Európska sieť súdnych rád (ENCJ) v júni 2023 odporučila všetkým súdnym radám v Európe prijatie etického kódexu, ktorý upravuje zásady činnosti a správania sa členov súdnych rád počas výkonu ich funkcie v súlade so základným princípom, že od členov súdnych rád sa očakáva najvyšší štandard správania sa a zodpovednosti. K základným hodnotám patrí bezúhonnosť člena súdnej  rady, ktorá zahŕňa aj povinnosť čestnosti, dôstojnosti a úcty.  Členovia súdnej rady okrem  iného svojím správaním nesmú ohrozovať obraz súdnej rady a súdnictva v očiach verejnosti. Ak je členom súdnej rady sudca, vzťahujú sa osobitne na neho aj Zásady sudcovskej etiky a judikatúry ESĽP, podľa ktorých sudcovia musia byť pri výkone slobody prejavu zdržanliví vo všetkých prípadoch, kedy by mohla byť spochybnená autorita a nestrannosť súdnej moci (napr. vec Wille vs Lichtenšteinsko)

Dňa 10. februára 2025 sa sudkyňa a podpredsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Ayše Pružinec Eren osobne zúčastnila pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v trestnej veci obžalovaných Richarda Molnára, Zoroslava Kollára a Tomáša Kulaka, verejnosti známej pod označením Víchrica.  Po vyhlásení rozsudku vo veci, voči ktorému ešte môžu podať odvolanie prokurátor aj obžalovaní, pred prítomnými novinármi označila za škandál, že obžalovaní Kollár a Molnár strávili dlhé mesiace vo väzbe a vo finále sú dvaja z troch oslobodení a jeden obžalovaný bol uznaný za vinného len z jedného z desiatich bodov obžaloby. Na otázky novinárov, či nie je škandál, že obžalovaný Molnár bol uznaný za vinného za skutok, že ako sudca podplácal priamo v budove súdu, uviedla, že k tomuto sa vyjadrovať nebude, lebo rozsudok nie je právoplatný. Rozsudok však nie je právoplatný ani v oslobodzujúcich častiach, ku ktorým sa vyjadrovala.

Sudkyňa a podpredsedníčka súdnej rady verejným komentovaním živej trestnej veci priamo na súde po vyhlásení rozsudku a označením postupu orgánov činných v trestnom konaní za škandál, hrubo porušila v priamom prenose citované základné zásady etiky sudcu a súčasne člena súdnej rady. Takéto správanie považujeme za neakceptovateľné a zakladajúce dôvody na odvolanie Ayše Pružinec Eren z funkcie podpredsedníčky a členky súdnej rady, a podanie návrhu na jej disciplinárny postih.

V Bratislave 11. februára 2025

tím ZOJ

dennikn.sk | Veronika Prušová

Svedectvo bývalého bratislavského sudcu Vladimíra Sklenku nestačilo, aby Špecializovaný trestný súd odsúdil právnika Zoroslava Kollára. V pondelok sudca Miroslav Mazúch rozhodol, že ho spod obžaloby známej z kauzy Víchrica z jesene 2020 oslobodzuje. Rovnaký verdikt si vypočul aj advokát Tomáš Kulák.

aktuality.sk | Tlačová správa

Zdroj: Leontína Berková

postoj.sk | Maciej Ruczaj

Vôľa ľudu sa čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorou nás má brániť politická kartelizácia a súdna moc ako nadradená zložka politického procesu.

Călin Georgescu a Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP

„Nech sudcokracia zvíťazí nad demokraciou", znel titulok, ktorým sa pred rokom český Deník N hlásil k možnému súdnemu zastaveniu Trumpovej kandidatúry. „Nie je isté, že voliči Trumpa zastavia, preto by bolo lepšie, keby to urobili súdy."

Išlo o stále vzácny okamih úprimnosti. V západnom svete je demokracia ešte vždy fetišom, aj keď, ako píše poľský filozof Michał Kuź, „čoraz viac pripomína náboženskú dogmu – môže sa uctievať, ale beda tomu, kto by ju chcel veľmi skúmať".

Premieňa sa totiž vnútorné chápanie demokracie, v ktorej sa „vôľa ľudu" prejavená volebným aktom čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorej nepredvídateľnosťou nás má na jednej strane brániť politická kartelizácia, na strane druhej práve zvrchované postavenie súdnej moci ako nadradenej zložky politického procesu.

V USA sa Trumpa pomocou súdov zastaviť nepodarilo, aj keď snaha nepochybne bola (a kandidát na to poskytoval veľa vhodného materiálu). V každom prípade situácie, v ktorých sú súdne orgány štylizované do pozície rozhodujúcich aktérov politického diania, sa množia. Zaujímavé príbehy v tomto kontexte poskytuje v týchto dňoch Európa. Jeden sa odohráva v Rumunsku, druhý v Taliansku.

Rumunsko – kríza západnej politiky v miniatúre

Kauza zrušených rumunských volieb rozhodnutím ústavného súdu vyvolala aj ďaleko za hranicami tejto krajiny emotívnu diskusiu. Ako sa dalo očakávať, poskytla mocnú zbraň do ruky všetkým spochybňovačom liberálneho poriadku. Dostali priamo pod nos naservírovaný dôkaz „pokrytectva establišmentu", ktorý rešpekt k demokracii praktikuje iba vtedy, keď jeho kandidát vyhráva.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Ján Mazák

Robert Fico skladá poslanecký sľub na Ústavu SR. Foto - TASR/AP

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ

Vo verejnom priestore ešte nevychladli hlavy politikov, občianskej verejnosti a protestujúcich ľudí o téme vystúpenia Slovenska z Európskej únie a už sme svedkami oveľa razantnejšieho záujmu o diskvalifikáciu nášho štátu v tomto právnom spoločenstve suverénnych krajín.

Premiér Robert Fico plánuje zmeniť ústavu. Prednosť európskeho práva podľa neho nemá platiť, „ak sú právne záväzné akty EÚ v rozpore s touto ústavou“.

Takže píšem. Málo kritizujem, viac vysvetľujem.

Lisabonská zmluva potvrdila prednosť práva Únie

Z historického aspektu sa vrátime do roku 2009. Začiatkom decembra nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva. Podpísaná predsedom vlády Robertom Ficom. Všetky členské štáty uznali, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú od roku 1964 (!) zakladajúce zmluvy a právo prijaté Úniou na ich základe prednosť pred právom členských štátov vrátane ústavného práva, kam patrí aj ústava.