Zamyslenie nad tým aké rýchle a ľahké je vážne spochybniť česť sudcu (alebo kohokoľvek iného), a aká dlhá a komplikovaná je právna cesta k jednoduchému slovu „prepáčte“.

Písal sa 26. september 2009, kedy na Sliači malá skupina sudcov sformulovala „Päť viet“, ktorými vyjadrili svoj nesúhlas voči snahám postihovať sudcov za verejne vyslovené kritické názory na vtedajšie pomery v justícii. Dokument podpísalo 116 aktívnych sudcov a v poradí prvým signatárom dokumentu bol sudca Juraj Babjak:

https://sudcovia.sk/sk/dokumenty/zoj/325-paet-viet

Písal sa 15. október 2009, kedy v Bratislave na 41. schôdzi Národnej rady SR vtedajšia ministerka spravodlivosti SR za HZDS a podpredsedníčka Vlády SR Viera Petríková (predtým aj potom aktívna sudkyňa) v rámci bodu programu o jej odvolaní z funkcie ministerky spravodlivosti okrem iného uviedla:

„Iniciatíva Päť viet dala krídla sudcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Je tam napríklad podpis dôchodcu Škorpila z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal v roku 1999 jeden z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obžaloby o približne 150 miliónov korún. V tom čase to bolo, a aj dnes to je obrovská suma peňazí. Pred súdom sa malo posadiť na lavicu šesť obžalovaných. Títo nikdy pred súdom nestáli. Pán Škorpil odišiel v roku 2007 do dôchodku. Prípad má od vtedy na stole sudca JUDr. Juraj Babjak, známy to kritik pomerov v justícii, verný pisateľ do médií. Avšak pán Babjak sa stále nemá do pojednávania. Nemá čas, musí riešiť svoju kampaň a pritom vie, že ak by ho začali stíhať za prieťahy, ohlási sa, že on je obeť totality. Ale prípad preverujem vďaka denníku SME a nezľaknem sa, lebo šiesti obžalovaní si užívajú spokojne slobodu už desať rokov. Ale hlavne, že ich sudcovia sa cítia ohrození na slobode slova. Ja sa verejne pýtam: koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával? Nikoho neupodozrievam, ale toto nie je v poriadku. Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom. Takýchto sudcov sa idete vážené poslankyne a vážení poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún osem rokov? A pritom pán Lipšic sudcom vytvoril tie najlepšie podmienky, aspoň podľa jeho vyhlásení ... Ale Päť viet a angažovanie politikov dalo takýmto sudcom krídla. Nemusia pojednávať, veď stačí podpísať Päť viet a ste martýr."

Následne sa voči sudcovi Babjakovi začalo aj disciplinárne konanie za prieťahy spôsobené okrem iných aj v tejto trestnej veci. Bolo však preukázané, že mu bol pridelený neprimerane vysoký počet trestných vecí, z ktorých mnohé už v čase pridelenia boli tzv. „staré“. A hoci patril medzi sudcov s najvyšším počtom rozhodnutých vecí,  objektívne nemohol pridelené veci rozhodnúť v primeranom čase. Disciplinárne konanie bolo voči sudcovi preto neskôr zastavené.

V marci roku 2010 podal sudca Babjak na súd žalobu na ochranu osobnosti, ktorou sa domáhal, aby sa mu ministerka spravodlivosti za svoje výroky v parlamente voči jeho osobe ospravedlnila. Finančnú formu zadosťučinenia nežiadal z dôvodu, že jeho sudcovská česť nie je vyjadriteľná v peniazoch. Žalovaná sa ospravedlniť odmietla a vo veci sa naplno rozbehla súdna mašinéria. Okrem okresného a odvolacieho súdu rozhodovali vo veci aj  najvyšší súd, ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva. Základom obrany žalovanej boli námietky, že ona ako fyzická osoba nie je vo veci pasívne legitimovaná, pretože vystúpenie ministra nemôže byť jeho osobným vystúpením; že hodnotiacimi úsudkami voči osobe žalobcu neprekročila mantinely prípustnej kritiky a že vo veci rozhodovali vylúčení (zaujatí) sudcovia.

Naposledy vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 25. októbra 2023, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovaná bola zaviazaná písomne sa žalobcovi ospravedlniť do 60 dní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. novembra 2023.  Namiesto dlho očakávaného ospravedlnenia sa po uplynutí 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku sudca Babjak dozvedel, že žalovaná podala voči rozsudku opätovne dovolanie a požiadala o odklad jeho vykonateľnosti. V dovolaní zopakovala dôvody, ktoré už boli predmetom prieskumu súdov všetkých stupňov.

Formálne nikomu nemožno upierať jeho právo využiť na súde  všetky dostupné právne prostriedky na svoju obranu alebo vymáhanie svojich práv. Právo však nie sú len formalizované zákony a právne predpisy. Je ovládané vyššími princípmi, určujúcimi hodnotový systém spoločnosti, ktorému právo poskytuje ochranu. Poznáme ho aj pod názvom morálny alebo kategorický imperatív. Podľa nemeckého filozofa Immanuela Kanta je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. Tento zákon vyžaduje, aby každý konal tak, aby sa pravidlo jeho osobného konania mohlo stať pravidlom konania pre všetkých. Skutok, čin bude morálny len vtedy, ak vychádza z rešpektovania mravného zákona.

Z odôvodnenia právoplatných rozsudkov, ktorými bolo takmer po 15-tich rokoch rozhodnuté o žalobe sudcu Babjaka, je rozhodujúci záver, že časť prejavu žalovanej je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu, pretože bolo zistené, že hodnotiace úsudky žalovanej neboli podložené dostatočným faktickým základom a použitými výrazmi (koľko sudca zoberie za mega podvod; sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom) vážne a bezdôvodne poškodili dobré meno žalobcu ako sudcu.

Aj bez toho, aby takýto záver museli vysloviť súdy po dlhoročnom súdnom konaní, každý človek s dostatočne vyvinutým zmyslom pre slušnosť a rešpekt k ostatným ľuďom vníma, že žalované výroky bývalej ministerky spravodlivosti vo vzťahu k osobe sudcu Babjaka (a aj ďalších sudcov, ktorí sa podpísali pod petíciu Päť viet), sú hlboko za čiarou akéhokoľvek verejného záujmu a elementárnych morálnych zásad.

Sudca Juraj Babjak utrpel vážnu morálnu ujmu znevažujúcimi výrokmi bývalej ministerky spravodlivosti, ktoré kriminalizovali jeho osobu ako možného úplatného sudcu na verejnom zasadnutí pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.  Jediné čoho sa sudca voči nej domáhal, boli jednoduché slová ospravedlnenia. Nič viac a nič menej. Ani po takmer 15-tich rokov sa tejto morálnej satisfakcie nedočkal a vzhľadom na postoj bývalej ministerky spravodlivosti a dnes sudkyne Najvyššieho súdu SR Viery Petríkovej je pravdepodobné, že ani v ďalších nasledujúcich rokoch sa satisfakcie nedočká.

Je zlé, keď sa poškodené medziľudské vzťahy musia napravovať až autoritatívnym zásahom súdov. Ešte horšie je, ak sa bez rozsudku súdu nedokáže v súkromnom živote ospravedlniť ani sudca sudcovi.

 Napriek tomu je dôležité uchádzať sa o ochranu sudcovskej a občianskej cti, bez ohľadu na čas aj peniaze. Aby zlo vo vzťahoch medzi ľuďmi nemalo navrch.

V Bratislave 1. februára 2024

Katarína Javorčíková

autorka je emeritná sudkyňa

a hovorkyňa ZOJ