dennikn.sk | Elena Berthotyová, Autorka je sudkyňou Najvyššieho správneho súdu

Mohutné utečenecké vlny, ktoré zasiahli Európu pred vypuknutím vojny na Ukrajine, sa Slovenska dotkli minimálne. Príliv utečencov v dôsledku občianskej vojny v bývalej Juhoslávii (1991 – 1995) pocítilo najmä čerstvo zjednotené Nemecko. V reakcii na tento nebývalý exodus prijala Európska únia smernicu o dočasnej ochrane. Mala byť aktivovaná aj v prípade, ak do Únie príde naraz veľký počet utečencov z vojnou postihnutej krajiny. Umožňovala členským štátom v skrátenom a zjednodušenom konaní udeľovať dočasnú ochranu.

Táto smernica nebola aktivovaná ani počas leta 2015, keď Európa v dôsledku takzvanej Arabskej jari čelila príchodu viac ako milióna utečencov. Nestalo sa to ani počas utečeneckej krízy v rokoch 2016 a 2017, keď Európa zažila exodus viac ako dvoch miliónov utečencov, najmä z Afganistanu, Iraku a Sýrie. Najústretovejšími k nim boli Švédsko, Nemecko a Rakúsko. Úspešnosť žiadostí o azyl presiahla 80 percent.

Čítať ďalej...

domov.sme.sk | Peter Kováč

BRATISLAVA. Na počiatku bol článok v časopise Plus 7 dní, ktorý nezodpovedal realite a výsledkom je nekončiace poťahovanie sudkyne špecializovaného súdu Pamely Záleskej.

Časopis z portfólia Penty v polovici mája napísal, že kvôli Záleskej skolaboval muž na súde, pretože ignorovala jeho žiadosť o inzulín. Sudkyňa vraj ani na opakované naliehanie obžalovaného nevyhlásila prestávku a pojednávala ďalej.

Článok vychádzal najmä zo sťažnosti dotknutého muža na postup sudkyne. Nejde o žiadne neznáme meno. Kolabujúcim bol v tomto prípade Lehel Horváth, známy ako „hrobár sátorovcov“. Skupina je považovaná za najbrutálnejší mafiánsky gang na Slovensku.

Spomínaný incident z aprílového pojednávania sa dnes pokúša využiť Horváth na to, aby sa Záleskej zbavil. Spolu s rodinou na ňu podal trestné oznámenie aj námietku zaujatosti, o ktorej sa ešte rozhoduje.

Záujem striasť sa sudkyne môžu mať aj preto, že Záleská a jej senát koncom roka 2021 odsúdili Horvátha na doživotie. Kauzu im však Najvyšší súd vrátil, a tak ju pojednávajú znova.

Už na základe sťažnosti Horváthových detí musel situáciu preveriť šéf špecializovaného súdu Ján Hrubala.

Neskôr sa ukázalo, že zlyhanie Záleskej nielen nenašiel, ale aj, že spomínaný článok z Plus 7 dní je nepresný. Sudkyňa totiž v daný deň prestávky dala a Horváth mal čas aj na to, aby si inzulín pichol.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Radoslav Procházka

Udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka.

1. Spoločný flashback

Pred čosi vyše týždňom sa Poliaci ohradili voči rozsudku Súdneho dvora EÚ (tamojšia súdna reforma odporuje právu EÚ) slovami, že ide o dôsledok politickej korupcie a že rozhodnutie nepísali sudcovia, ale politici. Veľmi podobné slová použil maďarský minister zahraničných vecí v roku 2015, keď európsky súd zamietol spoločnú žalobu Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu prerozdeľovania utečencov. „Politika znásilnila európske právo,“ povedal Péter Szijjártó a dodal, že „ozajstný boj sa teraz iba začína“.

Slovenská vláda vtedy reagovala zmierlivejšie. (Bola to síce jednofarebná vláda Smeru, ale sedel v nej aj Miroslav Lajčák a ani jej predseda sa v tom čase ešte nehanbil za srdiečkové smajlíky smerom k „integračnému jadru Únie“.) „Verdikt plne rešpektujeme... a budeme aktívne pracovať na vyjadrení solidarity s krajinami, ktoré sú najviac postihnuté problémom migrácie, aplikujúc riešenia, ktoré stanoveným cieľom slúžia lepšie než prijímanie migrantov, ktorí si neželajú ani neplánujú zostať v našej krajine.“ Tými inými riešeniami sa v tom čase myslela tzv. flexibilná solidarita v podobe finančnej a inej materiálnej účasti.

Veľmi podobne to napokon navrhlo švédske predsedníctvo Rady. Buď fyzické prijatie utečencov, alebo „poplatok“ za vymanenie sa z povinnosti ich prichýliť.

Poľsko bolo pobúrené predbežným návrhom jeho výšky (circa 20-tisíc eur za každého utečenca, o ktorého si členský štát zníži svoj alikvotný podiel) a namietlo, že jemu Brusel za každého ukrajinského utečenca platí stotinu tejto sumy.

Čítať ďalej...

Obvinenie, obžaloba, súd alebo zametenie pod koberec. Zistite, v akom stave sú najväčšie korupčné kauzy na Slovensku a ako skončili ich aktéri.

https://kauzy.sk/kauzy/

justice.gov.sk | Vypublikované 9. júna 2023

Bratislava, 9. júna 2023 – Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vo štvrtok 8. júna 2023 predstavil v poradí už 11. porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2023 (Justice Scoreboard). Prehľad má informatívny charakter, no pre Európsku komisiu (EK) je kľúčovým pri vytváraní hodnotiacej správy členského štátu a pri vypracovávaní výročnej správy o právnom štáte.

Pre Slovenskú republiku v prehľade nájdeme viacero pozitívnych správ. V oblastiach digitalizácie súdnictva figuruje Slovensko na najvyšších priečkach. Na nižšej úrovni zostáva nízke vnímanie nezávislosti súdnictva, i keď Slovensko si oproti predchádzajúcemu hodnoteniu mierne polepšilo. Ministerstvo spravodlivosti SR predpokladá, že implementácia reformy súdnej mapy prinesie v budúcnosti výraznejšie zlepšenie aj v tejto oblasti.

Pre Slovensko má porovnávací prehľad viaceré pozitívne správy. Čas potrebný na vyriešenie  občianskych, obchodných, správnych a iných vecí na prvom stupni (tzv. dispozičný čas) v roku 2021 opäť poklesol (graf 5). Pri občianskych a obchodných sporoch zostal čas rovnaký ako v roku 2020, v prípade správnych vecí došlo naopak k zvýšeniu voči roku 2020 (grafy 6 a 8). V pomere rozhodnutých vecí k nápadu nových vecí (tzv. clearance rate) v občianskych, obchodných, správnych a iných veciach (graf 10) je SR síce na 15. mieste (pokles oproti roku 2020), je však v skupine prvých 18 štátov s percentuálnym pomerom okolo 100 percent.

Čítať ďalej...