Ak nám starí Rimania nechali odkaz o tom, že právo je umenie dobrého a spravodlivého, pán profesor je Majstrom právnického umenia.

Webová stránka Ústavného súdu Českej republiky má v sekcii Emeritní funkcionári a sudcovia krátky rekurz o profesionálnej kariére prof. Holländera aj ako ústavného sudcu v rokoch 1993-2013 a v rokoch 2003-2013 aj ako podpredsedu tohto súdu.
Ak chcete vedieť, čo o ňom uvádza ústavná inštitúcia, kliknite si na tento link:https://www.usoud.cz/emeritni-funkcionari-a-soudci?tx_odjudges%5Bdetail%5D=2&cHash=8f13d7832d0d42a49036e4694305f605

V roku 2007 v ankete českých Hospodárskych novín bol označený za najvplyvnejšieho českého intelektuálneho právnika.
Ak chcete vedieť prečo, kliknite si na rozhovor českého novinára a právnika Tomáša Němečka s profesorom Holländerom z roku 2008: Vím, že ty besy tady jsou: https://jinepravo.blogspot.com/2008/07/vm-e-ty-bsy-tady-pod-jsou.html

V dobe, kedy sa podpisovala petícia sudcov Päť viet, protestný manifest sudcov proti praktikám prenasledovania sudcov za kritické a iné názory o súdnictve, v časopise Trend vyšiel rozhovor profesora Holländera pod názvom  Sudcov nemožno trestať za rozsudky, s podtitulom Problémy súdov len zákony nevyriešia. Ak chcete vedieť, ako dokázal pomenovať problémy súdnictva a súdnej moci, naznačiť všetko konkrétne a povedať to so všeobecnou platnosťou,kliknite si na tento rozhovor, stojí za to: https://www.trend.sk/spravy/p-hollander-sudcov-nemozno-trestat-rozsudky

Po odchode z ústavnej právnickej funkcie pôsobil a pôsobí na právnických fakultách na Slovensku aj v Čechách. Písal a píše skvelé právnické memoáre, napr. o filozofii práva: Filosofie práva, o teórii práva a európskej právnej kultúre, a Právní kaleidoskop. Prednášabudúcim právnikom, vyjadruje sa nielen k právnym, ale aj spoločenským a politickým problémom doby na diskusiách. Výpočet jeho aktivít je ťažké postihnúť.

Čítať ďalej...

Ľudovít Bradáč, člen Súdnej rady Slovenskej republiky

Bratislavský sudca Patrik Števík zverejnil dňa 17. októbra 2022 verejný otvorený list prezidentke Slovenskej republiky s oslovením „ Vážená Zuzana Čaputová“.
Dňa 28. októbra 2022 navrhlo šesť členov Súdnej rady Slovenskej republiky jej predsedovi J. Mazákovi zaradiť na novembrové zasadnutie ako bod programu rozpravu k tomuto počinu sudcu Števíka a zároveň poveriť Stálu etickú komisiu Súdnej rady Slovenskej republiky vypracovaním návrhu stanoviska k interpretácii čl. III. ods.1 a 8 Zásad sudcovskej etiky, ktoré by bližšie vymedzilo niektoré limity slobody prejavu sudcu.
Tak sa aj stalo a na zasadnutí v dňoch 15.-16. novembra 2022 Stála etická komisia bola poverená vypracovaním tohto stanoviska. Pôjde teda o akési precizovanie platných zásad sudcovskej etiky vo vzťahu k limitom slobode prejavu sudcu s nevyhnutným dôrazom na zdržanlivosť, slušnosť a korektnosť, teda vlastnosti, ktoré sa od sudcov prirodzene očakávajú. Nepochybne sa budú brať do úvahy i medzinárodné skúsenosti a poznatky a predovšetkým medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa k tejto problematike.

Čítať ďalej...

https://viaiuris.sk/aktuality | VIA IURIS

Väčšina krajín Európskej únie vynaložila len malé úsilie na riešenie problémov právneho štátu, krajiny neriešili existujúce nedostatky alebo dokonca sa stav právneho štátu zhoršil vo všetkých hodnotených oblastiach, uvádza vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ sieť občianskych organizácií Liberties.

Z vyhodnotenia porovnávacieho prehľadu EÚ sa dozviete bližšie informácie o tom, že:

• Slovensko patrí medzi 10 najviac zaťažených súdnych systémov v EÚ počtom nových vecí na 100 obyvateľov. Napriek tomu sa umiestnilo v prvej desiatke štátov pokiaľ ide o rýchlosť súdnych konaní,
• v efektívnosti justičného systému patrí Slovensko medzi najlepšie hodnotené členské štáty EÚ, a čiastkové horšie výsledky možno zlepšiť zmenami v organizácii súdnictva,
• Slovensko spĺňa európske štandardy kvality justičného systému na priemernej úrovni. Výnimkou je digitalizácia justície, ktorá je na Slovensku na najvyššej európskej úrovni,
• Na rozdiel od efektívnosti a kvality justičného systému, v nezávislosti súdnictva patrí Slovensko medzi najhoršie hodnotené členské štáty vo všetkých skúmaných parametroch,
• Hlavnou výzvou pre Slovensko  je primárne pomenovať dôvody, prečo pri funkčnom justičnom systéme čo do jeho efektívnosti a kvality, verejnosť aj spoločnosti majú až 70 %-tnú nedôveru v nezávislosť súdov a sudcov. 

V porovnávacom prehľade Európskej únie z roku 2022 v oblasti justície  sa uvádza ročný prehľad ukazovateľov zameraných na efektívnosť, kvalitu a  nezávislosť justičných systémov v 27 členských štátoch. Osobitná pozornosť sa zamerala na digitalizáciu justície, ktorá zohrala zásadnú úlohu pri zabezpečovaní fungovania súdov počas pandémie COVID-19.

Čítať ďalej...

Vyhodnotenie porovnávacieho prehľadu EU v oblasti justície z roku 2023 vo vzťahu k Slovenskej republike

V porovnávacom prehľade Európskej únie z roku 2023 v oblasti justície  sa uvádza prehľad ukazovateľov zameraných na efektívnosť, kvalitu a  nezávislosť justičných systémov v 27 členských štátoch v časovom období rokov 2012, 2016 a 2019 až 2022. Niektoré ukazovatele sú hodnotené aj za rok 2023.

Efektívnosť justičných systémov

Hlavnými ukazovateľmi na preskúmanie efektivity justičných systémov sú dĺžka konaní (odhadovaný alebo priemerný čas vyriešenia vecí v dňoch), miera vyriešenia vecí (pomer počtu vyriešených vecí k počtu nových vecí), a počet neskončených vecí (počet konaní, ktoré ku koncu roka ešte treba riešiť). Ukazovatele z roku 2020 sú ovplyvnené pandémiou COVID-19.

1. Vývoj zaťaženosti za roky 2012 a 2019-2021 na 100 obyvateľov:

• v počte nových vecí vo všetkých súdnych agendách (sporových aj nesporových) na prvoinštančných súdoch najviac nových vecí napadlo v Dánsku a najmenej vo Luxemburgu. Slovensko sa umiestnilo na 8. mieste, z toho v sledovanom období najviac nových vecí napadlo na slovenské súdy v rokoch 2019 a 2021 v takmer rovnakej miere,
• V počte nových občianskoprávnych a obchodných sporových konaní najviac nových sporov napadlo v Rumunsku a najmenej vo Fínsku, Slovensko je na 11. mieste, pričom najviac vecí tu napadlo v roku 2012 a najmenej v roku 2021.  Oproti porovnávaciemu prehľadu z roku 2022 (10. miesto) sa počet nových vecí v tejto agende na Slovensku mierne znížil.
• V počte nových správnych konaní sa najviac konaní začalo vo Švédsku a najmenej na Malte. Slovensko je na 24. mieste, pričom najviac vecí napadlo v roku 2012 a najmenej v roku 2021.

  Čítať ďalej...

  0 komentárov