Stretnutia s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa za ZOJ zúčastnili hovorkyne Katarína Javorčíková a Dagmar Valocká, a riaditeľ odboru legislatívy MS SR Juraj Palúš.

Témy stretnutia:

K implementácii súdnej mapy

• Návrh na preloženie účinnosti zákona o nových sídlach a obvodoch súdov  od 1. júna 2023 by mal byť po schválení vládou predložený do parlamentu už na októbrovej schôdzi. Priorita je, aby súdy najneskôr v novembri vedeli aké rozvrhy práce treba pripraviť k 1.1.2023,
• Obsahom novely bude len časová postupnosť bez zásahov do vecného obsahu zákona. Začiatok implementácie musí byť jednotný pre všetky dotknuté súdy, pretože je navzájom previazaný prechod jednotlivých druhov súdnych agend medzi nimi,
• Základnou podmienkou pre fungovanie nových krajských správnych súdov je dostatok sudcov. Zatiaľ sa na tieto súdy hlási veľmi malý počet sudcov správnych kolégií súčasných krajských súdov. Jedným zo stimulačných opatrení by mohla byť legislatívna úprava, aby sudcovia správnych kolégií mohli prejsť na nové súdy preložením, bez preverovania ich sudcovskej spôsobilosti a majetkových pomerov. Pre ostatné právnické povolania budú vyhlásené výberové konania obdobným spôsobom ako na Najvyšší správny súd. Ďalším opatrením je zámer obnoviť právnu úpravu dočasného pridelenia sudcov na dobu dvoch rokov s možnosťou výkonu rozhodovacej činnosti tam, kde to bude potrebné,
• Ak sa do 28.2.2023 prihlási na krajské správne súdy aspoň 50 % uchádzačov z určeného počtu sudcov, prejdú na tieto súdy všetky nerozhodnuté správne veci. Ak nie, zostanú tieto veci na rozhodnutie sudcom na doterajších krajských súdoch.

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

Stanovisko predsedu Špecializovaného trestného súdu

„Technicky vzaté" založenie, či zrušenie akéhokoľvek súdu či prokuratúry, zníženie, či zvýšenie trestných sadzieb, je vecou legislatívy a vecou relatívne jednoduchého politického rozhodnutia. Takéto rozhodnutie má však ďalekosiahle následky a môj názor je, že mu musí predchádzať široká diskusia a analýza následkov.

Nie je vecou sudcov v konečnom dôsledku vyhodnocovať, nebodaj nerešpektovať politické rozhodnutia, v každom prípade je však ich právom participovať na diskusii o nich. Môj príspevok do diskusie po návrate z dlhšie trvajúcej dovolenky, často bez prístupu k internetu a po oboznámení sa so základnými faktami, je nasledovný:

Špecializovaný súd zameraný na riešenie prípadov organizovaného zločinu a korupcie a špecializovaná prokuratúra začali pôsobiť v roku 2005, a pokiaľ ide o súd, zhruba polovica jeho sudcov a jedna sudkyňa na tomto súde pôsobia dodnes. Je potrebné úprimne povedať, že časť právnickej i sudcovskej verejnosti, zjednodušene povedané, nebola nadšená myšlienkou tohto druhu špecializácie, čo dávali najavo počas dlhé mesiace trvajúcich diskusií k takémuto riešeniu. Nakoniec súd i prokuratúra vznikli a v roku 2009 po snahe o likvidáciu súdu zo strany Štefana Harabina absolvovali „prerod" v zásade do dnešnej podoby, pričom základnou zmenou bolo zníženie platov sudcov a prokurátorov i úprava pôsobnosti súdu. Udialo sa tak za súhlasu v týchto inštitúciách pracujúcich ľudí, vďaka snahe vtedajšieho predsedu súdu Michala Trubana a jedným zo „záchrancov" súdu (v dobrom slova zmysle) bol i terajší premiér Robert Fico -všetko s podporou doslova všetkých európskych štruktúr.

Čítať ďalej...

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) vo vzťahu k implementácii novej súdnej mapy považuje za rozumné riešenie rozhodnutie ministra spravodlivosti SR navrhnúť odklad účinnosti zákona o nových sídlach a obvodoch súdov  až od 1. júna 2022; vzhľadom na reálne riziko, že časť súdov nebude k 1.1.2023 dostatočne pripravená na prechod do novej organizácie súdov a kontinuálne zabezpečenie ich rozhodovacej činnosti.

ZOJ odporúča rešpektovať vyhlásenie Európskej asociácie sudcov (EAJ) zo dňa 18.9.2022 v nadväznosti na rezolúciu EAJ zo dňa 2.9.2021, na prijatie regulačných opatrení, zabraňujúcich možnosti svojvoľného prekladania sudcov a porušovania princípu ich nezávislosti. V súvislosti s novou organizáciou súdov pre prípady prekladania sudcov bez ich súhlasu v rámci súdnych obvodov medzi sídelným súdom a jeho pracoviskami navrhujeme prijať kritériá, ktoré budú v súlade s medzinárodnými štandardami postavenia a statusu sudcov.

Hodnotiace komisie, ktoré hodnotia rozhodovaciu činnosť sudcov, dlhodobo pracujú v podmienkach nedostatočnej legislatívnej úpravy ich činnosti a aj samotného statusu ich členov. Konkrétne problémy a návrhy na doplnenie zákona o sudcoch a na prijatie vykonávacej vyhlášky k činnosti hodnotiacich komisií predložila Ministerstvu spravodlivosti SR Súdna rada SR v uznesení č. 281/2021 zo dňa 25.11.2021 a aj samotní členovia hodnotiacich komisií. Naliehavou prioritou ministra spravodlivosti by malo byť aj vyriešenie tejto dôležitej súčasti fungovania súdnej moci v súlade s uvedeným podnetmi.

Čítať ďalej...

https://dennikn.sk | Veronika Prušová | 4. októbra 2022 |

V pozícii predsedu advokátskej komory kritizoval súdnu mapu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (za SaS). Ako jej nástupca vo funkcii teraz musí dotiahnuť to, čo začala. Viliam Karas hovorí, že súdnu reformu nezastaví. Ako presne sa však od januára 2023 spustí zatiaľ neprezradil. V rozhovore s ním sa dočítate aj o tom:

• či bude hľadať podporu pre svoje návrhy aj medzi extrémistickými poslancami;
• čo si myslí o výrokoch Igora Matoviča na adresu novinárov;
• či sa verejne zastane sudcov a prokurátorov, na ktorých útočí obvinený predseda Smeru Robert Fico;
• či by mal generálny prokurátor Maroš Žilinka stiahnuť svoj status o cintoríne v Ladomirovej;
• či ho ako ministra niekedy uvidí verejnosť na Pride tak ako jeho predchodkyňu.

Ešte donedávna ste boli predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ako advokát by ste sa ujali prípadu šoféra, ktorý pod vplyvom alkoholu zrazil piatich ľudí a ďalších ťažko zranil? 

Je to profesionálna výzva. Je to vec advokátskej služby. Každý jeden občan bez ohľadu na to, čo spáchal, má právo na obhajobu. Ak by som mal tú expertízu, čo v týchto veciach nemám, zobral by som to.

A ako sa teraz ako minister pozeráte na reakcie politikov, ktorí volajú po sprísnení trestov za šoférovanie pod vplyvom alkoholu? 

Rozumiem im. Aj v pondelok prebehla veľmi intenzívna diskusia s kolegami z vlády na túto tému. Rozumiem tým ich reakciám, no aj reakciám občanov. Je logické, že to vyvoláva pobúrenie. Tá tragédia je neospravedlniteľná. Osobne takisto poznám tú zastávku, roky som tadiaľ chodieval do Petržalky. Viem sa do toho vcítiť, sám mám deti v približne rovnakom veku.

Čítať ďalej...

| dennikn.sk | 3. októbra 2022 | Veronika Prušová |

Disciplinárny senát oslobodil sudkyňu Andreu Haitovú po tom, ako sa počas pojednávaní nepodarilo preukázať, že by súdnu radu zámerne oklamala.

Bolo to klamstvo, či len nesprávne pochopená otázka? Navonok banalita, ktorá postavila disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu pred ťažké rozhodovanie. Posúdenie tejto otázky totiž rozhodovalo o tom, či sudkyňa Andrea Haitová ostane sudkyňou.

Disciplinárny senát predsedníčky Anity Filovej ju napokon spod disciplinárneho návrhu oslobodil. Nevedel totiž na vyššie položenú otázku nájsť jednoznačnú odpoveď. Aj preto, že nevznikol zvukový záznam z rokovania s Haitovou, hoci bežne ho súdna rada robí. Spätne potom už nevedeli na Najvyššom správnom súde posúdiť rozdielne interpretácie toho, čo sa pri pohovore s Haitovou dialo.

Haitová, ktorá je známa ako sestra bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej, bola podozrivá, že klamala pred súdnou radou, či si po zverejnení Kočnerovej Threemy mazala zo svojho telefónu nejaké kontakty či správy.

Keď sa jej na to v decembri 2019 osobitná komisia súdnej rady pýtala, povedala, že nie. V tom čase už svoj mobil nemala. Štyri mesiace predtým ho odovzdala polícii. A znalecké dokazovanie následne ukázalo, že v tomto mobile boli vymazané kontakty aj komunikácia.

Čítať ďalej...