s podporou predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky Jána Mazáka, predsedu Najvyššieho správneho súdu Pavla Naďa
a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Viliama Karasa
10. december je Medzinárodným dňom ľudských práv, ktorým si pripomíname slávnostné prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN v roku 1948. Cieľom kodifikácie všetkých ľudských práv na medzinárodnej úrovni bolo zabezpečenie ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca prostredníctvom ochrany ľudských práv na princípe rovnosti. V historických súvislostiach vznikla deklarácia ako reakcia na hrôzy, ktoré ľudstvo prežilo počas 2. svetovej vojny.
Ako je to so slobodou prejavu a publicitou sudcu na Slovensku, v Ruskej federácii, v Anglicku a v USA? Prečo slovenskí sudcovia potrebujú o etike hovoriť a prečo by mal nový Etický kódex sudcov obsahovať podrobnejšiu úpravu vo vzťahu k slobode prejavu sudcu?
Na tieto otázky sa pokúsila sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Elena Berthotyová hľadať odpovede vo svojom príspevku, ktorý odznel na konferencii VIA IURIS o sudcovskej profesijnej etike, ktorá sa uskutočnila 23. mája 2013 v Bratislave.
| JUDr. Elena Berthotyová, PhD. , sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky |
Úvodná časť – základný rámec právnej úpravy v SR
Otázka: Čo je to sloboda prejavu?
Právo na slobodu prejavu je základné ľudské právo garantované čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatého v roku 1950 v Ríme, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „EDĽP“). Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice a prináleží každému. Nepatrí však medzi absolútne ľudské práva a preto čl. 10 ods. 2 EDĽP pripúšťa určité obmedzenie práva na slobodu prejavu a to za splnenia nasledovných podmienok:
„Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“
Právo na slobodu prejavu upravuje aj Ústava SR v čl. 26, ktorý v ods. 2 priznáva každému: „právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Čl. 26 Ústavy, takisto ako čl. 10 EDĽP stanovuje tri základné podmienky, kedy možno obmedziť slobodu prejavu. Pritom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne:
Obmedzenie slobody prejavu je vymedzené v zákone. Napr. TZ obmedzuje slobodu prejavu trestaním za rasistické výroky, šírenie symbolov fašizmu a ohováranie.
Ide o legitímny účel, vymedzený v čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru. Ústava vymedzuje tieto legitímne účely: ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochrana zdravia a mravnosti
Obmedzenie možno považovať za opatrenie, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
Vážený pán predseda Súdnej rady Slovenskej republiky,
dňa 10. decembra si pripomíname prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948, a je považovaný za Medzinárodný deň ľudských práv.
Medzinárodný deň ľudských práv pripomína, že základné (ľudské) práva a slobody sú univerzálne, nedeliteľné, neodňateľné, vzájomne závislé a prepojené. Tieto práva a slobody nemožno považovať za samozrejmosť a preto je nutné ich neustále brániť. Vnútroštátne a aj so zreteľom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.
Nezastupiteľnú úlohu pri ochrane a presadzovaní základných (ľudských) práv a slobôd majú podľa článkov 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky, súdy Slovenskej republiky, Prokuratúra Slovenskej republiky, Súdna rada Slovenskej republiky a Verejný ochranca práv.
Dovoľujeme si Vám navrhnúť, vážený pán predseda, aby ste pri tejto príležitosti prevzali záštitu nad zorganizovaním okrúhleho stola na tému
Ochrana základných (ľudských) práv: podceňovaná, nadužívaná, zneužívaná ?
a dňa 10.12.2022 pozvali na diskusiu k tejto téme do priestorov Súdnej rady Slovenskej republiky zástupcov uvedených ústavných orgánov, členov a členky Súdnej rady Slovenskej republiky a zástupcov stavovských združení sudcov.
Sme pripravení v rámci našich možností poskytnúť Vám potrebnú súčinnosť.
V poradí 32 zhromaždenie Soudcovské unie ČR (ďalej len „únia“) sa konalo v meste Tábor v južných Čechách. Za Slovenskú republiku sa ho zúčastnili Ľudovít Bradáč, čestný člen únie, Katarína Javorčíková, zástupkyňa sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justícu, a neskôr sa pripojil František Mozner, prezident Združenia sudcov Slovenska.
Hlavnými odbornými témami zhromaždenia boli:
výber nových sudcov, stáže a vzdelávanie sudcov
platové ohodnotenie a vzdelávanie odborného personálu súdov
Vo vystúpeniach hostí v úvodnej časti zhromaždenia zaznelo okrem iného nasledovné:
Martina Flanderová, predsedníčka Krajského súdu v Č. Budějovicích:
výberové konania na voľné miesta sudcov výrazne ovplyvňuje, že v Českej republike neexistujú pravidlá pre výber sudcov,
ako ďalšie negatívum vníma, že predseda súdu nemôže byť vo výberovej komisii, čo odporuje zdravému rozumu.
Libor Vávra, prezident únie:
zdôraznil, že česká justícia obstála aj počas opakovaných pandémií, napriek tomu treba vyvíjať tlak, aby nedošlo k ďalšiemu zmrazeniu platov sudcov,
vo výberových konaniach je otázka, či noví sudcovia majú byť len z kandidátov, ktorí sú súčasťou justičného prostredia, alebo by sa mal systém otvoriť a umožniť kandidovať aj externým uchádzačom. On osobne odporúča otvorený systém. Kandidáti by pred výberovým konaním mohli absolvovať prax na súdoch.
Stretnutia s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa za ZOJ zúčastnili hovorkyne Katarína Javorčíková a Dagmar Valocká, a riaditeľ odboru legislatívy MS SR Juraj Palúš.
Témy stretnutia:
K implementácii súdnej mapy
Návrh na preloženie účinnosti zákona o nových sídlach a obvodoch súdov od 1. júna 2023 by mal byť po schválení vládou predložený do parlamentu už na októbrovej schôdzi. Priorita je, aby súdy najneskôr v novembri vedeli aké rozvrhy práce treba pripraviť k 1.1.2023,
Obsahom novely bude len časová postupnosť bez zásahov do vecného obsahu zákona. Začiatok implementácie musí byť jednotný pre všetky dotknuté súdy, pretože je navzájom previazaný prechod jednotlivých druhov súdnych agend medzi nimi,
Základnou podmienkou pre fungovanie nových krajských správnych súdov je dostatok sudcov. Zatiaľ sa na tieto súdy hlási veľmi malý počet sudcov správnych kolégií súčasných krajských súdov. Jedným zo stimulačných opatrení by mohla byť legislatívna úprava, aby sudcovia správnych kolégií mohli prejsť na nové súdy preložením, bez preverovania ich sudcovskej spôsobilosti a majetkových pomerov. Pre ostatné právnické povolania budú vyhlásené výberové konania obdobným spôsobom ako na Najvyšší správny súd. Ďalším opatrením je zámer obnoviť právnu úpravu dočasného pridelenia sudcov na dobu dvoch rokov s možnosťou výkonu rozhodovacej činnosti tam, kde to bude potrebné,
Ak sa do 28.2.2023 prihlási na krajské správne súdy aspoň 50 % uchádzačov z určeného počtu sudcov, prejdú na tieto súdy všetky nerozhodnuté správne veci. Ak nie, zostanú tieto veci na rozhodnutie sudcom na doterajších krajských súdoch.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
