Podľa sudcovskej iniciatívy by mala Súdna rada rovnako postupovať v prípade sudcu Juraja Kapinaja, ako v prípade sudkyne Pamely Záleskej.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) volá potom, aby vrcholný orgán súdnictva, teda Súdna rada, reagoval rovnakým spôsobom na všetky udalosti, ktoré súvisia so správaním sudcov. Poukázala na dva prípady: v jednom z nich vystupoval bratislavský sudca Juraj Kapinaj, v druhom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská.
Policajný vyšetrovateľ Štefan Mašin, čeliaci spolu s kolegami z prípadov veľkých káuz obvineniu, opísal v rozhovore pre Aktuality.sk, ako sa údajne odohralo rozhodovanie o jeho väzbe. Podľa jeho slov si sudca Juraj Kapinaj dal rúško cez nos, cez oči, ľahol si do polohy ležmo a začal si točiť spinkou v pojednávacej miestnosti.
„Ja som sa pozrel na obhajkyňu, lebo som nevedel, či mám pokračovať vo výsluchu alebo čo mám robiť ďalej. On to zaregistroval, povedal mi, že vyzerá to tak, že ho nezaujíma, čo rozprávam, ale že on to počúva, že kľudne môžem hovoriť ďalej. Po pár sekundách sa posadil, potom opäť a akože venoval mi svoju pozornosť. Toto som považoval za také dosť neštandardné,“ tvrdí Mašin.
Sudca Juraj Kapinaj v reakcii na Mašinove slová napísal, že „vyjadrenie obvineného vyšetrovateľa Štefana Mašina sa nezakladá na pravde.“
V ostatných dňoch viaceré médiá priniesli informáciu o údajnom nevhodnom správaní sudcu jedného z bratislavských súdov počas rozhodovania o väzbe. Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová vo svojom vyjadrení odmietla komentovať túto informáciu s tým, že trestné konanie sa vedie v pojednávacej miestnosti.
Boli to však predsedníčka súdnej rady spolu s jej podpredsedníčkou, ktoré v minulosti vyslovovali veľmi rezolútne stanoviská na adresu sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, ktorú jeden z obžalovaných obvinil z údajného zabránenia v podaní lieku v priebehu pojednávania.
Naša iniciatíva vo svojich stanoviskách opakovane zdôrazňovala, že súdna rada sa má ozvať k bezdôvodným mediálnym útokom na sudcov. Nevyhnutné však je, aby tak robila konzistentne a nevytvárala dojem, že sudcov rozdeľuje na dve kategórie.
Štefan Mašin v relácií Na rovinu s Laurou Kellö KalinskouZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
aktuality.sk | Laura Kellöová
V polícii je 15 rokov. Vyšetroval mafiánsku skupinu sátorovcov aj drogové gangy. Keď preveroval podozrenia okolo ľudí z inšpekcie, obvinili ho. Po skončení Národnej kriminálnej agentúry ho preradili na okresnú políciu, kde pred rokmi začínal kariéru. V exkluzívnom rozhovore opísal aj kauzu takzvaných čurillovcov, ktorá je aktuálne na súde.
V rozhovore s vyšetrovateľom Štefanom Mašinom sa dozviete:
– ako vyzeral rozklad NAKA;
– akých skúsených vyšetrovateľov preradilo vedenie polície na nižšie útvary;
– či by vedeli rozpadajúcemu sa zboru pomôcť vojaci;
– aké najväčšie prípady vyšetril;
– prečo podpísal uznesenie, za ktoré ho potom obvinila inšpekcia;
– či sa policajti rozprávajú tak vulgárne, ako verejnosť počula na odposluchoch;
– čo sa dialo na súde, keď sudca rozhodoval o jeho väzbe;
– či sa dá rozvrat v polícii napraviť.
V domácom väzení
Ľutujete v tomto období, že ste sa stali policajtom na Slovensku?
Nie, neľutujem ani chvíľku, že som sa stal policajtom. Aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo, toto neľutujem.
Vážená pani predsedníčka a pani podpredsedníčka súdnej rady,
Vážení členovia súdnej rady,
dovoľujeme si Vás formou otvoreného listu požiadať o reakciu na tieto otázky:
V súčasnosti už zrušené Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR malo rozpracovaných niekoľko projektov, ktoré sa priamo dotýkali sudcov. K najvýznamnejším patril projekt váženia vecí a časové rámce, ktoré mali mať priamy dosah na určovanie počtu sudcov na jednotlivých súdoch. Projekt váženia vecí sa dlho pripravoval za účasti aj zahraničných expertov a na túto tému bolo niekoľko pracovných seminárov. Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová sa počas realizácie projektu ešte ako členka súdnej rady osobne zasadila o to, že bola dohodnutá spolupráca medzi súdnou radou a analytickým centrom, a bolo na túto tému zorganizovaných viacero spoločných návštev na krajských súdoch. Realizáciu projektu pozastavila pandémia koronavírusu a neskôr sa odsúval pre plnenie iných úloh. Analytické centrum vypracovalo aj metodiku pre časové rámce, t.j. koľko času trvajú jednotlivé fázy súdneho konania.
Analytické centrum teda pracovalo na konkrétnych projektoch, ktoré majú zásadný význam pre objektivizovanie práce súdov a sudcov podľa konkrétnych dát. Dovoľujeme si požiadať o odpoveď aké opatrenia prijala alebo prijme súdna rada, aby sa napriek zrušeniu Analytického centra MS SR dokončili prace v uvedených projektoch.
V čase, kedy aktívni sudcovia Mgr. Miloš Kolek a JUDr. Ján Gandžala vykonávali funkciu podpredsedu súdnej rady, bola im odobratá možnosť používať v tomto čase ich e-mailovú adresu v sieti justice.sk. Súčasné vedenie súdnej rady to odôvodňovalo tým, že prístup do tejto siete môžu mať len aktívni sudcovia. Po tom, ako bola do funkcie podpredsedníčky súdnej rady zvolená JUDr. Ayše Pružinec Eren, však naďalej používa justičnú adresu a pravidelne komunikuje na hromadných adresách všetkých sudcov.
Dovoľujeme si požiadať o odpoveď z akých dôvodov sa tak deje a čo sa zmenilo oproti situácii, kedy túto funkciu vykonávali iní aktívni sudcovia.
V slovenskej verejnosti rezonuje téma v súvislosti s rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, ktorým prerušil výkon trestu odňatia slobody právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Svoje rozhodnutie minister spravodlivosti v médiách odôvodnil tým, že právoplatný odsudzujúci rozsudok Dušana Kovačika je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a aj odsúdený Dušan Kováčik má právo na spravodlivý súdny proces. ZOJ považuje za neprípustné a mimoriadne škodlivé pre riadne fungovanie právneho štátu, ak najvyšší predstavitelia výkonnej moci verejným spochybňovaním právoplatných súdnych rozhodnutí sami znižujú dôveru verejnosti voči súdnej moci, jej nezávislosti a schopnosti zákonne a spravodlivo rozhodovať. Takéto závery vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu môže vysloviť len príslušný súd rozhodujúci o opravných prostriedkoch, na základe riadneho dokazovania.
Sudcovia sa nesmú stať terčom útokov obžalovaných ani predstaviteľov výkonnej moci, ktorá ich zastrašuje disciplinárnymi návrhmi s návrhom najprísnejšieho trestu - odvolania z funkcie sudcu. Je neprípustné, aby podanie disciplinárnych návrhov ohlasoval predseda vlády a minister spravodlivosti verejne na tlačových konferenciách, a za nimi ako ich poradcovia stáli obžalovaní, o ktorých títo sudcovia rozhodovali či rozhodujú. ZOJ považuje takéto útoky na sudcov za hrozby nielen voči sudcom, ktorých sa týkajú, ale voči všetkým sudcom. Výkonnú moc žiadame nech upustí od takého konania, a súdnu radu a sudcovské rady žiadame, aby sa postavili na obranu takto atakovaných sudcov.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
