Vznik sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v roku 2009 bol reakciou na neudržateľné praktiky, ktoré sa objavili v justícii v nedávnej minulosti za éry Štefana Harabina. Vtedy sa hŕstka sudcov postavila na obranu svojich kolegov, ktorí boli nespravodlivo disciplinárne stíhaní len za to, že vyjadrili kritiku na dianie v justícii.

Tento akt solidarity mal obrovský význam nielen pre samotných sudcov, ale sme presvedčení, že aj pre verejnosť, ktorá mohla vidieť, že aj v justičných kruhoch existuje odhodlanie chrániť cez obranu nespravodlivo stíhaných sudcov nielen týchto sudcov, ale aj samotných občanov.

Je dôležité pripomínať si túto nedávnu minulosť, pretože nám ukazuje, aký veľký význam mala a stále má ochrana práva a spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Vtedy sme boli svedkami zastrašovania a nátlaku, ktoré na sudcov vyvíjali politici, predsedovia súdov, ale aj samotní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky. Takéto praktiky mali za cieľ vytesniť kritických sudcov z justičného systému a zastrašiť ostatných.

V reakcii na tieto praktiky v septembri roku 2009 skupina sudcov ZOJ prijala vyhlásenie „5 viet“, ktoré podpísalo celkovo 116 sudcov.

Čítať ďalej...

Marcela Kosová Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

aktuality.sk | Annamária Dömeová

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nepovažuje za vhodné, ak médiá verejne spochybňujú osobnosť sudcu len preto, že vydal rozhodnutie, s ktorým nesúhlasia. V takýchto prípadoch je dôvodné a správne, aby sa sudcu zastali stavovské organizácie, sudcovské rady aj Súdna rada Slovenskej republiky.

Súdna rada si pri svojich vyjadreniach musí byť vždy vedomá, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity a svojim konaním významne prispieva k obrazu justície v očiach verejnosti. Jednou zo základných úloh sudcov je chrániť práva a slobody občanov, vrátane práva na slobodu slova a slobodu tlače, ktoré plnia v demokratickej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Opakovane to vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje aj Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru ZOJ, Súdna rada svojím stanoviskom, prijatým na zasadnutí dňa 10. 12. 2024 k článku Denníka N v súvislosti s nedávno vydaným neodkladným opatrením ako aj vyjadreniami svojich členov počas diskusie, priamo vyzýva na obmedzovanie tejto slobody. Robí tak bez rozlišovania, či sú autorom určitých vyjadrení priamo novinári, alebo len anonymní internetoví diskutéri. Navyše, nemožno sa zbaviť dojmu, že tieto výzvy sú selektívne, keďže podobné radikálne stanoviská od nej neprichádzajú vtedy, ak sú sudcovia za svoju rozhodovaciu činnosť napádaní v médiách, v ktorých sú niektorí členovia a členky Súdnej rady často hosťami.

Obsah tohto stanoviska a súvisiacej diskusie Súdnej rady môžu vo verejnosti oprávnene vzbudzovať dojem, že ústavný orgán sudcovskej legitimity sa stavia proti slobode tlače ako jednej z hodnôt demokratického právneho štátu. Možno sa potom čudovať verejnosti, ak bude mať pochybnosti, či sudcovia tieto hodnoty naozaj ochránia?

V Bratislave 10. decembra 2024

tím ZOJ

Daniel Bombic často hostil politikov Smeru. Napríklad pred eurovoľbami kandidátov za Smer Erika Kaliňáka a Juditu Laššákovú. Reprofoto – N

dennikn.sk | Vladimír Šnídl

Denníkom N sa chce pre informovanie o Bombicovi zaoberať súdna rada, prípad využil aj minister spravodlivosti. V spore s novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou v minulosti iný súd označil Bombica za „prívrženca extrémistických skupín“.

Informovanie Denníka N o neodkladnom opatrení v prospech internetového agresora Daniela Bombica povzbudilo ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a predsedníčku súdnej rady Marcelu Kosovú v ďalšej kritike novinárov. Počas víkendu uverejnili stanoviská, kde Denníku N vyčítajú nielen komentáre k tomuto rozhodnutiu, ale aj diskusiu pod týmito textami.

Predsedníčka súdnej rady Kosová píše o „mediálnom útoku“ na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú, ktorá na Bombicov podnet dočasne zakázala Denníku N označovať ho termínmi „antisemita“, „neonacista“ a „extrémista“. Redakcii Denníka N vyčíta aj spochybňovanie súdnych rozhodnutí a hovorí o „burcovaní verejnosti“ proti sudcom.

„Útok na sudkyňu bude predmetom rokovania súdnej rady na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2024,“ dodala predsedníčka súdnej rady.

Denník N ešte pred zverejnením jej stanoviska vypol diskusiu pod článkami o tejto téme z dôvodu, že niektorí prispievatelia prejavovali svoj hnev neprimeraným spôsobom.

dennikn.sk | Matúš Zdút

Foto N – Tomáš Benedikovič

Obyvatelia Slovenska dôverujú európskym inštitúciám viac než vlastnej vláde a parlamentu, vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. Medzi obyvateľmi Slovenska zároveň za uplynulý rok výrazne stúpla dôvera v médiá a momentálne je na úrovni celoeurópskeho priemeru.

Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 52 percent slovenských respondentov, kým Národnej rade len 32 percent a vláde 31 percent.

Za najväčšie súčasné problémy Slovenska označili respondenti vysoké náklady na život (47 percent), ekonomickú situáciu (22 percent), štátny dlh (18 percent), zdravie (17 percent) a dôchodky (12 percent).

Zároveň oproti minulému roku na Slovensku výrazne stúpla dôvera v médiá – až o 18 percentuálnych bodov.

Čítať ďalej...