Okrem toho jej priznal za väzobné stíhanie odškodné vo výške 19 500 eur plus pokrytie ďalších výdavkov.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v marci 2020 rozhodol o väzobnom stíhaní sudkyne Cvikovej a ďalších bratislavských sudcov obvinených z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti.
ŠTS v auguste toho istého roka rozhodol o jej prepustení; Najvyšší súd však v októbri toto rozhodnutie zrušil. Obvinená podala sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý ju však zamietol.
Cviková v spojitosti so svojím väzobným stíhaním podala sťažnosť na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva. Uviedla, že bolo svojvoľné a porušovalo jej práva, píše ESĽP. Takisto žiadala odškodné.
O nesúhlase s trestným stíhaním sudcov či sudkýň rozhoduje súdna rada na neverejných zasadnutiach. Pod vedením predsedníčky Marcely Kosovej sa z neverejných zasadnutí stali utajované.
Zdá sa, že v Národnej kriminálnej agentúre a ani na zrušenom Úrade špeciálnej prokuratúry riadne nepochopili zmysel trestného činu ohýbania práva. Nepriamo im to v uznesení zo 7. júna odkázala súdna rada, ktorá opäť nedala súhlas s trestným stíhaním sudkyne obvinenej z tohto trestného činu.
Po bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej a sudkyni Otílii Dolákovej rozhodovala súdna rada aj o ich kolegyni Denise Cvikovej, ktorú zadržali a obvinili v marci 2020 v rámci rozsiahlej akcie Búrka. Ako upozornil denník SME, ani pri tretej sudkyni súdna rada súhlas jej trestným stíhaním nevyslovila.
Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia, tentoraz je súdna rada v uznesení z neverejného zasadnutia voči orgánom činným v trestnom konaní kritickejšia. V uznesení píše, že obvinenie Cvikovej z ohýbania práva považuje „za zneužitie trestného práva voči tejto sudkyni".
Tak sme sa tento týždeň dozvedeli niekoľko pomerne absurdných vecí - najprv Ľuboš Blaha nazval na mítingu Daniela Bombica alternatívnym novinárom a hrdinom, ktorého treba chrániť. Potom sme si vypočuli, že máme strach z existencie iného názoru a vypnutie youtube kanálu Bombica je korporátny fašizmus zahraničných oligarchov.
Minister obrany Robert Kaliňák správne pripomenul, že v streame s Danielom Bombicom bol hneď niekoľkokrát. No už mylne na tlačovej konferencii tvrdil, že extrémista mal vulgárne a neonacistické prejavy niekedy dávno v minulosti. Akoby nás chcel presvedčiť, že išlo o dávnu mladícku nerozvážnosť a dnes je z neho uvedomelý slušný muž. Ale tomu nemôže uveriť nikto, ani minister Kaliňák.
Ako verejne činná novinárka znesiem veľa. Aj sa k mnohým veciam vôbec nevyjadrujem. A ani k Danielovi Bombicovi som veľmi dlho nič nepísala ani nehovorila. Rozhodla som sa totiž proti jeho konaniu brániť trestnoprávne a podala som naňho dve trestné oznámenia. Obe zatiaľ úspešné - je obvinený za zverejňovanie mojich osobných údajov aj za ohováranie.
Dovoľte mi teda pre Roberta Kaliňáka, ale aj pre ostatných krátko zhrnúť moju vlastnú skúsenosť s týmto nebezpečným a nenávistným človekom.
Rozpoviem vám dnes príbeh. Podrobnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože cítim, že nám pri téme nenávistných komentárov a vyhrážania sa chýba širší kontext. Obzvlášť preto, že hneď po atentáte na premiéra Fica polícia na pokyn ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka začala stíhať ľudí za komentáre schvaľovania atentátu a jedného muža, ktorý vykrikoval pred nemocnicou. Neuveriteľne rýchlo ho odsúdili v superrýchlom konaní na tri mesiace (!) väzenia. Výrokmi dnešnej koalície: to sa odrazu tak boja existencie iného názoru? Asi táto argumentácia úplne nesedí, však? Pretože nenávisť, vyhrážky a hejt, to nie je názor.
Súbežne s hlásaním absolútnej slobody slova obhajujú trestne stíhaného extrémistu. Ruka v ruke s tým chcú chrániť politici sami seba a zákonom si schváliť právo na odpoveď, keď médiá napíšu niečo, s čím nesúhlasia. Aké sú teda mantinely absolútnej slobody slova a pre koho teda platí? Bombic sa môže vyhrážať fyzickým násilím štátnym úradníčkam a je hrdina, no noviny nemôžu písať kritické články o kauzách a problémoch štátu, lebo šíria nenávisť? Ako dlho sa dá ešte žiť v tejto kognitívnej disonancii?
Ostro sledovaný sudca v otvorenom rozhovore opísal, kto zabezpečil funkciu Marošovi Žilinkovi a prečo mu ide Fico tvrdo po krku.
Odvážni vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Pred parlamentnými voľbami 2023 boli viacerí z nich osočovaní a dehumanizovaní na opozičných tlačovkách, primárne na pôde najsilnejšej strany Smer.
Len preto, že preverovali podozrenia z trestnej činnosti jej nominantov v politike, bezpečnostných zložkách či v prostredí spriaznených oligarchov. Viacerí z nich boli obvinení, obžalovaní, niektorí už dokonca stoja pred súdom.
Fico a spol. ich obviňovali zo sprisahania, z manipulácie s výpoveďami kajúcnikov a účelového konania. Cieľom vraj bola likvidácia politickej konkurencie – na objednávku Matovičovej, neskôr Hegerovej vlády.
Vedenie polície, Lipšic, špeciálna prokuratúra. Po návrate k moci sa Smer, Hlas a SNS zbavovali jedného za druhým – nedávno odstavili aj sudcu Mazáka. Dlhodobo im zjavne leží v žalúdku aj sudca Juraj Kliment.
Bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová a sudkyňa Otília Doláková boli obžalované z ohýbania práva. Vďaka novele Trestného poriadku dostali možnosť obrátiť sa na súdnu radu, nech povie, či môžu byť stíhané. Tá nesúhlasila.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
VERONIKA PRUŠOVÁ