Ján Mazák: Väčšina sudcov sa úpadku prizerala a mlčala

undefined| dennikn.sk | 10. augusta 2021 | Tomáš Kvič | 

Ján Mazák

Bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, od roku 1980 sudca z povolania. Ako Generálny advokát Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu sa šesť rokov podieľal na rozvoji práva Európskej únie. Bol tiež poradcom prezidenta Andreja Kisku. V súčasnosti prednáša na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a podporuje očistné zmeny v justícii. 29. júna 2020 bol zvolený za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Prof. JUDr. Ján Mazák PhD.

Európska komisia porovnala justičné systémy vo všetkých krajinách EÚ a v dôveryhodnosti skončilo slovenské súdnictvo na predposlednej priečke. Čo podľa vás spôsobilo taký enormný nárast nedôvery v súdnictvo?

Dôvody nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva sú viaceré. Zbytočné prieťahy, nízka kvalita rozhodovania, vážne a aj preukázané podozrenia z kupovania spravodlivosti, uplácania sudcov, mimoprávne vplyvy na rozhodovanie súdov, napríklad zo strany ekonomicky mocných činiteľov alebo politicky vplyvných osobností. Z toho vyplynul, zjavne, silný pocit krivdy, nespravodlivého zaobchádzania s tými, ktorí sa dostali pred súd a tiež presvedčenie, že sudcovia berú otázku nestrannosti na ľahkú váhu.

Harabin si stále myslí, že je sudca. Chcel, aby sa naďalej voči nemu viedli disciplinárne konania a žiadal odškodnenie 50-tisíc

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 3. augusta 2021 | Verinika Prušová | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Odškodnenie žiadal bývalý sudca na Ústavnom súde. Sťažnosťou sa na ňom domáhal pokračovania disciplinárnych konaní, ktoré voči nemu viedli ako proti sudcovi. Ústavný súd mu dal jasnú odpoveď.

Keď sa Štefan Harabin rozhodol kandidovať vo vlaňajších parlamentných voľbách, prišiel o sudcovský talár. Novela z jesene 2019 hovorila jasne. Ak sa sudca rozhodne kandidovať v parlamentných voľbách či voľbách do europarlamentu, príde o funkciu sudcu.

Strata platí aj v prípade, ak strana, za ktorú kandiduje, vo voľbách neuspeje. Harabin išiel do tohto rizika a po voľbách vo februári 2020 ostal bez sudcovskej funkcie aj miesta v parlamente. Strana Vlasť, na ktorej čele kandidátky bol, nezískala ani len tri percentá. Nepomohlo ani vyše 61-tisíc preferenčných hlasov Harabina.

Ten si však stále myslí, že je sudcom.

Najnovšie ho z tohto omylu vyviedol už aj Ústavný súd.

Člen súdnej rady Ľudovít Bradáč: Časť sudcov uznáva morálne pravidlá len naoko

Člen súdnej rady Ľudovít Bradáč: Časť sudcov uznáva morálne pravidlá len naoko | tyzden.sk | Šimon Jaseňák | 26. júl 2021 |

Facebook/Ľudovít Bradáč

Dôveru v justíciu nezvýšime v dohľadnej dobe, v horizonte desiatok rokov žiadnym sebe lepším legislatívnym opatrením. Dôvera je krehká vec a závisí na tom, čomu hovoríme človečina hovorí v rozhovore sudca a člen Súdnej rady Ľudovít Bradáč.

Eurostat zverejnil prieskum verejnej mienky založený na pocite ľudí vyplývajúci z pocitu ľudí z justície, prokuratúry a z celého systému. Slovenský súdny systém je druhý najmenej dôveryhodný. Prečo si myslíte, že ľudia majú tento dojem?

Boli časy, keď sme na tom boli o niečo lepšie, no nikdy nie diametrálne lepšie. Neboli sme preborníci v dôvere v justíciu a jej kredibilitu. Výsledok prieskumu v dôveru justíciu nie je prekvapivý. Ako ste správne poznamenali, nedôvera je pocit, ktorý je prítomný v spoločnosti. Myslím si, že keby šlo o racionálne a objektívne ukazovatele, tak vzhľadom na počet prejednávaných vecí, by dosť vysoké percento súdnych rozhodnutí obstálo.

Problém teda nie je v kvalite rozhodnutí?
Nemajú ľudia tú nedôveru aj preto, že tie súdy trvajú šialene dlho? Napríklad spory o pozemky s pozemkovým fondom môžu trvať dekádu.
Hovoríme o obdobnom probléme ako máme v štátnej správe, ergo, že máme prílišne prebyrokratizovaný právny systém?
Vedeli by ste povedať nejaký príklad z praxe? máme druhú najväčšiu nedôveru voči justícii v EÚ, aké sú toho dôsledky na celú spoločnosť?

Tiene a nádeje justície

V slovenských pomeroch je už ošúchanou frázou konštatovanie, že justícia je dlhodobo jednou z najmenej dôveryhodných v Európskej únii a treba s tým niečo robiť. Názorov prečo to tak je a čo by sa vlastne malo urobiť je mnoho, a sú spravidla diametrálne odlišné ak sa pýtate v justícii samotnej alebo mimo nej.

Niečo sa stalo

 V 90-tych rokoch museli sudcovia zviesť náročný zápas na zrovnoprávnenie súdnej moci s vládou a parlamentom. Podarilo sa. Trojdelenie verejnej moci je v ústave a sudcovia sú ústavní činitelia už viac ako 20 rokov so všetkými právomocami aj zodpovednosťou. Mali sme v rukách všetky tromfy stať sa etablovaným justičným systémom, ktorý sa vyrovná aj najvyspelejším štátom EÚ. Namiesto toho sme na samom konci hodnotenia Eurobarometra vo vnímaní súdnej nezávislosti verejnosťou. Na otázku prečo, treba najprv hľadať odpovede v minulosti. Čo sa v justícii stalo:

·       Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 hlavný smer v postupne sa formujúcej justícii  na princípoch demokracie určovala politická moc. Jej nastavenie na autokratické spôsoby vládnutia (najmä vlády Vladimíra Mečiara a Róberta Fica) sa naplno prejavilo aj v justícii. Napriek zakotveniu samostatnej súdnej moci v ústave sa formálne nezávislí sudcovia ocitli na dlhé roky v autokraticky ovládanom systéme,

Súdnictvo na Slovensku je druhé najmenej nezávislé v EÚ

Aktuality.sk| dennikn.sk | 9. júla 2021 | tasr |

Foto: Branislav Wáclav / Aktuality.sk

Súdnictvo na Slovensku je druhé najmenej nezávislé v EÚ, informovala Európska komisia. Medzi najmenej nezávislé patria chorvátske, slovenské a poľské súdy.

Na štvrtom mieste od konca sa ocitlo Bulharsko, za ktorým nasleduje Taliansko, Španielsko, Maďarsko a Slovinsko. Vo všetkých týchto krajinách väčšina respondentov uviedla, že nezávislosť súdov je zlá alebo veľmi zlá.

Menej ako 30 percent Slovákov si myslí, že stav súdnictva v krajine je dobrý alebo veľmi dobrý.

Na opačnej strane rebríčka sa ocitlo Rakúsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Dánsko. Obyvatelia týchto krajín v rámci prieskumu zväčša označili svoje súdy za spravodlivé a justičný systém za veľmi dobrý.

V dvoch tretinách členských štátov sa podľa správy Eurobarometra vnímanie nezávislosti súdnictva od roku 2016 zlepšilo. V porovnaní s rokom 2020 však pokleslo v dvoch pätinách členských štátov, pričom najčastejšie uvádzaným dôvodom boli zásahy alebo tlak zo strany vlády a politikov. Na to poukázalo 52 percent Slovákov.

Slovensko malo v roku 2018 v prepočte 25 sudcov na 100-tisíc obyvateľov, čím sa zaradilo k priemeru EÚ. S 50-percentným zastúpením žien v sudcovskom stave v roku 2020 sa ocitlo na siedmom mieste 27-člennej Únie.

Nedostatočnú nezávislosť justičných systémov naznačili aj firmy – najviac v Chorvátsku, potom v Poľsku, Taliansku, na Slovensku, v Maďarsku a Španielsku. Na Slovensku pokladá súdy za nezávislé 59 percent opýtaných respondentov z tohto sektora. 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri