Dvakrát v živote sa jej stalo, že zobrala do vyšetrovacej väzby obvineného a jej rozhodnutie vyšší súd zmenil. Jeden z nich bol mocný podnikateľ, bývalý spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák, ktorý ťažko niesol pobyt za mrežami. Po tom, ako sa mu vlani ospravedlnil štát, sa pokúsil cez súdnu radu pripraviť o talár sudkyňu, ktorá ho do väzby poslala.

„Konala som s najlepším vedomím a svedomím," vravela v stredu sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská pred členmi súdnej rady, ktorí sa Haščákovými podnetmi zaoberali.

Debata bola chvíľami emotívna. Finančník napokon neuspel, iba tri členky zo 16 prítomných členov hlasovali za to, že súhlasia s odôvodnením jeho podnetu. A to sudkyne Krajského súdu v Bratislave Dana Jelinková Dudzíková, Ayše Pružinec Eren a advokátka a bývalá prokurátorka Eva Mišíková. Proti boli siedmi, šiesti sa zdržali.

Záleská bude v lete sudkyňou už 15 rokov a tvrdila, že za ten čas už rozhodovala o „desiatkach, možno stovkách" návrhoch na väzbu a okrem Haščáka zmenili jej rozhodnutie v jednom prípade, keď pôsobila na Okresnom súde v Nitre.

„Stalo sa mi to dvakrát, napriek tomu si stále myslím, že som nespravila chybu vedome, účelovo," bránila sa Záleská. Ide o sudkyňu, na ktorú dlhodobo útočí šéf Smeru Robert Fico, za korupciu odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

V decembri 2020 rozhodla, že finančník z Penty Haščák pôjde do vyšetrovacej väzby pre podozrenia týkajúce sa nahrávok Gorily. Podľa obvinenia údajne získal nahrávky Gorily za úplatok 200-tisíc eur. Po vyše mesiaci Haščáka pustil na slobodu senát Najvyššieho súdu, podľa ktorého chýbali dôkazy na jeho stíhanie, čiže rozhodol inak než sudkyňa Záleská. Obvinenie potom v auguste 2021 zrušil Haščákovi generálny prokurátor Maroš Žilinka pomocou sporného paragrafu 363.

Na zasadnutí sa objavila Haščákova žena

Podnikateľ v podnetoch na Záleskú trval na tom, že rozhodla svojvoľne, takisto jej vyčítal, že nesprávne vyhodnotila dôvodnosť jeho trestného stíhania, a tvrdil, že vyniesla informácie Denníku N. Od súdnej rady chcel, aby dala podnet na disciplinárne stíhanie sudkyne, lebo jeho prípad údajne vyvoláva pochybnosti, či spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Hrozila by jej tak strata funkcie sudkyne.

„Prípady si nevyberám, nebola moja voľba rozhodovať o väzbe pána podávateľa podnetu (Jaroslava Haščáka – pozn. redakcie). Jednoducho som konala tak, ako som konala roky dovtedy a ako konám celé mesiace odvtedy slobodne a z môjho pohľadu v intenciách zákona," hovorila sudkyňa.

Na zasadnutí súdnej rady sa Haščák neobjavil. Ako verejnosť prišla jeho manželka, právnička Valéria Haščáková. Denníku N sa odmietla k záležitosti oficiálne vyjadriť.

Haščák obviňuje sudkyňu, že vyniesla informácie Denníku N, čo Záleská odmietla. Tvrdila, že od nej nikdy neunikli informácie žiadnemu novinárovi.

Sudkyňa Záleská sa ohradila, keď o nej členka súdnej rady Jelinková Dudzíková hovorila v súvislosti s únikmi z útrob špeciálneho súdu. „Ja nie som útroby Špecializovaného trestného súdu," povedala s tým, že zachováva mlčanlivosť, ako jej káže zákon.

Členku súdnej rady Pružinec Eren zaujímalo, či Záleská podnikla nejaké kroky, keď v roku 2019 v čase prerokúvania zmenkovej kauzy začali unikať informácie, napríklad Kočnerova Threema. Záleská reagovala, že bola členkou a nie predsedníčkou senátu, ktorý kauzu pojednával, a oni neboli z únikov podozrievaní, preto na to nevidela dôvod.

„Netvár sa ako Alenka v ríši divov," vravela členka súdnej rady Pružinec Eren, keď ju sudkyňa upozornila, prečo rozoberá úniky v roku 2019, ktoré vôbec nie sú v Haščákovom podnete. Pružinec Eren sudkyni tykala, lebo sa poznajú. Oponovala jej, že si nevie predstaviť, že by jej unikali veci zo spisu a nič by nespravila.

Pokiaľ ide o podozrenia z úniku informácií, súdna rada sa zhodla, že to posunú orgánom činným v trestnom konaní.

Člen súdnej rady a bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros pri vysvetľovaní, prečo nezahlasuje za Haščákove podnety, poukázal na to, že keď Najvyšší súd posudzoval Haščákovu námietku zaujatosti voči Záleskej, tak konštatoval, že hovorí o úniku informácií, ale tie boli známe nielen sudkyni, ale aj prokurátorovi, zapisovateľke a šiestim obhajcom a finančník nepredložil dôkaz, že by za únikom bola práve sudkyňa.

Mészáros povedal, že rozhodnutie vziať Haščáka do väzby bolo nesprávne a Najvyšší súd to skritizoval. Sudkyňa za 48 hodín vyhodnotila dôkazy, čo sa neskôr ukázalo ako nesprávne, ale „nebolo to na vode". „Mám pochybnosť, je to na hrane, ale v prospech sudkyne."

Výčitka pre protikorupčný festival

Na pretrase bol aj protikorupčný festival Pucung, ktorý koncom apríla organizuje Nadácia Zastavme korupciu. Členka súdnej rady Jelinková Dudzíková namietala, že v rámci festivalu má Záleská debatovať so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom na tému, či budú do konca dotiahnuté veľké kauzy, aj keď sa zmení vláda.

Jelinková Dudzíková rozprávala, ako sa jej nechce dať vstupné sto eur na festival, a od Záleskej chcela počuť, či sa má takto realizovať sloboda prejavu sudcu. „Má si človek zaplatiť vstupné, aby sa dozvedel od sudkyne, či po páde vlády budú dokončené kauzy? To je v poriadku?"

Záleská jej vysvetľovala, že vlani na Pucungu vystúpil predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, a keď dostala pozvanie od nadácie, zašla za ním poradiť sa. „Povedal mi, že výborne. Názov diskusie môže byť pre vás toxický alebo škodlivý, ale ja tam idem reprezentovať justíciu," vravela. Podľa jej slov je dôležité, aby sa justícia otvárala verejnosti a na debate nemieni hovoriť to, čo ako sudkyňa nemôže. „Nepoviem nič, čím by som ohrozila výkon svojej funkcie."

Jelinková Dudzíková odvetila, že ak by to mala byť vyvážená debata, tak by tam mal byť advokát z korupčných prípadov. „Zdá sa mi to neetické pýtať peniaze od pospolitého ľudu za vystúpenie sudcu." Za debatou cíti predvolebnú kampaň, lebo vraj nerozumie pointe, či po páde vlády dôjde k dokončeniu káuz. „Spájať súdnictvo s politikou mi príde vrcholne nešťastné," podotkla Jelinková Dudzíková. 

Záleská odmietla, že by tam išla politikárčiť. Výška vstupného je podľa jej slov vecou nadácie. „Ja tam idem bez nároku na odmenu."

Ficova kritika

Haščáka stíhajú aj v súčasností, čelí obvineniu pre podozrenie zo založenia zločineckej skupiny v súvislosti s Gorilou, čo je jedna z najväčších korupčných káuz v dejinách Slovenska. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu SIS nahrala stretnutie Haščáka v konšpiračnom byte s politikmi, kde sa dohodovali aj o úplatkoch a štátnych zákazkách. Zatiaľ mu nič nedokázali. Haščák označoval Gorilu za fikciu, medzičasom už na verejnosť unikla aj samotná nahrávka.

Záleskú často kritizuje šéf Smeru Robert Fico, vyčíta jej, že v politickom procese odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Kováčik už sedí vo väzení za to, že počas vládnutia Smeru vzal úplatok, po Záleskej mu trest potvrdil Najvyšší súd.

Túto sudkyňu preberal Fico aj na odpočúvanej poľovníckej chate, kde sa stretával s oligarchom Miroslavom Bödörom, kde rozoberal, ako by mohol na Záleskú útočiť pomocou pozvážaných demonštrantov.

Okrem Kováčika riešila Záleská aj ďalšie citlivé prípady, rozhodovala o odsúdení objednávateľa vraždy Jána Kuciaka Zoltána Andruskóa, sedela aj v senáte, ktorý súdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska v kauze zmenky.

Na zasadnutí súdnej rady Záleská hovorila, že sa Haščák kvôli nej obracal aj na sudcovskú radu Špecializovaného trestného súdu. Tvrdila, že pravidelne čelí námietkam zaujatosti a dva-trikrát do mesiaca trestným oznámeniam. Na súdnej rade podľa nej nemá nijaké špeciálne postavenie, jej predsedu Jána Mazáka videla prvýkrát v živote.

Cesta do pekla?

Kým súdna rada začala vypočúvať Záleskú, dlhšie viedla polemiku, ako vôbec s Haščákovými podnetmi naložiť. Predseda rady Ján Mazák ich pôvodne odmietol, lebo nespĺňali zákonné náležitosti kvalifikovaného podnetu.

Členov v stredu upozorňoval Mazák, že je nebezpečné, ak tieto podnety vyhodnotia ako dôvodné: „Je to cesta do pekla." Súdna rada by podľa neho mala opatrne pristupovať k tomu, aby právny názor sudcu označila za svojvôľu. Nespokojní obvinení by mohli súdnu radu zavaliť podnetmi, v ktorých budú spochybňovať sudcov.

O tom, že nie je ojedinelé, ak vyššie súdy menia rozhodnutia tých nižších, svedčí štatistika. Členka súdnej rady Katarína Pramuková prezentovala vlastnú, lebo Mazák vraj uviedol nesprávne údaje. Hovorila, že Ústavný súd konštatoval porušenie zákona zo strany Najvyššieho súdu a v roku 2021 mu bolo zrušených 72 rozhodnutí, vlani 69.