Súdna rada odvolala Jána Mazáka z funkcie predsedu, naďalej však ostáva jej členom. Za návrh hlasovalo potrebných desať členov. Mazák v reakcii vyhlásil, že rozhodnutie rešpektuje, no nazdáva sa, že zasiahlo do jeho základných práv, a preto sa obráti na Ústavný súd.
Chce, aby súd preskúmal ústavnosť celého procesu odvolávania, ako aj jeho dôvody. Je presvedčený, že dôvody, pre ktoré ho odvolali, nie sú „v žiadnom prípade opakovaným porušením ústavných a zákonných práv predsedu súdnej rady“.
Minister spravodlivosti Boris Susko sa po 7 mesiacoch od začiatku implementácie novej súdnej mapy vyjadril pre médiá, že neprináša očakávané výsledky a na súdoch je chaos.
Výsledky zberu dát a informácií zo súdov zverejnené neboli. Je známe len to, že na súdoch prebehla medzi sudcami a zamestnancami súdov anketa o ich názoroch na novú súdnu mapu, ktorej vyplnenie bolo dobrovoľné. Takýto spôsob vyhodnocovania však nespĺňa parametre objektívneho zisťovania dát a informácií, a vo veľkej miere je založený na subjektívnych pocitoch respondentov. Vyhodnocovanie plnenia cieľov súdnej mapy by malo vychádzať z objektívnych podkladov zisťovaných odbornými útvarmi ministerstva spravodlivosti o fungovaní súdov v podmienkach novej súdnej mapy. Pre verejnú kontrolu súdnictva je súčasne dôležité, aby o týchto dátach bola informovaná aj verejnosť.
Úspešné zvládnutie procesu implementácie súdnej mapy na základe platného a účinného zákona a získanie finančných prostriedkov z plánu obnovy, ktoré sú naviazané na zavedenie novej súdnej mapy, je podmienené aktívnym prístupom ministra spravodlivosti v úzkej súčinnostis predsedami súdova sudcami, prijímaním opatrení, ktoré vychádzajú z objektívnych dát a podkladov, a po uplynutí primeranej doby od začiatku implementácie.
II.
Na tlačovej besede dňa 8. apríla 2024, ktorú odvysielala televízia TA3, predseda vlády Róbert Fico, jeho poradcovia David Lindtner a Tibor Gašpar, a minister spravodlivosti Boris Susko, zintenzívnili politický tlak, aby predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák podali disciplinárne návrhy na sudcov najvyššieho súdu za ich rozhodovaciu činnosť a navrhli ich odvolať z funkcie sudcu. Predseda vlády dokonca označil predsedu najvyššieho súdu v tejto súvislosti za farizeja a opätovne spochybnil riadne a náhodné prideľovanie trestných vecí sudcom na najvyššom súde. Takýto politický tlak a verejné vyjadrenia najvyšších ústavných predstaviteľov sú vysoko nebezpečné pre riadne fungovanie demokracie a, osobitne, pre nezávislý výkon súdnej moci a rešpekt verejnosti k súdnym rozhodnutiam.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu proti týmto útokom na súdnu moc opätovne ostro protestuje a žiada predstaviteľov verejnej moci a politikov, aby upustili od neprípustnej kritiky, politického tlaku a dehonestovania sudcov a súdnych funkcionárov. Pokiaľ je predseda vlády a minister spravodlivosti toho názoru, že sa konkrétni sudcovia dopustili disciplinárneho previnenia, nič nebráni ministrovi spravodlivosti využiť svoju právomoc a podať na týchto sudcov disciplinárny návrh.
Bratislava. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi by stačilo zobrať zoznam mien, ktoré mu v septembri poslala Súdna rada, a predložiť ho vláde, aby rozhodla. Nespravil tak však ani za pol roka vo funkcii.
Ide pritom o návrh kandidátov na popredné európske súdy v Luxemburgu a Štrasburgu, s ktorých obsadením má Slovensko už dlhodobo problém.
Miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie nevie obsadiť už od augusta 2022 a mandát súčasnej slovenskej sudkyne na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) zas uplynie v decembri tohto roka.
Môže sa to zdať ešte ďaleko, no s vypočutiami národných kandidátov by mal poradný výbor Rady EÚ začať už v júni.
Napriek časovej tiesni Susko nomináciu kandidátov zdržiava.
Súdna rada pritom ešte 21. septembra zvolila ako kandidáta na luxemburský súd Michala Kianičku a do Štrasburgu zas odporučila trojicu kandidátov v zložení Zuzana Vikarská, Radoslav Procházka a Marián Giba.
Nasledovať by malo posúdenie vládou, ktorá môže kandidátku prijať alebo odmietnuť. A podľa toho príde v ďalšom kroku na rad buď opätovne Súdna rada, ak by bolo nutné vyberať nanovo, alebo poradné európske orgány pre finálny výber.
Nejde pritom o formalitu, keďže poradný výbor v minulosti odmietol už päť predošlých kandidátov na Všeobecný súd EÚ.
Pri ESĽP je zas mechanizmus taký, že si parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá z trojice navrhovaných kandidátov, čomu ešte prechádza vypočutie v špeciálnom výbore.
Susko však o ďalších plánoch mlčí. Na otázky SME jeho rezort ani po urgenciách neodpovedal. Nevysvetľuje, prečo predloženie kandidátky na vládu odsúva ani to, kedy by chcel otázku nominácií rozlúsknuť.
Súdy už dostali desiatky žiadostí obžalovaných, v ktorých sa snažia vyťažiť z nižších trestov presadených Ficovou vládou. Aj keď ich Ústavný súd zabrzdil, niektorí sudcovia púšťajú stíhaných na slobodu. Časť sudcov nesúhlasí.
Začnime príbehom ženy, ktorá si v decembri za mrežami vypočula rozsudok, že za podvod dostala desať rokov väzenia. Po odvolaní sa prípad dostal na Krajský súd v Trenčíne. Ten dodnes definitívne nerozhodol, či je vinná alebo nie, no z vyšetrovacej väzby ju pustili na slobodu.
Zo stráženého areálu ústavu na výkon väzby sa dostala pred pár dňami vďaka novele Trestného zákona, cez ktorú vládna koalícia pod vedením predsedu vlády Roberta Fica presadila nižšie tresty pre podvodníkov, zlodejov a korupčníkov.
Ako je možné, že sa žena dostala na slobodu, keď Ústavný súd vo februári zabrzdil nižšie tresty?
Podarilo sa jej to vďaka tomu, že krajský súd prerušil jej trestné stíhanie, kým ústavní sudcovia neposúdia, či nižšie tresty týkajúce sa aj podvodov, sú v súlade s ústavou alebo nie. Prerušenie trestného stíhania pre ňu znamenalo okamžité pustenie z vyšetrovacej väzby.
„Čo boli na pivo chlapci predtým?" pýtal sa v pondelok premiér Robert Fico (Smer) po tom, ako citoval z nálezov Ústavného súdu spochybňujúcich verdikty Najvyššieho súdu. Chlapcami myslel sudcov Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a jeho kolegu zo senátu Petra Štifta.
Fico tvrdil, že rozhodovali ako nezákonní sudcovia a svojvoľne.
Prvýkrát o tom premiér hovoril minulý štvrtok, po štyroch dňoch sa k sudcom vrátil. Fico tvrdil, že je prekvapený, že jeho minulotýždňové predostretie „faktov" nenašlo odozvu, akú by očakával. Predstavoval si, že predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta a predseda súdnej rady Ján Mazák na základe jeho kritiky podajú disciplinárny návrh na sudcu Klimenta.
Oni, ale aj sudcovská rada pri Najvyššom súde však reagovali, že ide o neprípustné výroky na adresu súdnej moci.
„Csaba, neblázni!" reagoval Fico a nazval Šikutu farizejom. U Mazáka zase naznačil, že ho súčasná parlamentná väčšina zrejme čoskoro zo súdnej rady odvolá. „Dúfam, že parlament čoskoro rozhodne o jeho osude," skonštatoval.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
