Použite nasledovný link, prosím:

http://old.sudcovia.sk/sk/dokumenty/statusove

Aj obhajoba disciplinárne stíhaného sudcu je obrazom súčasného stavu justície.

Niektoré zásadné námietky voči disciplinárnemu návrhu,
podanému proti sudcovi Jurajovi Babjakovi,
prednesené na disciplinárnom pojednávaní 24.11.2010

Z toho, čo sa mi kladie za vinu v disciplinárnom návrhu ,sa necítim byť vinným. Po mojom návrate na Krajský súd v Banskej Bystrici v januári 2007 som totiž zistil ,že: pri deľbe práce sa tam nerešpektuje: 1)ani zákon, 2)ani zdravý rozum a že sa tam 3)manipuluje a 4) podráža.

Ad 1) a 3) (nerešpektovanie zákona , manipulácia):
K 22.januáru 2007 som sa vrátil z Ústavného súdu na označený krajský súd ,pričom v rozvrhu práce na ten rok som bol zaradený do trestného senátu č.2.
Tým pádom  mal každý z troch trestných senátov (č.2,3 a 5) po štyroch sudcoch.
Stav neskončených vecí v hlavných druhoch agend na krajskom súde (To, T) bol  pred mojím príchodom nasledovný:
Odvolacia agenda To:    mesiac/rok;  senát – neskončené vecí (z toho staršie ako 2 mesiace)
12/2006:       č.2 – 29 (3);       č.3 – 19 (2) ;       č.5 -80 (53)
01/2007:       č.2 – 32 (1);       č.3 – 16 (2) ;       č.5 -64 (39)

Prvostupňová agenda T: mesiac/rok; senát – neskončené veci (z toho jednotliví sudcovia)

12/06:

č.2 - 7;              č.3 -  9;               č.5 -17
Mikluš -3           Bobor -1             CHovanko -2
Ďurta – 3          Palaj -  2             Škorpil -   6
Gago – 1          Ryant–  5            Deák –-5
Bušík -1            Bušík -1               Bednár – 4

Čítať ďalej...

Ústavný súd SR uznesením č. III ÚS 392/2010 zo dňa 19.10.2010 vo veci disciplinárneho konania proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Darine Kuchtovej pre disciplinárne previnenie - obsah jej svedeckej výpovede v trestnom konaní, prijal na ďalšie konanie jej ústavnú sťažnosť a odložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho súdu.

Sudkyňa sa sťažnosťou domáha vyslovenia, že postupom odvolacieho disciplinárneho súdu bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu, pretože odvolací súd zhoršil jej právne postavenie v konaní a nad rámec odvolania ministra spravodlivosti kvalifikoval jej konanie ako trestný čin.

Pozitívna správa je, že Ústavný súd SR rozhodol v prospech ochrany práv sudkyne Kuchtovej. Negatívna správa je, že v právnom štáte je možný postih sudcu (alebo kohokoľvek iného) za splnenie jeho povinnosti vypovedať ako svedok a uviesť všetko, čo považuje za pravdivé a dôležité v súvislosti s predmetom jeho svedeckej výpovede.

K informácii o disciplinárnych konaniach voči 14-tim sudcom ku dňu 30.4.2010, ktorá je zverejnená na stránke www.sudcovia.sk,  predkladáme aktuálnu informáciu o stave konaní s prehľadom  o výkonnosti sudcov, ktorým bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu.

Súčasne dávame do pozornosti súvisiacu platnú právnu úpravu ustanovenia  § 22 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich,  najmä:
z ods. 7:“ sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý platsa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu.“

ods. 8:“ Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.“

ods. 9: „ Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa ods. 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa ods. 5 alebo 6 alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa ods. 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa ods. 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu  bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

Čítať ďalej...

Okrem Združenia za otvorenú justíciu (ďalej len ZOJ) som sa už po nežnej revolúcii spolupodielaľ na založení Združenia sudcov Slovenska (ďalej len ZSS).

         Viedlo ma k tomu presvedčenie o nutnosti vzniku sudcovskej stavovskej organizácie. Nová doba totiž priniesla aj nové výzvy a medzi nimi i potrebu transformácie socialistickej justície na justíciu modernú, demokratickú, nezávislú a apolitickú.

         Súdna moc nebola v tom čase v centre záujmu politickej moci, ktorá musela vtedy riešiť akútne politické, ekonomické a sociálne dopady transformácie. Preto bolo nutné upozorňovať politikov i verejnosť na nevyhnutnosť justičných zmien. Vo veľkej miere si túto úlohu splnilo vtedajšie reformné vedenie ZSS, ktoré v priebehu desiatich rokov dosiahlo výsledky, ktoré získali obdiv kolegov v celej Európe. Zmena Ústavy SR, vznik Súdnej rady SR, nové zákony o súdoch a sudcoch boli ohromným skokov vpred a vytvorili podmienky na odpolitizovanie a stabilizáciu justície. Zároveň posilnili spoločenský význam a status sudcov. Výsledky sa dostavili aj vďaka súdržnosti sudcovského zboru a porevolučného nadšenia. Bola to však len prvá a jednoduchšia časť reformy.

         Tá druhá náročnejšia mala za cieľ zmeniť myslenie sudcov, aby boli prístupní aj ku kritike pomerov v justícii zo strany verejnosti, aby cítili zodpovednosť za celkový obraz súdnej moci a jej dôveryhodnosť. Práve za týmto účelom sa zriaďovala súdna rada i sudcovské samosprávne orgány, ktoré mali zabrániť, aby sa problémy v justícii neriešili vonkajšími zásahmi politickej moci a aby sa slovenské súdnictvo nezneužívalo populistami v predvolebnom boji. Bohužiaľ pri napĺňaní tejto úlohy ZSS zlyhalo. Reformné vedenie bolo vystriedané a do najvyšších orgánov stavovskej organizácie boli zvolení väčšinou osoby lojálne Štefanovi Harabinovi, ktorý mal rozhodujúci podiel na likvidácii reformného procesu v justícii. Kritika do vlastných radov sa stala neprípustná, sudcovia, ktorí sa odvážili byť kritickí boli šikanovaní, disciplinárne stíhaní, v sudcovskom zbore prevládol strach z autoritatívneho spôsobu vedenia justície a možných postihov. Nastal rozkol v sudcovskom zbore, dusná atmosféra a nevraživosť, ktoré pritiahli pozornosť médií, verejnosti aj zahraničia. Stavovská organizácia v tomto období mlčala, svojich reformných členov nebránila, ticho stav tolerovala  a vo veľkej miere sa podieľala nielen na rapídnom znižovaní dôveryhodnosti súdnej moci v očiach verejnosti, ale aj výrazne poškodila svoj zahraničný kredit získaný v predchádzajúcich rokoch reformným vedením. Následkom bol odchod najaktívnejších a mienkotvorných členov ZSS. Bol som jedných z nich a moje vystúpenie zo ZSS bolo o to ťažšie, že som sa aktívne podieľal na reformnej politike ZSS a to dve funkčné obdobia ako viceprezident.

Čítať ďalej...