V pondelok sa konajú pomerne dôležité voľby, ktoré veľa napovedia o pomeroch v slovenskej justícii.
Sudcovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu – teda tí, ktorých by sme mali považovať za sudcovskú elitu krajiny – si prvýkrát spomedzi seba zvolia sudcu, ktorý za nich zasadne v súdnej rade.
Výsledok týchto volieb s tromi kandidátmi (Marián Fečík, Peter Melicher, Michal Novotný) si budú všímať aj vo vládnej koalícii, ktorá potrebuje v najvyššom orgáne sudcovskej samosprávy získať väčšinu, aby odvolala Jána Mazáka a mala tak veci pod kontrolou.
No už okolnosti jednej nominácie prezrádzajú, že na najvyšších poschodiach slovenskej justície sa pod vedením Jána Šikutu ani po zriadení Najvyššieho správneho súdu (NSS) zrejme nič podstatné nezmenilo.
Zamyslenie nad tým aké rýchle a ľahké je vážne spochybniť česť sudcu (alebo kohokoľvek iného), a aká dlhá a komplikovaná je právna cesta k jednoduchému slovu „prepáčte“.
Písal sa 26. september 2009, kedy na Sliači malá skupina sudcov sformulovala „Päť viet“, ktorými vyjadrili svoj nesúhlas voči snahám postihovať sudcov za verejne vyslovené kritické názory na vtedajšie pomery v justícii. Dokument podpísalo 116 aktívnych sudcov a v poradí prvým signatárom dokumentu bol sudca Juraj Babjak:
Písal sa 15. október 2009, kedy v Bratislave na 41. schôdzi Národnej rady SR vtedajšia ministerka spravodlivosti SR za HZDS a podpredsedníčka Vlády SR Viera Petríková (predtým aj potom aktívna sudkyňa) v rámci bodu programu o jej odvolaní z funkcie ministerky spravodlivosti okrem iného uviedla:
„Iniciatíva Päť viet dala krídla sudcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Je tam napríklad podpis dôchodcu Škorpila z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal v roku 1999 jeden z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obžaloby o približne 150 miliónov korún. V tom čase to bolo, a aj dnes to je obrovská suma peňazí. Pred súdom sa malo posadiť na lavicu šesť obžalovaných. Títo nikdy pred súdom nestáli. Pán Škorpil odišiel v roku 2007 do dôchodku. Prípad má od vtedy na stole sudca JUDr. Juraj Babjak, známy to kritik pomerov v justícii, verný pisateľ do médií. Avšak pán Babjak sa stále nemá do pojednávania. Nemá čas, musí riešiť svoju kampaň a pritom vie, že ak by ho začali stíhať za prieťahy, ohlási sa, že on je obeť totality. Ale prípad preverujem vďaka denníku SME a nezľaknem sa, lebo šiesti obžalovaní si užívajú spokojne slobodu už desať rokov. Ale hlavne, že ich sudcovia sa cítia ohrození na slobode slova. Ja sa verejne pýtam: koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával? Nikoho neupodozrievam, ale toto nie je v poriadku. Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom. Takýchto sudcov sa idete vážené poslankyne a vážení poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún osem rokov? A pritom pán Lipšic sudcom vytvoril tie najlepšie podmienky, aspoň podľa jeho vyhlásení ... Ale Päť viet a angažovanie politikov dalo takýmto sudcom krídla. Nemusia pojednávať, veď stačí podpísať Päť viet a ste martýr."
„Konečne aspoň nejaká diskusia,“ hovorili si študenti v utorok večer pri odchode z Moyzesovej siene filozofickej fakulty. Pri cigarete si vymieňali názory o viac ako trojhodinovej diskusii o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Iniciovali ju študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského potom, čo sa sľúbenej debaty na túto tému nedomohli na domovskej fakulte.
Za študentmi práva prišiel diskutovať špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ktorí sú zástancami zachovania špeciálnej prokuratúry; sudcovia Marcela Kosová a Peter Šamko, ktorí sa vyjadrili za jej zrušenie; ale aj profesor práva Tomáš Strémy či advokát Peter Erdős. Dekan Právnickej fakulty Eduard Burda, ktorý ešte v decembri odbornú diskusiu avizoval, účasť odmietol. Vysvetlil to tým, že návrh na rušenie špeciálnej prokuratúry je teraz v parlamente a vec je „politicky živá“.
Odborná diskusia pre študentov a akademikov sa konala v čase, keď už o pár hodín či dní môžu koaliční poslanci schváliť zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny v Trestnom poriadku.
„Politickí predstavitelia našej krajiny nám ukazujú, ako diskusia nemá vyzerať,“ povedal na začiatku diskusie doktorand právnickej fakulty a jeden z iniciátorov diskusie Juraj Plaza a zopakoval, že študenti a verejnosť sa prostredníctvom diskusie chcú dozvedieť argumenty za rušenie inštitúcie a proti nemu. Zareagoval aj na anonymné hejty, ktoré študenti iniciátori dostávajú v posledných týždňoch, a na to, kto ich a celú diskusiu platí: „Žiadna fascinácia sa nekoná, za diskusiou sú len študenti,“ dodal Plaza.
transparency.sk | Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko
Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI), zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne, dokázalo tretí rok po sebe zlepšiť a zo 180 krajín skončilo na 47. mieste. Výsledná pozícia za rok 2023 je tak o dve priečky vyššia ako rok predtým a od úpravy metodiky v roku 2012 ide o najlepšie umiestnenie.
Historicky najvyššie je aj skóre, keď si Slovensko polepšilo o ďalší bod na aktuálnych 54 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Slovensko sa tak dokázalo dotiahnuť na Poľsko, ktoré sa dlhodobo umiestňovalo výrazne pred nami, no v posledných rokoch v medzinárodnom porovnaní klesalo.
Globálny rebríček vnímania korupcie je zostavovaný na základe ďalších 13 indexov nezávislých inštitúcií za dva roky dozadu a reflektuje tak ešte obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora. Doma aj v zahraničí kritizované kroky novej vlády Roberta Fica v oblasti právneho štátu sa tak na aktuálnom umiestnení a skóre ešte neodrážajú.
Vláda SR predložila v skrátenom legislatívnom konaní novelu viacerých zákonov, ktorá okrem zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry obsahuje aj podstatné zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ktoré budú mať vplyv na tisícky už rozbehnutých konaní a ovplyvnia podstatným spôsobom trestnú politiku aj v budúcnosti.
Porovnanie trestných sadzieb
V našej analýze nájdete prehľadné porovnanie sadzieb za vybrané trestné činy. Porovnávali sme stav, ktorý platí dnes, s novelou ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER-SD) a s návrhmi predchádzajúceho ministra spravodlivosti Viliama Karasa.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
