Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko pripravil zmenu statusových zákonov sudcov, ktorá významne mení najmä disciplinárne konanie proti sudcom. V súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov. Po novom by mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj novovytvorenom odvolacom senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení súdnou radou už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky. Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad s článkom 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.
Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov.
Robert Roth počas vystúpenia na proteste 7. februára 2025. Foto - TASR
Súdnej rade prekáža príhovor herca Roberta Rotha na proteste. Považuje ho za útok na sudcu.
Tento pocit súdnej rady sa opakuje. Zaujímavé je, že iba vtedy, keď si niekto dovolí kritizovať zvláštne rozhodnutia súdov, ale nikdy nie vtedy, keď sudcovia či sudkyne robia svojmu stavu hanbu. Aktuálna súdna rada mlčí, keď sú sudcovia či sudkyne prichytení pri korupcii, alebo vtedy, keď na ich kolegov a kolegyne útočí Robert Fico.
Robert Roth pred dvoma týždňami vystúpil na proteste, kde predniesol mimoriadne silný príhovor. Herci väčšinou hovoria texty iných autorov. Teraz Roth nehovoril ako herec, ale ako občan. Nehral.
Bol to ironický text plný odkazov na absurdné udalosti v slovenskej politike. Hovoril o pučistoch, pučistkách a pučíčatách a každému bolo jasné, že ironizuje reči premiéra Roberta Fica o pripravovanom štátnom prevrate.
Hovoril o dvoch pohlaviach, ktoré chce Fico presadiť do ústavy, a spomenul, že by sme boli na Slovensku schopní vyhlásiť za muža a ženu aj Cyrila a Metoda, len aby sme rozptýlili akékoľvek pochybnosti.
(Aktualizované 18.2.) Združenie Za otvorenú justíciu vidí dôvody na podanie návrhu na disciplinárny postih podpredsedníčky súdnej rady.
V rokoch 2006 až 2009 vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin ako nominant HZDS v prvej vláde Roberta Fica chodil na náhodné kontroly okresných súdov.
Už vtedy sa takéto návštevy považovali za nevhodné. Minister mal veľkú právomoc nad sudcami. Nehovoriac o tom, že z Harabina sa v roku 2009 plynulo stal predseda Najvyššieho súdu aj súdnej rady, ktorá má priame kompetencie voči sudcom ešte väčšie.
Súdna rada rozhoduje o kariérnom raste sudcov. Má slovo pri tom, keď niekto kandiduje za predsedu súdu. Rozhoduje, či sudcovia a sudkyne spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. A má posledné slovo pri ich žiadosti o preloženie na iný súd.
Je rok 2025 a na Špecializovaný trestný súd sa minulý týždeň nečakane dostavila podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren, ktorá si prišla vypočuť rozsudok a následne ho pred novinármi aj okomentovala.
Združenie Za otvorenú justíciu vidí dôvody na podanie návrhu na disciplinárny postih podpredsedníčky súdnej rady. Jej kolegovia, naopak, žiadny problém nepozorujú.
„Podstatou verejnosti súdnych pojednávaní a vyhlásenia rozsudku je to, že sa ho môže zúčastniť ktokoľvek, kto nie je účastníkom konania. Vďaka tomu sa ich môžu zúčastniť napríklad aj novinári a médiá," odpovedala na otázky predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová, ktorá preto nerozumela, na čo sa Denník N pýta.
Redakcia oslovila aj Pružinec Eren. Na otázky nereagovala.
Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vracia sudcom možnosť získavať odmeny, ktoré rušila už exministerka Lucia Žitňanská v roku 2011 ako možný korupčný nástroj. Ešte vážnejší zásah novela prináša pre disciplinárne konania.
Sudcom sa vrátia odmeny a nebudú ich už pravidelne hodnotiť. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) počíta aj s novým nastavením disciplinárnych senátov. Do pripomienkového konania zaradil novelu, ktorou sa zmenia disciplinárne senáty.
Ak zmeny prejdú, platiť budú od nasledujúceho roka.
Sudcovia Najvyššieho správneho súdu stratia väčšinu pri rozhodovaní o tom, či sudca alebo sudkyňa pochybili. Prehlasovať ich môžu prísediaci, ktorých vyberie počítač z databázy navolenej súdnou radou. Keď Najvyšší správny súd v roku 2021 vznikal, jeho kľúčovou agendou mali byť práve disciplinárne rozhodnutia.
Prečo Susko mení nedávno nastavené pravidlá? Z dôvodovej správy to nie je úplne jasné. Odvoláva sa na vládny program, v ktorom všeobecne koalícia Smeru, Hlasu a SNS pri svojom vzniku sľubovala prehodnotenie disciplinárnych konaní v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu, ale aj úpravu statusových otázok sudcov.
Susko v návrhu reaguje v mnohom na požiadavky súdnej rady.
Robert Fico na Bezpečnostnej rade SR 23.1.2025 Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Podľa výsledkov centrály Transparency International je prepad krajiny vizitkou štvrtej vlády Roberta Fica.
Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie medziročne prepadlo o dvanásť miest a ocitlo sa na 59. mieste spomedzi 180 krajín. Vyplýva to z každoročného skúmania, ktoré uskutočňuje medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International Slovensko. O výsledkoch dnes informovala jej slovenská pobočka.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.