Slovenské súdnictvo sa v roku 2022 dostalo na rázcestie, zásadná výzva spočívajúca v novej konfigurácii súdnej moci pretrvá aj v roku 2023. V rámci bilancovania minulého roku to pre TASR uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
„Súdnictvo sa vlani dostalo doslova na rázcestie. Nová súdna mapa, problémy s jej uvedením do života, ťažkosti s jej legislatívnym presadzovaním. A napokon odklad o pol roka. Zásadná výzva spočívajúca v novej konfigurácii súdnej moci pretrvá aj v roku 2023,“ priblížil Mazák.
Pri bilancovaní poukázal tiež na to, že Súdna rada SR bola zvolená do Výkonného výboru Európskej siete súdnych rád. „Prvýkrát sa Súdna rada dostala na takýto prestížny post. Verím, že sa tejto funkcie zhostíme so cťou,“ podotkol.
"Spoločnosť je voči sudcom vysadená, vníma ich ako nedôveryhodných. V tomto období chápem zdržanlivosť sudcov aj to, že nechcú vystupovať na verejnosti. Všade, kde má justícia vysoký stupeň dôveryhodnosti a veľmi dobrú povesť, by takýto prípad nevzbudil osobitné emócie. Zobrali by to ako fakt. Tiež by tam sudca nevysvetľoval svoje rozhodnutie, pretože verejnosť by to od neho nevyžadovala. U nás to kvôli vysokému stupňu nedôvery otvára nové otázky. Sudca však musí zohľadniť len dve veci, ústavu a zákony," hovorí predseda súdnej rady Ján Mazák.
"Nesúhlasím s tým z jednoduchého dôvodu. Rozpätie medzi dolnou a hornou hranicou trestov je obrovsky otvorené. Sudca má možnosť ukladať veľmi nízke tresty, aj za dosť závažnú ekonomickú trestnú činnosť. Je na ňom ako to podľa jednotlivých odsekov zvolí. Netreba tlačiť na úpravu trestných sadzieb, hoci sa môžu analyzovať, ale treba analyzovať súdnu prax, ktorá by mala byť jednotná," hovorí o znižovaní trestných sadzieb Mazák.
Aká je spravodlivosť v Bratislave verzus na zvyšku Slovenska? Ako sa pozerá na nápad Borisa Kollára znižovať trestné sadzby za korupciu? Aká je teraz atmosféra v súdnictve? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom súdnej rady Jánom Mazákom.
Rozhovor s českým novinárom a právnikom Tomášom Němečkom o tom, prečo Slovensko zaostáva za Českom aj 30 rokov po rozdelení.
Je len málo ľudí, ktorí tak dôkladne sledujú politické aj spoločenské dianie v Česku aj na Slovensku súčasne, a len málo českých intelektuálov má takú slovenskú vášeň. Aj preto sme sa s Tomášom Němečkom rozprávali o tom, čo pre neho znamenalo rozdelenie Československa pred 30 rokmi, ako sa Česi a Slováci ďalej vyvíjali a v čom sú aj po desaťročiach rozdiely medzi našou a českou politikou, médiami a justíciou.
Tomáš Němeček je bývalý šéfredaktor Respektu a šéfkomentátor Hospodářskych novín, niekoľko rokov pracoval aj v Lidových novinách ako vedúci rubriky Orientace a neskôr aj prílohy Právo a justice, je držiteľom viacerých prestížnych novinárskych ocenení, v roku 2013 odišiel z Lidových novín po tom, čo ich prevzal Andrej Babiš, dnes pracuje ako advokát, angažuje sa aj v pražskej komunálnej politike.
Na svojom facebookovom profile, ktorý čítajú českí novinári či právnici, pravidelne pripravujete prehľad toho, čo podľa vás stojí za pozornosť zo slovenských médií. Sú to dlhé texty, z ktorých cítiť, že čítate slovenské noviny pozornejšie než nejeden slovenský novinár. Nemáte za to honorár, prečo to vlastne robíte?
Len spresním: píšem o udalostiach, ktoré Čechom prelietavajú popod radar. Na Slovensku sa deje veľa zaujímavých vecí, ktoré Česi nevnímajú, a tie sa snažím vyberať. Už ma aj oslovili tri české médiá, aby som to uverejňoval u nich. Ale nechcem sa stať otrokom pravidelnej rubriky, pretože moja hlavná práca spočíva v niečom inom.
Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov.
Bratislava 1. januára (TASR) - Slováci a Slovenky, ako aj ďalší občania SR boli vo svojich špičkových výkonoch za posledné desaťročia trvalými účastníkmi vývoja európskeho ducha. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore na ceremoniáli udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Upozornila však aj na zlyhania. Vyzdvihla schopnosť pozitívnej občianskej mobilizácie.
Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov. Naopak, pri boji s korupciou, uplatňovaní princípov právneho štátu či ochrane prírody a krajiny nekráčali podľa nej vždy dopredu.
V rozhovore, ktorý s ním viedol sudca Filip Demo sa dozviete:
Ako predseda tohto súdu som v pozícii ako keby som riadil naraz štyri malé okresné súdy,
Najväčším problémom Okresného súdu Bratislava I je personálna otázka,
Pomohlo by, ak by na Slovensku bola zákonom nastavená rovnomerná zaťaženosť sudcov okresných sudcov od Bratislavy až po Svidník. Inak sa nikam nepohneme,
Vo všeobecnosti je najväčšou tragédiou, že systém nedokáže ihneď nahradiť uvoľnené miesto sudcu,
Môžeme sa baviť aj o zákonnej povinnosti riešiť určité druhy sporov (rodinné, civilné, obchodnoprávne) v prvom rade mediáciou prostredníctvom mediátorov, notárov, advokátov, aby sa predchádzalo častým ,,nezmyselným“ sporom na súdoch, ktoré časovo a kvantitatívne idú na úkor tých sporov, ktoré by si zaslúžili zo strany súdu väčšiu pozornosť.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
