domov.sme.sk | Peter Kováč

BRATISLAVA. Ešte sa zrejme nestalo, aby disciplinárny senát videl u sudcu viaceré pochybenia, no nepotrestal ho, lebo za konaním videl pomstu ministerky. Neštandardný výsledok disciplinárky Františka Moznera z Najvyššieho súdu si po dvoch mesiacoch od rozhodnutia vyžiadal podobne neštandardnú reakciu.

Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová sa kvôli prípadu obrátila na Ústavný súd. Žiada od neho, aby májové rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu zrušil a aby sa o Moznerovi rozhodovalo nanovo.

„Nestotožnila som sa s týmto rozhodnutím a myslím si, že boli porušené práva navrhovateľa, čiže ministerky spravodlivosti,“ vysvetľuje Dubovcová.

Disciplinárku iniciovala v Moznerovom prípade pôvodne ešte exministerka Mária Kolíková z SaS.

Dôvodov bolo hneď viacero. Šlo najmä o prieťahy v konaniach, ale aj o to, že nenapísal včas odôvodnenia rozhodnutí či dokonca to, že oklamal ministerstvo spravodlivosti. Spravil tak, keď od neho rezort žiadal spis k nástenkovému tendru. Mozner tvrdil, že spis je na špecializovanom súde, hoci to nebola pravda.

V článku sa dočítate

• prečo podala disciplinárny návrh Mária Kolíková
• prečo Najvyšší správny súd Františka Moznera oslobodil
• čím ministerka spravodlivosti odôvodňuje ústavnú sťažnosť
• akú ďalšiu disciplinárku má Mozner na krku

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

Hľadanie odpovedí prečo sa dôvera v súdy zasekla dlhé roky na hranici okolo 30 %  je skutočný justičný hlavolam. A ako každý hlavolam alebo krížovka, mal by sa začať lúštiť od začiatku tajničky do jej konca. Základom riešenia je to, čo sa udialo v slovenskej justícii  v minulosti a čo deje v súčasnosti.

Čo sa dialo predtým

V 90-tych rokoch sudcovia zviedli s politikmi rozhodujúci zápas, aby sa stali ústavnými činiteľmi so všetkými materiálnymi a inštitucionálnymi garanciami, ktoré sú základom nezávislosti súdnej moci. Podarilo sa. Výsledkom bola zmena ústavy a prijatie statusových zákonov sudcov. Veľkým úspechom bolo vytvorenie súdnej rady  v roku 2002. Dvere k vybudovaniu demokratického súdnictva, spĺňajúceho všetky štandardy v riadne fungujúcom právnom štáte, sme mali otvorené.

O 10 rokov neskôr však nezávislí pozorovatelia – holandský sudca Werner Stemker Köster a renomovaný poľský právnik Lukasz Bojarski vo svojej správe o stave slovenského súdnictva z decembra 2011 konštatovali, že slovenské súdnictvo je v neporiadku a zmätku. Nemá dôveru vo verejnosti, čím stráca svoju legitímnosť. Má pritom pomerne vysoký počet sudcov, nadpriemerné množstvo súdnych zamestnancov a štát vynakladá na sudcov pomerne veľa peňazí. Čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov Günter Woratsch, poverený monitorovaním situácie na Slovensku, sa v tomto období tiež veľmi kriticky vyjadril k situácii v slovenskom súdnictve. Medzi viacerými problémami uviedol aj nedostatok solidarity a rozštiepenie sudcovského stavu Z medzinárodných podnikateľských kruhov zaznievali hlasy o znepokojení z privatizácie súdnictva a ako hlavnú konkurenčnú nevýhodu Slovenska uviedli  klientelizmus. Z prieskumu Americkej obchodnej komory z rokov 2009 – 2010 napríklad vyplynulo, že až 90 percent respondentov si myslí, že slovenské súdy nepodporujú rovnoprávne riešenie súdnych sporov.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Rudolf Suran

Mnoho ľudí po skúsenostiach s našou prokuratúrou či súdmi zažilo pocit, že tieto inštitúcie akoby boli v úplnej alebo čiastočnej agónii približne posledných sto rokov. Štyria bratislavskí sudcovia naznačujú, že agonické obdobie demokracie a spravodlivosti je oveľa kratšie a spadá najmä do rokov 2020 – 2022. Dana Jelinková Dudzíková, Patrik Števík, Marcela Kosová a Peter Šamko o tom píšu v spoločnej knihe Agonia iustitiae. Voľne preložené: Predsmrtný zápas spravodlivosti.

Preambula a úvod prebudených, samochvály skromných

Kniha má preambulu, akoby išlo o ústavu. V plamennom apeli štrnásti statoční sudcovia bez uvedenia svojich mien vyzývajú vládu, prezidentku, parlament a predsedu súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie a právneho štátu, ktorých základy boli položené v starom Grécku a Ríme.

V „Úvode" sudkyňa Anna Križáková varuje, že sa my blažení nevedomci ako nič netušiaca žaba uvaríme v pomaly zahrievanej vode nezákonností politikov. Ale autori knihy tomu chcú zabrániť, lebo sú nebojácni, otvorení, prirodzené autority, principiálni, skvelí analytici, široko rozhľadení.

K júnu 2023 je v Slovenskej republike 1 348 sudcov. Drvivú väčšinu blížiaci sa masaker právneho štátu a demokracie asi príliš nevzrušuje.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Elena Berthotyová, Autorka je sudkyňou Najvyššieho správneho súdu

Mohutné utečenecké vlny, ktoré zasiahli Európu pred vypuknutím vojny na Ukrajine, sa Slovenska dotkli minimálne. Príliv utečencov v dôsledku občianskej vojny v bývalej Juhoslávii (1991 – 1995) pocítilo najmä čerstvo zjednotené Nemecko. V reakcii na tento nebývalý exodus prijala Európska únia smernicu o dočasnej ochrane. Mala byť aktivovaná aj v prípade, ak do Únie príde naraz veľký počet utečencov z vojnou postihnutej krajiny. Umožňovala členským štátom v skrátenom a zjednodušenom konaní udeľovať dočasnú ochranu.

Táto smernica nebola aktivovaná ani počas leta 2015, keď Európa v dôsledku takzvanej Arabskej jari čelila príchodu viac ako milióna utečencov. Nestalo sa to ani počas utečeneckej krízy v rokoch 2016 a 2017, keď Európa zažila exodus viac ako dvoch miliónov utečencov, najmä z Afganistanu, Iraku a Sýrie. Najústretovejšími k nim boli Švédsko, Nemecko a Rakúsko. Úspešnosť žiadostí o azyl presiahla 80 percent.

Čítať ďalej...