstávam.

Otváram dvere a rýchlo podávam informáciu...je to tá kanceláriaoproti....., ale muž, ktorý stojí za dverami na mňa nechápavo pozerá.Skúšam rýchlo ďalej ....trestné oddelenie je rovno po chodbe v starej budove...., ale zase nechápavý pohľad, ku ktorému sa pripojilo aj nesúhlasné krútenie hlavou. S hlavou plnou rozsudkových myšlienok rezignujem...koho vlastne hľadáte? Tvár sa mu vyjasní a odpoveď zase prekvapí mňa....no predsa vás!

A v akej veci?... rýchlo sa pýtam... so stranami sporu, ani advokátmi..., zastaví ma s milým úsmevom.....nie som ani jedno ani druhé...odpovedá a vyťahuje z predného vrecka saka malú kartičku....ja som váš agent tieň. „Čože ste môj?!“  V tej chvíli mi z hlavy vyšumí všetko, čo som chcela do rozsudku napísať. Rezignujem a pozriem na kartičku: Úrad na kontrolu využívania pracovného času sudcov.Vypleštím oči na kartičku a potom na mladého tridsiatnika. Skôr ako stihnem niečo povedať, predbehne ma....nesledujete facebookovú stránku nášho úradu? Nečaká na moju odpoveď....tam je už mesiac harmonogram kontroly. Ide sa na každom okresnom súde podľa abecedy, a vy ste na vašom súde, no prvá. Aha...hlesnem. Takže ste tu...ešte stále nechápem.

Áno....poteší sa, že ho púšťam dnu. To viete, dali mi veľmi slušný plat, benefity, manuál, preukaz, auto, stopky... a tak som tu. Sadne si do kresielka pri dverách, preloží nohu cez nohu a ponúkne mi druhé kresielko so slovami...ako doma. A zasmeje sa na vlastnom vtipe, ktorý ale mne ako vtip vôbec nepripadá. Hlavou mi prebleskne, či to nie je nejaký program so skrytou kamerou. Televízne stanice sa už snažia získavať divákov ako sa dá, a súdna sieň je veľmi populárna. Ale kde je to kamerové očko?

Odvážim sa spýtať priamo, ale čo mi povie, ma viac vydesí ako prekvapí. Budem vás síce sledovať, ale budem si to len zapisovať....a vyťahuje z tašky stopky a niekoľkostranový fascikel.Dôjde mi, že to nie je vtip, a pýtam sa už trochu podráždene...a čo chcete sledovať a čo si zapisovať, mladý muž?! Trochu sa ho to dotkne, ale napraví si kravatu a prehlási... vidím, že tomu stále nerozumiete,alebo nechcete rozumieť? Koniec vety povie už dosť ostro.... týždeň budem vašim agentom tieňom a budem zapisovať každý váš krok v práci, kedy prídete, čo presne a ako dlho to robíte, s kým sa pritom a ako dlho rozprávate.

„To je nejako vylepšený ten nedokončený projekt o vážení vecí, však ?“ Rýchlo ho preruším v nádeji, že  predsa len čoskoro dokončím rozsudok....tak o to ide! Necháte mi fascikel, vyplním ho ako minule a pošlem ... teším sa ale zbytočne. Muž mi skočí do reči a rezolútne mávne rukou...ten je už mimo hry, chceme čo najpresnejšie údaje, a tie možno získať iba blízkym osobným kontaktom po istý čas -takým po anglicky sa tomu hovorí ghostingom ... mierne sa pochváli znalosťou angličtiny... ale môžeme sa konečne dostať k práci?! Netrpezlivo povie a podáva mi akýsi papier. „A to je zase čo?!“ Ozve sa a mám pocit, že som do kresielka vrástla.

No predsa pokyny pre vás.... a keďže neveriacky hľadím, pokračuje.... to, aby spolupráca bola plynulá. Donútim sa nahlas čítať .... súhlasím s pobytom agenta tieňa v mojej blízkosti v kancelárii, v pojednávacej miestnosti, všade v priestoroch súdu, kdekoľvek a za akýmkoľvek účelom sa budem pohybovať, počas obedňajšej prestávky, počas hygienických prestávok, stretnutí s kolegami počas pracovnej doby aj mimo súdu... prudko vstanem z kresla, až sa mi zatočí hlava.Idem k oknu, nalejem si minerálku,  otočím sa k agentovi, napijem sa pomalými dúškami, aby mi nezabehlo.

Sleduje ma so stopkami v rukách. Na pitnú prestávku je 12 sekúnd dlho, treba to skrátiť, priemer pitia je stanovený na 5 sekúnd.... zahlási agent. Zabehne mi tak či tak,rozkašlem sa. Tomu kašľu sa dalo predísť....ozve sa agent. Ďalších márnych desať sekúnd z pracovného času!.... upozorňuje ma. A to kto stanovil taký priemer?!....ozvem sa, keď konečne dokašlem. Zbytočne sa rozčuľujete....rázne ma zastaví. Robil sa pilotný projekt na istom súde, ja mám iba časové tabuľky....dodá, a akoby na obranu z nich číta....príchod do práce od vchodu po dvere kancelárie, ak je kancelária do100 metrov a nie je v prevádzke výťah: 3,2 minúty, ak je výťah: 1,3 minúty, od 100 do 200  metrov,  ak nie je výťah: 4,1 minúty, s výťahom: 1, 8 minúty, osobná príprava na prácu od otvorenia kancelárie po zapnutie počítača: 1,7 minúty, štúdium nového spisu do 10 strán textu vrátane príloh: 4, 9 minúty, do 20 strán textu vrátane príloh: 6,4 minúty, písanie pripisu ručne do 50 slov: 5,3 minút, do 100 slov: 8,4 minúty, ústny pokyn asistentke, tajomníčke, vyššej súdnej úradníčke: 1,5 minúty,pojednávanie vo veci samej s jednou stránkou sporu bez advokáta: 8,4 minúty, s advokátom: 10,5 minút, s dvoma stránkami sporu bez advokátov: 11,6 minúty, s jedným advokátom: 13,3 minúty, s dvomi advokátmi: 15,9 minúty, obed v kancelárii: 5,4 minúty, obed v reštaurácii do 300 metrov od budovy: 15,2 minúty, príprava a pitie kávy v kancelárii: 1,5 minúty, napísanie rozsudku do 10 strán textu:14,3 minúty, do 20 strán textu: 19,8 minúty..... mrkne na mňa okom, či ho sledujem.

Ohromená sa nezmôžem na slovo, asi vyzerám hrozne, lebo upokojujúco pridáva....čísla nepustia, štatistika je presná, je to overené. Ale veď vám to pomôže zefektívniť nielen prácu....hlasom ako masielko pokračuje.... ale aj váš  život, aby ste zbytočne nestrácali čas neefektívnymi vecami, záľubami, ľuďmi, vzťahmi. Čas sú peniaze, uvidíte. Tak pôjdete ako tieto hodinky!...a pozrie sa na stopky.Ale veď ja nie som stroj!....preskakuje mi hlas, ale nejdem sa napiť,uvedomujem si, že časový limit by som nestihla. To poznanie ma dopáli.... a kto vlastne chce, aby sudca bol ako taký sudcovský stroj? Ministerstvo, súdna rada, vláda, európska únia?! Už mi preskakuje suchý hlas.

Agent  tieň s plnými ústami môjho banánu, ktorý si zobral z parapetnej dosky,  pomaly ku mne pristúpi - on časový limit na jedenie banána zrejme nemá - a opäť mi ponúkne moje kreslo v mojej kancelárii. Keď doje, labužnícky sa olíže a spustí. Už viem, prečo som si to mala vypočuť v sede. „Nespokojní občania!“ Kontrujem....nespokojní občania si zriadili úrad na kontrolu sudcov?! Nestačia všetky tie, ktoré už sú, plus médiá?!  Ale veď podľa najnovšej porovnávacej správy patríme medzi 10 najviac zaťažených súdnych systémov a napriek sme v efektívnosti justičného systému medzi najlepšie hodnotenými štátmi EÚ! Nesúhlasne odpovedá.....tí naši boli, sú a budú stále nespokojní, a tak sme ponúkli riešenie. Sudcov ako sudcovské stroje?! Nedám sa a pokračujem posmelená jeho mlčaním.... ľudu Dobšinského, kde dobro víťazí nad zlom?! Prudko sa v mojej malej kancelárii postaví, roztiahne ruky, skoro zhodí obrázok zo steny .....náš úrad ľudu na facebooku povie, čo je pre neho dobro a čo je zlo!

Prebudím sa doma na gauči na pípanie práčky, ktorá ukončila program.Je sobota podvečer. Nedopitú kávu, hoci je to už studená žbrnda,sŕkam tak pomaly, ako sa len dá.

Daniela Baranová