Ústavný súd rozhodol aj napriek tomu, že sa ho koalícia Smeru, Hlasu a SNS pokúsila vyblokovať.
Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vládnej novely Trestného zákona, informovala televízia Markíza.
Podľa informácií Denníka N sa pozastavenie týka znižovania trestov a skráteného premlčania, ako aj spätného otvárania dohôd o vine a treste s kajúcnikmi. Ústavní sudcovia nepozastavili účinnosť pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, korá by mala zaniknúť k 20. marcu.
Rozhodnutie Ústavného súdu by malo znamenať, že od 15. marca sa neznížia trestné sadzby za ekonomické trestné činy a nezmenia sa ani premlčacie lehoty.
Ide o zásadné rozhodnutie ústavných sudcov pri téme, ktorá je na začiatku vládnutia pre koalíciu Smeru, Hlasu a SNS kľúčová.
Opozícia jej vyčíta, že chce predovšetkým ochrániť svojich ľudí pred väzením. Koalícia v posledných mesiacoch čelila opozičnej obštrukcii a naťahuje zverejnenie novely v Zbierke zákonov – zjavne koná tak, aby obmedzila možnosť Ústavného súdu rozhodnúť.
Na zasadnutí dňa 14.2.2024 Súdna rada Slovenskej republiky k tejto dileme prijala uznesenie č. 65/2024 s nasledovným stanoviskom:
11. Zásadnou sa javí odpoveď na otázku, či výkon advokácie, sám o sebe, bez ďalšieho, napriek tomu, že ho zákon výslovne nezakazuje vykonávať počas prerušenia výkonu funkcie sudcu, je bez ohľadu na ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu, akými sú dôvod a okolnosti prerušenia výkonu funkcie sudcu, spôsob výkonu advokácie a správanie sa osoby počas prerušenia výkonu funkcie sudcu, v rozpore so sudcovskou etikou. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o správanie sa osoby mimo výkonu funkcie sudcu, odpoveď je treba hľadať v povinnostiach sudcu, ktoré sa vzťahujú na jeho mimopracovný život, presnejšie povinnosti mimo výkonu funkcie sudcu, ktoré sú uvedené v článku II tohto stanoviska.
12.Odpoveď na vyššie položenú otázku však vyvoláva aj ďalšie súvisiace otázky komplexnejšieho charakteru, preto nemožno nahliadať na uvedenú problematiku izolovane, len z pohľadu jedného nastoleného prípadu. Súvisiace otázky sú nasledovné:
- Môže sa sudca s prerušeným výkonom funkcie sudcu správať neeticky aj pokiaľ má výkon funkcie prerušený zo zákona (§ 24 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch) alebo z povinnosti ministra tento výkon prerušiť (§ 24 ods. 3 zákona o sudcoch)? Na túto otázku je potrebné odpovedať kladne.
- Je neetické samé o sebe, bez ďalšieho a bez ohľadu na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu to, pokiaľ sudca vo výkone funkcie sudcu je zapísaný v zozname advokátov ako osoba s pozastaveným výkonom advokácie? Je v takomto prípade ohrozená vážnosť, dôstojnosť a dôvera v súdnictvo? Odpoveď na túto otázku bude potrebné nájsť.
Vo vzťahu k inštitúciám EÚ Slovensko potrebuje konštruktívny dialóg a nie silovú konfrontáciu.
Autor je bývalý sudca Súdneho dvora EÚ
Základná ústavná otázka, ktorá vznikla po napadnutí novely Trestného zákona prezidentkou pred Ústavným súdom, spočíva v tom, či Ústavný súd musí nečinne a bezmocne skloniť hlavu pred nevyhlásením zákona v Zbierke zákonov.
Na vyhlásenie zákona stále plynú zákonné lehoty v dispozícii predsedu parlamentu a ministra spravodlivosti. Otázka teda je, či ÚS musí v dôsledku nevyhlásenia odmietnuť pozastavenie účinnosti tohto zákona, hoci rozhodnutie o takomto pozastavení účinnosti spadá do ochrany ústavnosti (za ktorú podľa ústavy zodpovedá s právom posledného slova) a či ak také rozhodnutie nevydá, napadnutý Trestný zákon nadobudne účinnosť s reálnym rizikom vzniku vážneho nenapraviteľného následku.
Európska komisia predstavila návrh smernice, ktorým by dostala znenie Istanbulského dohovoru do európskej legislatívy.
Hoci tento sporný dokument prijala väčšina štátov Európy a členov EÚ, stále existujú krajiny vrátane Slovenska, ktoré ho neratifikovali či priamo odmietli. Okrem nás aj Česko, Maďarsko, Litva a Bulharsko.
Keďže ide o dokument Rady Európy, jeho ratifikácia nie je od členských krajín tohto zoskupenia nijako vymáhateľná a nemusia sa ním ani riadiť.
A hoci Európska únia ako celok Istanbulský dohovor ratifikovala, pre členské štáty EÚ, ktoré ho neprijali, je záväzný len do úrovne, ktorá patrí do kompetencie inštitúcií Únie – napr. spoločná azylová politika.
Ešte v roku 2020 Smer odmietol Istanbulský dohovor, teraz všetci jeho europoslanci hlasovali za. Podporili ho aj progresívci.
Prenesením znenia tohto dohovoru do európskeho práva sa však stane pre členské krajiny záväzným a vymáhateľným. Ak totiž niektorá členská krajina do istého času (podľa návrhu do dvoch rokov od účinnosti, ktorá nastáva 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ) nezapracuje smernicu do svojej národnej legislatívy, Európska komisia môže takýto štát v konečnom dôsledku žalovať na Súdnom dvore EÚ.
KOŠICE. Katedra ústavného práva a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach zorganizovala vo štvrtok diskusné fórum s názvom Štandardný legislatívny proces a skrátené legislatívne konanie v doterajšej ústavno-politickej praxi v Slovenskej republike.
„Ústavné právo ako také je prirodzene späté s politikou. Ale domnievam sa, že akademická pôda si má udržať svoju apolitickosť. Držme sa preto odbornosti a vecných faktov, na ktorých právo stojí,“ vyzvala na úvod prítomných Alena Krunková, vedúca Katedry ústavného práva a správneho práva.
Musíme tomu rozumieť
Aj keď je Peter Sepeši prokurátor Generálnej prokuratúry SR, bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a absolvent Právnickej fakulty UPJŠ, sám seba predstavil jednoduchšie.
„Som občan, ktorý má rád túto krajinu. A keď chceme naplniť podstatu legislatívneho procesu, tak by sme ako občania mali vedieť, z čoho vychádzajú návrhy zákona, ktorými sa máme riadiť. Nemali by sme rezignovať a prijať to, že kto vyhral voľby, môže všetko. Ako občania by sme mali trvať na tom, že chceme rozumieť tomu, ako sa demokratická forma vlády realizuje pri tvorbe právnych predpisov.“
Odborné diskusné fórum na akademickej pôde považuje za vhodnú formu edukácie verejnosti.
„Diskusiou sa zvyšuje právne povedomie obyvateľstva v oblasti trestného práva, v oblasti uvedomenia si svojich slobôd aj toho, čo obnáša demokracia.“
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
