Na snímke František Mozner, ktorého včera súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Foto: TASR/Jakub Kotian
Celé sa to včera udialo bez väčšej pozornosti, vlastne ako jedna zo správ dňa, ktorú si už dnes ani netreba pamätať.
Lenže spôsob, akým súdna rada volila predsedu Najvyššieho súdu, a rovnako zvolenie Františka Moznera (získal 15 hlasov zo 17) ukazujú nové dno, na ktoré sme sa postupne prepracovali v rámci postharabinovskej fázy.
Iste, na prvý pohľad to dnes vyzerá podstatne lepšie než za harabiniády.
Keď v júni roka 2009 volila súdna rada Štefana Harabina, v tom čase ešte ministra spravodlivosti prvej Ficovej vlády, do čela Najvyššieho súdu, bolo to mimoriadne odpudivé divadlo, ktoré si Harabin starostlivo zorganizoval.
Od sedemnástich členov získal František Mozner pätnásť hlasov. Ak ho prezident Peter Pellegrini za predsedu Najvyššieho súdu vymenuje, vzdá sa postu prezidenta Združenia sudcov Slovenska.
Pred piatimi rokmi potrebovala súdna rada na zvolenie kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu štyri pokusy, tentoraz stačil jeden. Sudca František Mozner vyhral s jednoznačnou podporou. Hlasovali za neho pätnásti zo sedemnástich členov súdnej rady.
Súdna rada tak navrhne prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, aby vymenoval Moznera do vedenia Najvyššieho súdu, kde by mal od 20. mája vystriedať dosluhujúceho predsedu Jána Šikutu.
Výsledok voľby nie je až taký prekvapujúci. Mozner nie je neznámou tvárou justície, a to najmä vďaka tomu, že je od roku 2021 prezidentom Združenia sudcov Slovenska a od roku 2019 vedie trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu.
Oboch funkcií sa v prípade vymenovania za predsedu Najvyššieho súdu chce vzdať. Výsledok voľby vníma ako záväzok.
Nová generácia sudcov na Slovensku berie veľmi vážne poslanie zverené im demokratickou ústavou: zabezpečovať dodržiavanie práva bez ohľadu na postavenie alebo spoločenskú situáciu ľudí. Hovorí sa tomu rovnosť pred zákonom.
Vidieť to najmä na snahe stále len neveľkého ostrova sudcov skoncovať s demokratickou anomáliou poskytovania výhodnejšieho zaobchádzania vybraným jednotlivcom a skupinám ľudí v rozpore s touto ústavnou zásadou. Ešte pred nejakým časom bolo nemysliteľné stíhať a trestať predstaviteľov vládnucej moci a významných osobností politického, ekonomického a verejného života rovnako ako zvyšok obyvateľstva.
Poradca premiéra David Lindtner podáva trestné oznámenie na prokurátora Petra Kysela, ktorý v minulosti pracoval na Úrade špeciálnej prokuratúry. Dôvodom je výpoveď niekdajšieho člena zločineckej skupiny sýkorovcov, ktorá zaznela nedávno na súde.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.