Eva Kováčechová odišla z Centra právnej pomoci, minister Gál hľadá jej nástupcu

Eva Kováčechová, Foto N – Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 5. februára 2019 16:15 |

Eva Kováčechová, Foto N – Tomáš Benedikovič

Po dvoch rokoch v Centre právnej pomoci dala Eva Kováčechová, jeho doterajšia šéfka, výpoveď. Koncom januára skončila aj pre odlišné predstavy o tom, ako by centrum malo fungovať.

Eva Kováčechová, ktorá aktuálne kandiduje aj na ústavnú sudkyňu, už nevedie Centrum právnej pomoci. Ku koncu januára ako jeho riaditeľka skončila. Výpoveď podala sama ešte koncom novembra.

Kováčechová je členkou Redakčnej rady Denníka N.

Minister spravodlivosti Gábor Gál odchod Kováčechovej nekomentuje. „Minister jej žiadosť o ukončenie pracovného pomeru akceptoval,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Drobová. Dôvody, pre ktoré sa Kováčechová rozhodla odísť, vraj vie len ona sama. Ministerstvo jej však za prácu pre centrum poďakovalo.

Jedna z kandidátok stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu

Jedna z kandidátok stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu| postoj.sk | TASR | 05. 02. 2019 |

Kandidátka na post ústavného sudcu SR Lucia Kurilovská počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave. Foto - TASR/Jakub Kotian

Kandidátke na ústavnú sudkyňu Lucii Kurilovskej prekáža, ako sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu stáva predmetom špekulácií.

Lucia Kurilovská stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu SR. Informovala o tom Televízia Markíza na svojom webe tvnoviny.sk. 

Na toto rozhodnutie mala, ako povedala televízii Markíza, viacero dôvodov. Jedným z nich je, že jej prekáža, ako sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu stáva predmetom špekulácií. 

„Celé dianie okolo voľby, rôzne konšpirácie, ktoré sa okolo vedú, a napokon aj hodnotenie mojej osoby mimovládnymi organizáciami,“ reagovala Kurilovská pre Denník N.

Na post ústavnej sudkyne ju navrhol dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. 

Rektorka Akadémie Policajného zboru bola jednou z 39 kandidátov, ktorých ústavnoprávny výbor odporučil na voľbu do pléna Národnej rady SR.

Ak ústavných sudcov nezvolia, súd prestane rozhodovať. Povedie ho Mamojka

| sme.sk | 3. feb 2019 o 19:43 |

Exposlanec Smeru Mojmír Mamojka by mohol dočasne viesť Ústavný súd.(Zdroj: FOTO SME- JOZEF JAKUBČO)

Inštrukcie ako hlasovať poslancom nebudú dávať SNS ani Most-Híd.

BRATISLAVA. Ústavná kríza, ktorú predpovedal predseda Smeru Robert Fico v septembri, môže nastať už o dva týždne. Na Ústavnom súde skončí deväť z trinástich sudcov a politici otvorene pochybujú, že parlament dovtedy zvolí kandidátov na ich nástupcov.

Súd by tak zostal po 16. februári nefunkčný. Zostanú na ňom štyria sudcovia, no tí netvoria spoločný senát.

Napríklad bývalá poslankyňa Smeru Jana Laššáková pracuje v druhom senáte, bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka a Jana Baricová v treťom senáte. Posledný zostávajúci sudca Miroslav Duriš je vo štvrtom senáte.

Súd po odchode dosluhujúcich sudcov nebude môcť rozhodovať, keďže mu nezostane jediný funkčný senát, ktorý býva spravidla trojčlenný. Nebude rozhodovať o starších, ale ani o prichádzajúcich prípadoch.

Zachrániť situáciu by mohla dosluhujúca šéfka súdu Ivetta Macejková, no zatiaľ sa k tomu nemá.

Stačilo by jej predložiť v najbližších dňoch na hlasovanie pléna nový rozvrh práce, v ktorom by zo zostávajúcej štvorice vytvorila aspoň jeden senát.

Nešlo by o nič výnimočné, keďže ústavní sudcovia si rozvrh práce schvaľujú každoročne približne v tomto období. Je v ňom rozpísané, ktorí sudcovia tvoria jednotlivé senáty a tiež, kto im predsedá.

Aktuálny rozvrh práce platí do 28. februára.

Z prípadu odškodného pre Harabina vyskočila Gorila

Štefan Harabin pred novinármi.| 01.02.2019, 10:00 | Eva Mihočková | etrend.sk |

Zdroj: TASR

Sudkyňa bratislavského Okresného súdu 1 Denisa Cviková priznala 21. januára tohto roku Štefanovi Harabinovi náhradu za nevyplatenú mzdu z rokov 2011 a 2012 vo výške viac ako 47-tisíc eur plus ročný úrok 9,5 percenta, čo spolu predstavuje viac ako 80-tisíc eur.

Sudca Najvyššieho súdu a momentálne aj prezidentský kandidát uspel v spore s ministerstvom spravodlivosti o disciplinárny trest v podobe zrážok 70 percent z platu počas dvanástich mesiacov.

Prvostupňový rozsudok bratislavského okresného súdu súvisí s kauzou z roku 2010, keď Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu odmietol vpustiť na súd kontrolu ministerstva financií. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na neho následne podala disciplinárny návrh a Ústavný súd ho v roku 2011 potrestal zrážkami zo mzdy.

Š. Harabin sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý skonštatoval porušenie jeho práva na spravodlivý proces a priznal mu odškodné tritisíc eur. Podstatu sporu o ministerskú kontrolu však neriešil.

Plošným previerkam sudcov odzvonilo

Ústavný súd

| Martin Martiš, Pravda 31.01.2019 19:00 |

Členovia pléna Ústavného súdu na zasadnutí v januári v Košiciach.Autor: TASR, František Iván

Očistenie súdnictva, ktorému malo pomôcť aj preverenie súkromia sudcov, sa odkladá. Rozhodol o tom Ústavný súd, keď vyriekol ortieľ nad plošnými previerkami sudcov, ktoré má v kompetencii Národný bezpečnostný úrad. Podľa neho sú pre určitú skupinu sudcov protiústavné. Odôvodnil to tým, že narušujú nezávislosť súdnictva. Verdikt Ústavného súdu je navyše prelomový, pretože posudzoval ústavný zákon, a to mu naša legislatíva neumožňuje.

Stretávanie sa s osobami, ktoré majú blízko k organizovanému zločinu, sklon k závislostiam, život nad pomery, ktorý nezodpovedá platu sudcu. Toto všetko mali zistiť previerky, ktoré v roku 2014 zaviedol ústavný zákon. Cieľom bolo vyradiť takých sudcov, ktorí sú vydierateľní alebo ktorí prekročili zákonnú hranicu, ale dôkazy nie sú. Lustráciu mal vykonávať Národný bezpečnostný úrad, ktorý mal informácie posúvať Súdnej rade. Tá by potom rozhodovala, čo ďalej.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri