V dnešnom komplexnom digitálnom a mediálnom prostredí si občania musia vybudovať odolnosť voči dezinformáciám.
Práve v tom im môže pomôcť mediálna gramotnosť, ktorá posilňuje kritické myslenie a pomáha občanom lepšie sa orientovať v informáciách, najmä v online prostredí, identifikovať dezinformácie a bojovať proti nim. Týždeň od 24. do 31. októbra bol venovaný globálnej mediálnej a informačnej gramotnosti. Zameral sa na zvyšovanie informovanosti o tom, aké dôležité je podporovať mediálnu a informačnú gramotnosť u všetkých ľudí.
Bola som na stretnutí asociácie sudcov Soudcovské unie Českej republiky, a boli chvíle keď som im ticho a v dobrom závidela. Niežeby im bolo tak dobre oproti slovenským sudcom. Aj oni majú toho dosť naložené. Nedávno tam napríklad súdna administratíva vyhlásila trojdňový štrajk kvôli dlhodobo neriešenému nízkemu odmeňovaniu a chod súdov bol úplne ochromený. Alebo musia riešiť vládou pripravované zníženie platov sudcov napriek tomu, že český ústavný súd vydal už dva nálezy, podľa ktorých je také zníženie v rozpore s ústavou.
To, čo im slovenskí sudcovia môžu závidieť nie je materiálne uchopiteľné, avšak pre legitimitu justície v spoločnosti kľúčové. Je to citeľne vyššia dôvera ľudí k českým sudcom a súdom, a oveľa vyššia miera stavovskej súdržnosti a rešpektu medzi sudcami navzájom. Na ich výročnom stretnutí, ktorého sa zúčastnila reprezentácia justície a právnických povolaní na najvyššej úrovni, rezonovali slová, že súdna moc v Česku nepodlieha politickým tlakom, je nestranná a nezávislá. Tento fakt vyvoláva nevôľu u časti politikov a je jedným z dôvodov snáh napriek právnym garanciám siahnuť na platy sudcov.
Premiér Robert Fico a v pozadí minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Foto – TASR
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) po roku vo funkcii tvrdí, že sa mu podarilo naplniť väčšinu programového vyhlásenia vlády. „Bol to rok, ktorý by som mohol nazvať návrat k právnemu štátu,“ hovorí a z rozvratu obviňuje vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Susko im vyčíta, že nastolili „režim svojvoľných prejavov štátnej moci“ a „vytvorili zónu na vybavovanie účtov s niekdajšou opozíciou,“ čím mal zjavne na mysli trestné stíhania ľudí blízkych Smeru vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, policajného prezidenta Tibora Gašpara – dnes podpredsedu Národnej rady – či ministra financií Petra Kažimíra, ktorý je od roku 2019 guvernérom Národnej banky Slovenska.
Tento text prináša prehľad toho, čo sa na ministerstve spravodlivosti pod vedením Borisa Suska udialo.
Na otázku o vyvodzovaní zodpovednosti voči sudcovi Jurajovi Kapinajovi predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová odpovedala, že nebude reagovať na mediálne spracované informácie.
Keď bratislavský sudca Juraj Kapinaj pred tromi rokmi rozhodoval o väzbe pre vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov, poslal ich za mreže ešte pred tým, ako si ich vypočul. Pre toto pochybenie o stíhaných policajtoch už nemôže rozhodovať.
Obžalobu podanú na policajtov teraz posúdi jeho kolega Tomáš Hajduk. Podozriví sú zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dopustili sa ho podľa obžaloby tým, že chceli vyšetrovať podozrenia voči tímu policajnej inšpekcie, ktorý zasa vyšetroval ich.
Sudcu Kapinaja vylúčil už začiatkom septembra bratislavský krajský súd. Teraz sú známe aj dôvody, prečo to urobil.
Podstatou námietky zaujatosti bývalých vyšetrovateľov bolo, že Kapinaj zahrnul do príkazov na prijatie do väzby aj tých obvinených, o ktorých ešte nerozhodol. Policajtov totiž vypočúval postupne po jednom a pri každom následne písal aj príkazy do väzby.
Už po prvom výsluchu Jána Čurillu založil do spisu príkaz na prijatie do väzby, kde boli okrem jeho mena napísaní ako väzobne stíhaní aj Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin a Peter Scholtz. Túto chybu teda zopakoval štyrikrát.
Podľa senátu krajského súdu takéto konanie sudcu vyvolalo pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zároveň uznal, že obvinení teraz môžu mať pochybnosti, či po skúsenostiach z rozhodovania Kapinaja o ich väzbe nezvolí rovnaký prístup aj pri obžalobe. Môžu sa obávať, že ich odsúdi skôr, ako si ich vypočuje.
O vylúčení sudcu Kapinaja rozhodol senát predsedu Michala Kačániho a sudcov Karola Kováča a Erika Tomusa pomerom hlasov 2:1.
Ide už o druhú kritiku za rozhodnutie o väzbe pre Čurillu. Disciplinárne konanie voči Kapinajovi sa však nechystá iniciovať nikto s takouto právomocou.
Európska únia môže spornú daň z finančných transakcií zastaviť, tvrdí Bláhová.
Zákon o dani z finančných transakcií vznikol bez riadneho legislatívneho procesu a kopíruje maďarský zákon z roku 2012. Slovenská vláda však zašla ešte ďalej a transakčnou daňou si trúfla na vyššie zdanenie nadnárodných firiem.
Tak ako je dnes koncipovaná transakčná daň, je v Európskej únii unikát. Reálne nám hrozí, že ak nedôjde k náprave, môže nás prešetrovať Európska komisia. Varuje pred tým daňová poradkyňa BMB Partners Renáta BLÁHOVÁ. „Vláda však zavádza daň z finančných transakcií spôsobom, keď zásah pre nadnárodné firmy systémovo ani reputačne neanalyzovala,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
