Vláda sa hlási k ústavnej definícii, podľa ktorej je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Materiálny právny štát nie je hodnotovo neutrálny, naopak, opiera sa o konštitutívne hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú rešpekt k ľudským právam, sloboda, rovnosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, spravodlivosť, princíp primeranosti, zákaz zneužitia moci, demokratický charakter vládnutia, či zvrchovanosť ústavy a zákona.
Uvedené hodnoty predstavujú hodnotový základ pôsobenia tejto vlády, čo značí, že vláda bude dbať, aby tak ona sama, ako aj všetky ostatné orgány verejnej moci konali len na základe ústavy a zákonov, svoju moc uplatňovali s rešpektom k uvedeným hodnotám, túto moc nezneužívali, ani nenadužívali, ale realizovali ju v každej situácii vždy primerane, hľadiac najmä na zachovanie ľudských práv a dôstojnosti každého občana a človeka.
Politická zmena, ktorú priniesli parlamentné voľby, bola logickým a nevyhnutným dôsledkom rastúcej spoločenskej polarizácie v rokoch 2020 - 2023, na ktorú volič reagoval v duchu túžby po normálnosti a stabilite. Spoločnosť znesie len určitú mieru vnútorných konfliktov, inak je ohrozená jej súdržnosť.
Slovenská republika bola viac ako tri roky spravovaná často nie vďaka trom úradujúcim vládam, ale napriek týmto vládam. Nová vláda má demokratickú legitimitu na obnovenie práva, spravodlivosti a poriadku v oblastiach, kde boli tieto hodnoty v ostatných rokoch najviac zanedbávané. Musí sa nielen ujať moci po odchádzajúcej vláde, ale prestať tolerovať rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začať riadiť túto krajinu. Kľúčové politické rozhodnutia musí prijímať a presadzovať politická reprezentácia štátu, nie nikým nevolené osoby a skupiny. Samozrejme v zodpovedajúcom právnom rámci a pri dodržaní politickej kultúry.
Táto vláda chce prioritne vrátiť štát občanom a v ich záujme zabezpečovať výkon základných funkcií štátu. Štát nemôže byť hračkou v rukách nezodpovedných politikov, taký štát je slabý a nedemokratický. V demokratickom právnom štáte mocenské orgány rešpektujú pravidlá hry, orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou, ochrana základných práv a slobôd osôb je riadiacim princípom všetkej činnosti verejných inštitúcií. Len taký štát vie zabezpečiť spravodlivosť, poriadok a prosperitu pre všetkých.
Minister naďalej trvá na tom, že neodkladné opatrenie vydané týmto sudcom je nezákonné, nemalo byť vôbec vydané a už vonkoncom v tomto znení.
Bratislava 14. novembra (TASR) - Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa ospravedlnil sudcovi Michalovi Kubišovi za vyjadrenie, že by mu malo hroziť disciplinárne stíhanie za nezákonné rozhodnutie v prípade odvolaného viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša. Urobil tak na sociálnej sieti.
"Moje vyjadrenie neprospelo vecnej diskusii, aká je v podobných prípadoch nevyhnutná, a mohlo sa dotknúť celého sudcovského stavu, čo ma úprimne mrzí," skonštatoval Šutaj Eštok. Dodal, že nechce byť ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo iní politici bývalej vládnej koalície, ktorí sa vyjadrovali nedôstojne na adresu viacerých sudcov.
Minister naďalej trvá na tom, že neodkladné opatrenie vydané týmto sudcom je nezákonné, nemalo byť vôbec vydané a už vonkoncom v tomto znení. "Ministerstvo vnútra sa proti nemu bude brániť všetkými dostupnými právnymi cestami. Debata o nezákonnosti tohto rozhodnutia však musí ostať v čisto vecnej rovine," doplnil.
Výrokmi ministra vnútra a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) na adresu sudcu Mestského súdu Bratislava IV sa bude v utorok zaoberať aj Súdna rada SR. Z neodkladného opatrenia, ktoré súd vydal, vyplýva, že Branko Kišš môže naďalej pôsobiť ako prvý viceprezident Policajného zboru.
Rada Mestského súdu Bratislava IV považuje vyjadrenia za zastrašovanie.
BRATISLAVA. Sudcovská rada Mestského súdu Bratislava IV je znepokojená vyjadreniami ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka k neodkladnému opatreniu v prípade policajného viceprezidenta Branka Kišša.
Považuje ich za zastrašovanie.
Predstaviteľov výkonnej moci vyzýva, aby sa zdržali vyjadrení, ktorými by zastrašovali sudcov a zasahovali do ich nezávislosti pre ich rozhodovaciu činnosť.
"Je neprijateľné, aby predstaviteľ výkonnej moci a súčasne žalovanej strany hrozil sudcovi pre výkon jeho funkcie trestným alebo disciplinárnym konaním vrátane vyjadrenia, že podanie disciplinárneho návrhu už konzultoval s ministrom spravodlivosti," skonštatovala rada v stanovisku.
30. október 2023, Bratislava: Premiér Robert Fico, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a štátna tajomníčka MV SR Lucia Kurilovská počas brífingu po návšteve premiéra na ministerstve vnútra. / MILAN ILLÍK/SITA
Opýtali sme sa štyroch ľudí z rezortu spravodlivosti, ako sa pozerajú na snahu vládnej koalície prebrať kontrolu nad touto oblasťou – a čo v tejto situácii odporúčajú.
. jana Dubovcová – právnička, sudkyňa a politička. Bola ministerkou spravodlivosti počas úradníckej vlády Ľ. Ódora. V rokoch 2012–2017 pôsobila ako verejná ochrankyňa práv.
. sledujeme pokus o ďalší únos štátu?
Myslím si, že v tejto fáze už nejde o pokus. V predvolebnej kampani víťazi volieb svoje názory a ciele netajili a burcovali. Voľby s nimi vyhrali a teraz sa púšťajú do ich realizácie. Tieto zatiaľ demokratické a nezmanipulované voľby dokazujú, že víťazom volieb sa podarilo dostať do myslí väčšiny voličov, a teda skôr uniesli voličov s cieľom prevziať štát a upraviť ho na svoj obraz.
. je hlavným cieľom novej moci beztrestnosť a zníženie trestov niektorých aktuálne súdených?
Myslím si, že to mohla byť pre mnohých z radov víťazov jedna z motivácií na urputnú kampaň, ale stále je to iba bonus, ktorý vyplýva z hlavného cieľa volieb, a tým je vždy prevzatie moci v krajine.
Dôvodom odchodu sudkyne Eleny Berthotyovej zo súdnej rady sú aj zdravotné komplikácie. „Odchádzam s nádejou, že súdna rada bude dôstojnou a rešpektovanou autoritou pri plnení zverených právomocí,“ uviedla v stanovisku.
Berthotyová pôsobí na Najvyššom správnom súde a v súdnej rade bola od roku 2014, keď ju nominoval vtedajší prezident Andrej Kiska. V roku 2019 sa stala nominantkou prezidentky Zuzany Čaputovej. Funkčné obdobie by sa jej skončilo v júni 2024.
Celé stanovisko Eleny Berthotyovej pre Denník N:
Som presvedčená, že najmä v dobe poznačenej nízkou dôverou vo verejné inštitúcie, treba o inštitúcie „bojovať“, pretože nám pomáhajú zachovávať si mravnosť.
Po rokoch pôsobenia v súdnej rade súbežne s výkonom funkcie sudkyne s ohľadom na moje súčasné zdravotné komplikácie a tým spôsobené limity, som sa rozhodla vzdať funkcie členky súdnej rady.
Musím priznať, že s nadšením som pôsobila najmä ako členka a predsedníčka Stálej etickej komisie, v ktorej sme hľadali odpovede na etické dilemy sudcov. Teší ma, že sudcovia sa začali s dôverou obracať na Stálu etickú komisiu.
V uplynulých mesiacoch som dokončila práce na Etickom kódexe členiek a členov súdnej rady. Pevne verím, že v práci na Etickom kódex bude Stála etická komisia pokračovať aj po mojom odchode a že sa jej podarí predložiť takú podobu Etického kódexu, s ktorým sa členovia súdnej rady stotožnia.
Odchádzam s nádejou, že súdna rada bude dôstojnou a rešpektovanou autoritou pri plnení zverených právomoci.
Bolo mi cťou byť členkou Súdnej rady Slovenskej republiky.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
