- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 796
Pod vplyvom bolestivých udalostí spojených s vojnou na Ukrajine sa význam všetkého iného diania u nás doma aj v Európe výrazne znižuje. My stále máme výsadu žiť v mieri a v relatívnom bezpečí. Aj keď inak ako predtým, pretože po 24.2.2022 máme každý deň silné dôvody uvedomiť si aká je táto výsada existenčne dôležitá a naučiť sa vyrovnávať so strachom, aby sme o ňu neprišli.
V tomto kontexte písať o ohrozovaní nezávislosti súdnej moci môže byť vnímané ako zástupný problém. Riadne fungovanie justície najmä v čase hroziacej globálnej vojny je však jednou z kľúčových podmienok pre udržanie právne korektného prostredia a bezpečnosti ľudí v štáte.
V sudcovskom stave je v súčasnosti zreteľná vlna nepokojnosti s prebiehajúcim reformným procesom, ktorá čiastočne má svoje opodstatnenie pre chyby, ktoré sa pri jeho realizácii stali, a ktoré sú pomerne ľahko identifikovateľné. Áno, nová súdna mapa sa neprijíma v súlade s legislatívnymi pravidlami; nový trestný čin ohýbania práva má vo vzťahu k sudcom potenciál na jeho zneužívanie; odvolávanie členov súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu je v rozpore s európskymi štandardami na nezávislosť tohto orgánu súdnej moci. A našli by sa aj ďalšie oprávnene kritizované postupy alebo nové legislatívne úpravy. Reforma slovenskej justície sa však nezačala len preto, že sa tak politici svojvoľne rozhodli. Začala sa preto, že v justícii samotnej (a aj v polícii a prokuratúre) sa stali udalosti, ktoré ju diskvalifikovali vo vnímaní verejnosti. Snahy o jej zásadnú reformu sú len logickou reakciou spoločnosti na dosiahnutie cieľa, aby si justícia opätovne začala riadne plniť svoje kompetencie. Ak sa pri tomto potrebnom procese robia chyby, treba o nich otvorene hovoriť a tlačiť na ich odstránenie. A toto sa nepochybne deje tak na úrovni Súdnej rady Slovenskej republiky, ako aj na úrovni sudcov