Hlavný svedok František Tóth alias Veľký Fero a obžalovaný bývalý žilinský sudca Daniel Béreš stáli na štvrtkovom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici dva razy oproti sebe tvárou v tvár.
Najmenej jeden z nich pri rozhovore z očí do očí klamal.
Tóth v obidvoch prípadoch potvrdil, že odovzdal úplatok sudcovi Bérešovi. Béreš odpovedal, že nehovorí pravdu a klame.
„Svedok klame, nikdy som sa s ním nerozprával o trestných veciach a nikdy som od neho neprijal peniaze,“ vyhlásil Béreš.
Negatívne TIS vníma aj dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v prípade právoplatne odsúdeného exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika a jeho následného prerušenia výkonu trestu odňatia slobody.
Bratislava 1. januára (TASR) - Zmena trestných kódexov, v kombinácii s rozbitím Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a NAKA viedli k oslabeniu schopností štátu bojovať s korupciou a k de facto "amnestovaniu" vážnych káuz. Právny štát negatívne ovplyvňovala aj nízka kvalita legislatívneho procesu, keď boli zásadné zmeny často presadzované len cez poslanecké návrhy či zrýchlené konania bez potrebnej verejnej diskusie. Pre TASR to zhodnotila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá hodnotí rok 2024 z pohľadu kvality právneho štátu na Slovensku ako obrat negatívnym smerom.
"Keď sme v januári 2024 v Transparency International predstavovali výsledky globálneho rebríčka vnímania korupcie za predchádzajúce obdobie, vyslovili sme obavy, že Slovensko bude počas roka vzhľadom na kroky a zámery súčasnej vlády čeliť podkopaniu právneho štátu i boja s korupciou. Tieto obavy sa, žiaľ, z nášho pohľadu napĺňajú," konštatoval riaditeľ TIS Michal Piško.
Negatívne TIS vníma aj dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v prípade právoplatne odsúdeného exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika a jeho následného prerušenia výkonu trestu odňatia slobody. Kritiku vyjadrila aj útokom časti politikov voči niektorým vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom, ale aj nezávislým inštitúciám, médiám a občianskej spoločnosti. "Negatívnu pachuť z pohľadu Transparency zanechala aj kampaň pred prezidentskými voľbami, do ktorej významne vstupovali neférové praktiky a obchádzanie volebných pravidiel," doplnil Piško.
Za pozitívum však mimovládka považuje hlasné odmietanie podkopávania právneho štátu značnou časťou verejnosti.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: TASR)
komentare.sme.sk | Nataša Holinová
V roku 2024 sa udiali významné zmeny v oblasti slovenského právneho štátu. Motivácia autorov bola zrejmá: postarať sa o vlastnú beztrestnosť. Bola to zároveň motivácia celého vládnutia, kde vidno ochabnutie práce, už odkedy sa uvedený cieľ podarilo naplniť. Stačil na to jeden rok a mnohé škody sú nezvratné.
Prvá vec, ktorú sa pri štúdiu práva dozviete, je jeho antická definícia: umenie dobra a spravodlivosti (Ius est ars boni et aequi). Možno už od antického Ríma však fungujú aj právnici opačného razenia, v ktorých ateliéroch vznikajú umelecké diela zla a nespravodlivosti.
Verejný útok na sudcov či sudkyne pre výsledky ich rozhodovania je neakceptovateľný.
Spomeňme si napríklad na sudcu Juraja Klimenta. Dozvedel sa, že „nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa“. Autorom výroku je minister obrany Robert Kaliňák.
Začuli sme aj názor, že „takíto ľudia by v súdnictve nemali byť“, pre zmenu od ministra spravodlivosti Borisa Suska.
Alebo si spomeňme na nespokojnosť dvoch ministrov s rozhodnutím sudcu Michala Kubiša vo veci neodkladných opatrení čurillovcov. Minister Tomáš Taraba ďakoval „týmto aktivistom, ako nám uľahčujú urobiť systémové zmeny v holubníku nazvanom justícia“. (Inak, kto chce vidieť ministra životného prostredia, ako robí zmeny v justícii?)
A minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril dokonca presvedčenie, že (sudca) „sa dopustil možno aj nejakého trestného činu ohýbania práva“. Šutaj Eštok sa následne ospravedlnil.
Výzva reaguje na stanovisko Súdnej rady "k mediálnym útokom na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú". Ide o sudkyňu, ktorá vydala neodkladné opatrenie, že Denník N nesmie Daniela Bombica známeho ako Danny Kollár označovať ako antisemitu či extrémistu, a to až kým nebude právoplatne rozhodnuté v jeho trestných veciach.
Na podnet predsedníčky Súdnej rady Marcely Kosovej prijali jej členovia spoločné uznesenie, ktorým odmietli mediálne útoky voči Hadrbulcovej či ktorémukoľvek sudcovi pre jeho rozhodnutia.
"Každý útok na konkrétneho sudcu ako predstaviteľa jednej z troch mocí v štáte je útokom na celú justíciu a veľmi nebezpečným javom, spôsobilým vážne ohroziť nezávislosť justície a zároveň môže byť priamym ohrozením života sudcov a ich rodín," píše sa v uznesení Súdnej rady.
Tridsať hlavných signatárovi výzvy uvádza, že názory prezentované na zasadnutí Súdnej rady k tejto téme vnímajú s veľkým znepokojením. Sú podľa nich nabádajúce na významné obmedzenie slobody prejavu, činnosti novinárov a neprimerané sankcionovanie médií.
"Vecná kritika súdneho rozhodnutia nie je útokom na konkrétneho sudcu alebo celú justíciu," píše sa vo výzve.
"Nesmieme pripustiť obmedzenie slobody prejavu vytláčaním kritiky. Kritická spätná väzba súdnictvo posilňuje, nie oslabuje. Limitácia verejnej diskusie by bola obmedzením slobody nás všetkých," uvádza sa ďalej vo výzve. Príslušníkov právnych profesií preto vyzvali, aby sa k ich snahe pripojili tiež svojím podpisom.
Organizátormi petície sú advokáti Martin Landl a Tomáš Kamenec, pričom medzi hlavnými podpísanými sú aj advokát Tomáš Langer a bývalí členovia Súdnej rady Lucia Berdisová a Andrej Majerník. Pripojili sa tiež bývalý sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby či bývalý prokurátor Matúš Harkabus.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
Ktože volal justíciu holubníkom? Áno, pán minister.