- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 658
dennikn.sk | Veronika Prušová
Nový minister spravodlivosti Boris Susko o svojich plánoch v úrade veľmi nehovorí. Známy je ako kritik súdnej reformy, práve tá však cez Plán obnovy prinesie do súdnictva vyše dvesto miliónov eur.
Na ministerstvo spravodlivosti sa po siedmich rokoch vracia nominant Smeru. Po bývalom predsedovi advokátskej komory Tomášovi Borecovi, ktorý viedol ministerstvo v rokoch 2012 až 2016, prichádza Boris Susko (53).
Tentoraz Smer siahol po dlhoročnom členovi strany, poslancovi a bývalom štátnom tajomníkovi ministerstva životného prostredia (2016-2020).
Aj Susko je advokát, ale verejnosti je viac známy z parlamentu, hoci nikdy nepatril k tým najvýraznejším tváram Smeru. Často kritizoval bývalú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS) za jej reformu súdnictva a zastával sa generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 394
dennikn.sk | ČTK
Ukrajina má zúfalý nedostatok sudcov a začína dlho odkladaný celoštátny nábor, aby obsadila viac ako dvetisíc voľných miest. Okrem toho pre možné pochybenia preverí podobný počet už úradujúcich sudcov. Deje sa to v čase, keď EÚ tlačí na Kyjiv pri reforme, keďže dôvera verejnosti v súdy je mizivá.
Z prieskumu, ktorý tento mesiac zverejnil kyjivský think-tank Razumkovovo centrum, vyplynulo, že len zhruba 18 percent Ukrajincov dôveruje súdom.
Reuters to označuje za dedičstvo súdneho systému, ktorý dlho podkopávala korupcia. Európska komisia vlani vo svojej správe konštatovala, že ukrajinské súdnictvo je stále považované za jednu z najmenej dôveryhodných a spoľahlivých inštitúcií. V čase, keď sa začala ruská invázia, bola Ukrajina na pokraji dokončenia zásadnej reformy.
Pokusy o reformu súdov po revolúcii na Majdane v roku 2014, ktorá zvrhla proruského prezidenta Viktora Janukovyča, boli úspešné len čiastočne a narazili na systémový odpor, tvrdia pozorovatelia. Dva orgány zodpovedné za prijímanie a kontrolu sudcov na niekoľko rokov fakticky zamrzli, čo viedlo k uvoľneniu približne 2600 miest. Zhruba tretina sudcov odišla do dôchodku alebo bola prepustená.
Na Ukrajine sa preto nahromadili nevyriešené súdne prípady a niektoré súdne siene sa podľa Reuters zmenili na skladisko spisov. Napríklad na oblastnom odvolacom súde v Sumách pôsobia namiesto 35 len štyria sudcovia, dvaja z nich majú právo ísť do dôchodku. Vojna vytvára ďalšiu záťaž, už teraz úrady vyšetrujú asi 100-tisíc ruských zločinov.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 650
dennikn.sk| Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, expredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky
Doplnenie ústavy z decembra 2020 umožnilo kedykoľvek odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia.
Tvrdé a silné oprávnenie pre prezidenta, Národnú radu a vládu, ktorí nominujú svojich zástupcov do súdnej rady. Akceptované napriek tomu, že Ústavný súd v roku 2018 v plenárnom stanovisku odmietol akékoľvek skrátenie funkčného obdobia člena súdnej rady.
Európska komisia v správach o stave právneho štátu v rokoch 2021 až 2023 jednoznačne požadovala záruky proti možnosti kedykoľvek a ľubovoľne odvolať člena súdnej rady. Lakonická veta zo správy 2023: Neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie.
Výrazný atak na ústavnosť svojvoľného (kedykoľvek) odvolávania člena súdnej rady sa však udial už vo februári 2021.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 2530
dennin.sk |Mária Benedikovičová
Na post ministra spravodlivosti by chcel Smer dosadiť svojho poslanca Borisa Suska, ktorý pomáhal Robertovi Ficovi spochybňovať prácu vyšetrovateľov a pri hlasovaní o ruskej agresii na Ukrajine sa zdržal.
Patrí medzi zástancov sporného paragrafu 363, predsedovi Smeru Robertovi Ficovi pomáhal spochybňovať vyšetrovanie korupčných káuz. Obhajoval ho, keď mu vlani hrozilo väzobné stíhanie v kauze Súmrak, Ficovi sekundoval aj pri účelovo zostrihanej nahrávke čurillovcov.
Päťdesiattriročný vyštudovaný právnik Susko patrí medzi málo výrazné tváre Smeru. Je bratom bývalého šéfredaktora Playboya Petra Suska, ktorý bol neskôr hovorcom rezortu diplomacie a donedávna pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Chorvátsku. Peter Susko povedal, že sa s bratom ešte nerozprával, či by mal byť členom vlády. „V tejto chvíli vám k tomu neviem povedať nič."
O politikovi Smeru Suskovi doposiaľ nebolo na verejnosti známe, že sa venuje jachtingu. Práve jachty odkrývajú, s kým sa kamaráti a v akých kruhoch sa pohybuje.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 691
dennik.sk | VERONIKA PRUŠOVÁ
Policajný prezident Štefan Hamran končí, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica zrejme odvolajú a fungovanie jeho úradu zmenia. Zásahy Smeru, Hlasu a SNS sa však len pri týchto bodoch nemusia zastaviť.
Budúca vládna koalícia v stredu podpísala memorandum, v ktorom sľubuje reformu trestného systému. Jej prísľub je nateraz príliš všeobecný a nie je jasné, čo plánujú robiť.
Denník N sa pokúsil zodpovedať základné otázky, čo možno slovenské súdnictvo v najbližších rokoch čaká.
Viaceré dôležité kauzy sú už na súde. Môže do nich vláda zasiahnuť?
Vláda nemôže priamo zasahovať do súdnych konaní. Takúto právomoc nemá minister spravodlivosti ani predseda súdu. Napriek tomu nová vládna koalícia má priestor, ako konania na súdoch ovplyvniť. Musí ísť na to postupnými krokmi.
Kľúčové bude obmeniť súdnu radu, vymeniť predsedu Špecializovaného trestného súdu a porátať sa s takzvanými nepohodlnými sudcami.
To, že predseda Smeru a jeho ľudia nevnímajú súdnictvo ako nezávislú moc, preukázali už v roku 2006, keď skladali vládu po prvý raz. Fico vtedy dovolil, aby sa ministrom spravodlivosti stal nominant HZDS Štefan Harabin, ktorý vo vláde vydržal tri roky a priamo z ministerskej pozície prešiel na čelo Najvyššieho súdu.