Na okraj jednej ambície nebyť radovým sudcom, len predsedom Ústavného súdu

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Ján Mazák | 13. februára 2019 10:05 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ukázalo sa, že poslanec Fico nevie, aký je skutočný vzťah medzi predsedom Ústavného súdu a jeho sudcami.

 

Ako bývalému predsedovi Ústavnému súdu mi priznanie poslanca Národnej rady Roberta Fica o tom, že mal záujem len o vedúcu pozíciu na Ústavnom súdu, vyrazilo dych. Vyslovená ambícia potvrdila, že pán poslanec nemá ani potuchy, aký je skutočný vzťah medzi sudcami a predsedom Ústavného súdu, aké sú v reálnej praxi požiadavky na predsedu a, predovšetkým, že vedúci predstaviteľ Ústavného súdu nie je pri ochrane ústavnosti  nadriadený sudcom Ústavného súdu.

Odhliadnuc od toho, že ústava neumožňuje uchádzať sa v Národnej rade o post predsedu Ústavného súdu (ide o výlučnú právomoc prezidenta republiky, ktorá nie je ničím, ako sme sa presvedčili pri vymenovaní mojej nástupkyne, obmedzená), ale len o kandidatúru o pozíciu sudcu tohto súdu, rád by som vniesol trochu reality do povedomí o postavení predsedu Ústavného súdu.

Právnik: Fico má väčšiu šancu, ak ho nezvolia dnes

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom| aktuality.sk | 12. 2. 2019 | Peter Hanák |

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom, Zdroj: Pavol Žilinčík

Právnik Pavol Žilinčík je nominantom prezidenta Andreja Kisku v Súdnej rade SR. Prebrali sme s ním možnosti, aké môžu nastať po dnešnej voľbe ústavných sudcov v parlamente.

Čo sa stane, ak v parlamente nikoho nezvolia? 

Potom by mala v najbližších dňoch prebehnúť opakovaná voľba s tými istými kandidátmi a poslanci by sa mali pokúsiť plniť svoju ústavnú povinnosť a zvoliť kandidátov v druhom termíne. Pokiaľ mám dobré informácie, tak by to malo byť vo štvrtok.

Ak by vo štvrtok opäť nikoho nezvolili a pri nikom by sa nenašla taká zhoda, že by za neho hlasovala väčšina poslancov, to znamená, že by Andrejovi Kiskovi neodišli z parlamentu žiadni kandidáti, čo by to znamenalo? Musel by parlament vypísať novú voľbu?

Znamenalo by to tri veci. Prvá je, že by si parlament nesplnil svoju ústavnú povinnosť a zlyhal by.

Druhá, že ústava nemá pre parlament stanovené sankcie pre toto konanie a jedinou sankciou by mala byť reakcia voličov na to, že si parlament neplní svoje povinnosti.

Tretia je, že by sa mala vypísať nová voľba na to, aby sa tá povinnosť splnila v ďalšom termíne.

A boli by tam úplne noví kandidáti?

Pokiaľ viem, tak sú názory, že by mohli kandidovať tí istí kandidáti, ale priznám sa, že som túto otázku neštudoval.

Ale museli by sa znova prihlásiť, znova absolvovať vypočúvanie a znova doložiť doklady?

Áno, v tomto prípade by musel celý proces prebehnúť od začiatku tak, ako to bolo prvýkrát.

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

| postoj.sk | Martin Hanus | 11. 02. 2019 |

Tomáš Němeček, Profimedia

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

Je držiteľom mnohých novinárskych cien, jeho texty o práve vyvolávali špeciálnu pozornosť medzi sudcami či advokátmi, je autorom biografií o významných ústavných sudcoch, Vojtěchovi Ceplovi a Eliške Wagnerovej, a knižného rozhovoru s Pavlom Rychetským, ktorý je už 15 rokov predsedom Ústavného súdu v Brne.

Tomáš Němeček v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sú na českých ústavných sudcov vyššie nároky než na slovenských, čo ho najviac zaujalo na procese, ktorým si teraz vyberáme deviatich sudcov, a či na súd do Košíc patria Robert Fico, Peter Kresák a Radoslav Procházka.  

O politických kandidátoch na ústavný súd a nemeckom príklade

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 7. februára 2019 9:47 | Jozef Vozár | Autor je právnik |

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasná voľba kandidátov na ústavných sudcov otvorila otázku účasti bývalých či aktívnych politikov v týchto voľbách. Vstup bývalého trojnásobného premiéra ešte viac rozprúdil túto diskusiu. Samotný Robert Fico pri svojej prezentácii uviedol viaceré príklady zahraničných politikov, ktorých zvolili za ústavných sudcov okrem iného aj v Nemecku. Poďme sa pozrieť, ako to v tejto krajine funguje.

V Nemecku sa polovica zo 16 sudcov volí v Spolkovom sneme a druhá polovica sudcov v Spolkovej rade. V obidvoch komorách parlamentu sa vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov. Je to systém voľby ústavnou väčšinou, ktorý odporučila Slovensku aj Benátska komisia vo svojom nedávnom stanovisku. U nás sa ho nepodarilo presadiť. Nemecký ústavný súd sa skladá z dvoch osemčlenných senátov. Najmenej traja členovia senátu musia byť bývalí sudcovia najvyšších súdov zvyšok tvoria profesori práva. Medzi kandidátmi nemôžu byť žiadne iné právnické profesie – advokáti, notári a pod.

Výber sa uskutočňuje dohodou dvoch rozhodujúcich politických klubov – kresťanských demokratov a sociálnych demokratov. Najdôležitejšia pri výbere je veľmi vysoko nastavená odborná a morálna latka na kandidátov. Vychádza sa z toho, že každý kandidát je obrazom strany, ktorá ho nominovala a slabý sudca neobstojí pri konfrontácii s argumentačne zdatnejším kolegom. Výsledok? Nemecký ústavný súd patrí medzi najrešpektovanejšie ústavné súdy v Európe.

Papaláš

| postoj.sk | Martin Hanus | 06. 02. 2019 |

foto: TASR - Jaroslav Novák

O rekordných odmenách, aké prideľoval Štefan Harabin sebe a svojim verným sudcom v čase, keď vládol štátu v štáte.

„Vnútorný svet človeka vytvára jeho život,“ vyznáva na svojej prezidentskej stránke s tým, že u nich doma sa „vždy najviac ctila pracovitosť, čestnosť a spravodlivosť“, aj preto sa dal na „celoživotnú službu spravodlivosti“. Svojich podporovateľov ďalej ubezpečuje, že všetky útoky proti nemu nevznikali z dôvodu, „že by som konal nečestne alebo nespravodlivo, ale vznikali a boli doslova organizované iba a len preto, že som korupčné praktiky a pošliapavanie práva vytýkal konkrétnym ústavným činiteľom a dôsledne na ne upozorňoval.“

Štefanovi Harabinovi nemožno uprieť, že minimálne z jedného hľadiska je jeho kampaň už teraz úspešná: Aj z reakcií pod jeho videami na Youtube či na jeho facebookových stránkach vyplýva, že sa mu medzičasom podarilo konvertovať na kandidáta antisystému. Masy ľudí presvedčil o tom, že už v čase, keď riadil súdnictvo, bol vlastne tým najväčším bojovníkom proti systému, ktorý mu nedovoľoval vykonať viac dobra a usiloval sa ho zdiskreditovať.

Ku kauzám, ktoré mu boli prepisované, sa hrdo hlási a na svojom webe v rubrike „Mediálne lži o Harabinovi“ suverénnym tónom objasňuje, že nič z toho nie sú jeho škandály, ale len očierňovacia kampaň. A ešte pridáva výstrahu, ktorá vzhľadom na jeho vyhraté súdy a mastné sumy získaného odškodného nepôsobí banálne: "Šírenie lží o Štefanovi Harabinovi môže mať trestnoprávne následky."

Teraz teba len rozlíšiť, čo sú lži a čo je pravda.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri