2. PRÍPAD – sudkyňa Anna BENEŠOVÁ

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Na návrh predsedníčky Krajského súdu v Bratislave prebieha  od 15.7.2008 proti nej disciplinárne konanie. Na základe rozhodnutia vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina má pozastavený výkon funkcie.


Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriela Šimonová podala dňa15.7.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni, v ktorom tvrdí, že sudkyňa sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm. a v spojení s ods.2 písm. b zákona č. 385 / 2000 Z. z. s návrhom na jej odvolanie z funkcie sudkyne , pretože sudkyňa ako predsedníčka senátu v pridelenej veci neumožnila na pojednávaní 14.6.2007 účastníkovi konania vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania a v inej veci pridelenej veci  sudkyňa  opätovne  neumožnila účastníkovi na pojednávaní 11.októbra 2007 vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Predsedníčka súdu neskôr ešte rozšírila návrh na začatie disciplinárneho konania  podaním zo dňa 9.2.2009 o skutok  podľa § 116 ods.1 písm. a v spojení s ods.2 písm. b zák. č, 385 / 2000 Z. z., ktorého sa sudkyňa podľa navrhovateľky dopustila tým, že v pridelenej veci na pojednávaní dňa 14.6.2007 nezaprotokolovala námietku zaujatosti účastníka a neodročila pojednávanie  za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti , naopak na tomto pojednávaní rozhodla v merite veci . Sudkyňa má dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie od 18.7. 2008 na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina.

Sudkyňa  sa bráni tým, že  žiadneho zo skutkov sa nedopustila. Dňa 14. 6. 2007 v čase,  keď   ešte iba zisťovala  pred začatím pojednávania , či nedošlo medzi účastníkmi konania ku uzavretiu mimo súdnej dohody,  vzniesol účastník konania požiadavku urobiť si zvukový záznam. To mu sudkyňa v tomto štádiu, teda pred začatím samotného pojednávania nedovolila, pričom účastník konania nerešpektoval usmernenie sudkyne   a preto o tom vykonala záznam do súdneho spisu. Súd potom pojednávanie otvoril a o veci rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento súd prvého stupňa zaviazal  vyššie uvedeného účastníka na zaplatenie čiastky 5 918,70 Sk.

V ďalšej pridelenej veci 11.10. 2007 navrhovateľ vzniesol požiadavku nahrávať pojednávanie hneď pri vstupe do pojednávacej miestnosti v čase, kedy ešte nebolo vykonané ani zisťovanie prítomnosti účastníkov konania, teda zisťovanie toho, kto sa na pojednávanie dostavil. Preto navrhovateľovi oznámila, že zatiaľ mu nahrávanie umožnené nie je a takto to uviedla v zápisnici o pojednávaní .

Vyššie uvedená námietka zaujatosti  v deň pojednávania dňa 14.6.2007 v súdnom spise nebola, nakoľko na pojednávaní ju účastník konania nevzniesol - preto nebol dôvod na odročenie pojednávania a na predloženie spisu na rozhodnutie o námietke. Pravda je taká, že dňa 19.6.2007 jej predsedníčka krajského súdu  postúpila podanie z 15.6.2007, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 131 (žurnalizované po zápisnici z hlavného pojednávania). Z podania  vyplýva, že sťažovateľ podal svoju písomnú námietku  predsedníčke krajského súdu dňa 15.6.2007, teda deň po pojednávaní, na ktorom súd vo veci rozhodol a toto podanie predsedníčka súdu postúpila do súdneho spisu dňa 19.6.2007. Sudkyňa navrhuje na skutočnosť, že námietka nebola prednesená na ústnom pojednávaní vypočuť ako svedkov všetky osoby, ktoré boli na pojednávaní prítomné, vrátane sťažovateľa. 

O sudkyni :

Senát odvolacieho súdu , v ktorom pôsobí predsedníčka senátu JUDr. Anna Benešová patrí medzi senáty s najvyšším pracovným výkonom.
Sudkyňa je sudkyňou 36 rokov, po celú dobu až doteraz bola počas svojej sudcovskej kariéry  vždy dobre hodnotená za výborné pracovné výsledky. Nebola nikdy  upozornená na nedostatky vo svojej práci , či na nevhodné správanie sa v osobnom živote, nebola nikdy napomínaná, či disciplinárne stíhaná.

Postoj dotknutej sudkyne k veci :

Všeobecne

Sudkyňa  uviedla  vo svojich písomných vyjadreniach , že   pred  podaním disciplinárneho návrhu  predsedníčka krajského súdu postupovala tak, že podala návrh bez prejednania  s dotknutými účastníkmi konania, s dotknutými sudcami, pretože na obidvoch pojednávaniach rozhodoval senát skladajúci sa z troch sudcov krajského súdu. Podanie návrhu považuje za účelové a premyslené. Cieľom iniciátorov takéhoto postupu voči nej bola snaha, aby jej bol dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie a z toho dôvodu aby nemohla ďalej pokračovať v rozhodovaní  vo veciach, v ktorých  účastníkom konania bol vtedajší minister spravodlivosti  Štefan Harabin . Predsedníčka súdu predtým ako podala tento disciplinárny návrh  podľa sudkyne  neprípustným spôsobom zasahovala  do rozhodovacej činnosti senátu v jednej z týchto vecí , o čom chce podrobnejšie vypovedať až pred disciplinárnym súdom.  Sudkyňa  vo svojom vyjadrení uvádza, že v jednej z vecí,   v ktorej bol účastníkom konania JUDr. Štefan Harabin mala vytýčený termín pojednávania  na 3.7.2008. Štefan Harabin ju  ako účastník konania ju namietal  a v námietke uviedol, že  o sudkyni on ako minister spravodlivosti  prešetruje  sťažnosť a z tohoto dôvodu môže byť  sudkyňa zaujatá. V námietke sa odvolal  na sťažnosť, ktorá podľa vedomostí sudkyne bola už dávnejšie dvakrát vybavená ako nedôvodná.  Sudkyňa si  po prevzatí rozhodnutia o dočasnom pozastavení sudcovskej funkcie uvedomila, že  podaním  námietky v súdnom konaní , podľa nej  išlo iba o získanie času na to, aby ju bolo možné vyradiť z rozhodovania v tejto veci podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Postup voči sudkyni, ktorý sa skončil podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania sa na krajskom súde začal na základe podnetu na začatie disciplinárneho konania , ktorý bol súdu doručený  z ministerstva spravodlivosti dňa 19.6.2008.   Následne 15.7.2008 bol potom na sudkyňu  podaný predmetný disciplinárny návrh a 18.7.2008 jej bolo doručené rozhodnutie ministra spravodlivosti, ktorým jej dočasne do skončenia disciplinárneho konania pozastavil výkon sudcovskej funkcie.
Sudkyňa poukazuje na paradox, že minister Hrabin ,  ju ako sudkyňu namietal v konaní pre zaujatosť z dôvodu, že on rozhodoval o (dávno vybavenej) sťažnosti  a  sám sa ako orgán výkonnej moci, ktorý bol účastníkom súdneho konania, v ktorom rozhodovala sudkyňa , v rozhodovaní o nej  necítil byť zaujatý.
Poukazuje aj na rozdielny prístup v posudzovaní totožného skutku (možnosti použitia zvukového zariadenia účastníkom  konania na pojednávaní) u iných disciplinárne stíhaných sudcov, ktorí nedostali žiadne, prípadne iba symbolické tresty .

K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania

1 / Disciplinárny návrh, postup orgánu oprávneného podať disciplinárny návrh, postup predsedníčky krajského súdu

Skutky, ktorých sa podľa návrhu mala sudkyňa dopustiť nie sú skutkami, ktoré zákon určuje ako skutky  nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie. Napriek tomu bol sudkyni za ne navrhnutý najvyšší možný trest.
Predsedníčka súdu , reprezentantka  v ý k o n n e j  m o c i ,  pred podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania  napriek tomu, že návrh sa mal týkať  uznávanej sudkyne s dobrou povesťou a s dobrým pracovným výkonom , zásadovej, použila  voči nej  neobvyklý postup , ktorý spočíva v tom, že bez náležitého predchádzajúceho  zisťovania okolností , na ktoré sudkyňa poukazovala a ktoré si mohla predsedníčka súdu overiť napr. vypočutím ostatných osôb prítomných na pojednávaniach, podala sudkyni  návrh na začatie disciplinárneho konania . 
Tento postup predsedníčky súdu môže súvisieť s tým, že možno  návrh na  začatie disciplinárneho konania   nevypracovala ona ,  pretože  v jeho záhlaví je uvedené ministerstvo spravodlivosti  a nie krajský súd , ale to nič nemení na tom, že voči sudkyni sa nepostupovalo obvyklým spôsobom.
Pri navrhovaní výšky trestu za  skutok zo spáchania ktorého je sudkyňa podozrivá  sa sudkyni dostalo nerovnakého zaobchádzania.
V prípade inej sudkyne za skutok, že nepovolila nahrávanie pojednávania nebol tento skutok posúdený ako skutok, pre ktorý má byť sudkyňa zbavená sudcovskej funkcie.

2/ Dočasné pozastavenie výkonu sudcovskej funkcie
Sudkyňa má pozastavený výkon sudcovskej funkcie za podozrenie, že spáchala skutok, ktorý podľa zákona nie je skutkom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie.
Vidíme tu konflikt záujmov. O návrhu , ktorým bol sudkyni dočasne pozastavený výkon jej sudcovskej funkcie  rozhodol účastník súdneho konania , v ktorého veci mala sudkyňa rozhodnúť.
Účastník súdneho konania , ktorý bol v čase súdneho konania vo funkcii ministra spravodlivosti ako minister spravodlivosti postupoval tak, že podal z titulu svojej ministerskej funkcie  predsedníčke súdu podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni a je možné, že  na ministerstve spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania aj vypracovali, keďže na listine je v záhlaví  uvedené označenie ministerstva. Po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania  účastník súdneho konania ako minister spravodlivosti  rozhodol tak, že sudkyni dočasne pozastavil výkon sudcovskej funkcie.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť

    Každopádne ak čítam tento príspevok, je mi zle. Táto "sudkyňa" Benešová sa odvoláva na to, aké tresty dostali od disciplinárnych senátov iný sudcovia, ktorí neumožnili nahrávať.
    Ved ona celý svoj život robila to isté.
    Jeden súd rozhodne, že ak Skrúcaný zrazí a zabije človeka na prechode pre chodcov dostane podmienku a druhý ak to urobí a mimo rpechodu pre chodcov, napríklad taký Zitný, tak má ísť sedieť na 5 rokov.
    Takže spravodlivosť nie je.
    Rozhodne treba nahrávať rozsudky a všetky pojednávania, v ktorých sa nekoná o štátnom tajomstve. A to dokonca bez akéhokolvek sa pýtania alebo povolania od senátu. Je to bežná vec. To vraví aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
    Zaujímavý je prípad navrhovateľky podania predsedníčky KS Simonovej, že takáto osoba môže riadiť súd.
    S plačom chodí po chodbách súdu a vyplakával, že musí tento Návrh podať, že to dostala z Ministerstva.
    To sa nehnabí ?
    Takáto "nesvojprávna" osoba môže viesť súd ?
    Nemá to úroveň.
    Bolo by zase na druhej strane prospešné veci, zsitiť si v akých veciach rozhdovala alebo konala JUDr. šimonová a zistiť, či tiež niekto nepodal námietku alebo odvolanie proti jej rozhodnutiu, že neumožnila nahrávať alebo neskôr zverejniť už vyhlásený rozsudok po
    anonymizovaní údajov.
    Upratovačky majú lešpí spoločenský kredit a správanie sa ako tieto "sudkyne"

  • Hosť

    asi nie je záväzný právny názor ústavného súdu, pretože zvukový záznam z pojednávania, pokiaľ sa tým očividne nenarúša jeho priebeh (napr. by diktafón chrapčal), možno vyhotovovať aj bez vedomia, nielen súhlasu, sudcu či senátu. Iné je obrazový snímok a obrazovo-zvukový záznam, tam sa už súhlas vyžaduje.

    Ak má verejnosť prístup na celý priebeh pojednávania a vstupuje do pojednávacej miestnosti spolu s účastníkmi, nie je dôvod, aby bolo možné nahrávať záznam až od otvorenia pojednávania sudcom. Predsa aj pokus o zmier účastníkov, čo je obligatórna náležitosť podľa O.s.p. pre úkony súdu, je súčasťou priebehu pojednávania, kde je prítomná verejnosť (ibaže utajované skutočnosti a pod. ako dôvody vylúčenia).

    A čo sa týka Skrúcaného a Žitného, ak sa dobre pamätám, Pištovi tá pani náhle vošla do cesty a neviem, či vôbec prekročil rýchlosť, kým Rasťo nezvládol riadenie najmä preto, že prekročil výrazne rýchlosť. V okolnostiach oboch prípadov by som teda našiel rozdiely, pre ktoré bol aj rozdiel vo výroku o treste.

    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa týka aj štátnych orgánov (čiže i súdov), ale len pri výkone správy (§ 2, ods. 3 + § 5 zákona o slobode informácii - 211/2000), nie v rámci súdnych pojednávaní, či?

    To fakt dostala pokyn z ministerstva, že musí podať návrh? Tak to už je naozaj smutné, ak je to pravdivá info.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Disciplinárne konania 2. PRÍPAD – sudkyňa Anna BENEŠOVÁ

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri