Správu sme aktualizovali o stanovisko sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu.
Brožúrka ministerstva spravodlivosti pod názvom „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023" svojím obsahom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a neobsahuje žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia. Taký je záver súdnej rady po tom, ako ad hoc komisia preskúmala obsah publikácie, ktorú vydal rezort pod vedením Borisa Suska začiatkom tohto roka.
Dokument bez autora má byť akýmsi súčtom neprávostí, ktoré sa mali stať v predchádzajúcom volebnom období. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová a Milan Cisárik ho však vnímali ako možný útok na sudcov a neprípustný zásah do ich rozhodovacej činnosti. Cisárik v podnete súdnu radu upozornil, že brožúra hovorí o porušení zákona aj v prípadoch, ktoré sa neopierajú o závery Ústavného súdu či Európskeho súdu pre ľudské práva a ide len o hodnotiace úsudky autorov. Prekážalo mu tiež, že dokument posudzuje aj živé prípady.
Niekde sa oprela o už spomínané rozhodnutia Ústavného súdu, inde o komunikáciu policajtov NAKA či informácie od advokátov obvinených osôb. Tam, kde takýto zdroj chýba, komisia po preskúmaní konštatuje napríklad, že „uvedená kritika rozhodnutia neprekračuje parametre prípustnej kritiky súdnych rozhodnutí".
Za uznesenie v tejto podobe hlasovalo trinásť zo štrnástich prítomných členov súdnej rady. Zdržal sa sudca Peter Bebej. Ten sa aj na rokovaní súdnej rady vyjadril, že má vnútorný problém s tým, „či ministerstvo môže robiť takúto investigatívu". Podľa neho by zo strany rezortu bola kritika prípustná, ak by vychádzala výlučne z faktov. „Je otázna legitimita samotnej publikácie, ak sú tam hodnotiace úsudky, a to by ministerstvo robiť nemalo. To, čo robiť môže, by mala byť suchá štatistika. Nekomentovať, nerobiť závery, tie nech si robí čitateľ, alebo účastníci, ktorých sa to týka," zhrnul svoje výhrady.