dennikn.sk | Monika Tódová

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan reaguje na útoky Roberta Fica a vysvetľuje rozhodnutie o novele Trestného zákona. Foto – TASR

Čo nové vieme z písomného rozhodnutia Ústavného súdu:

vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie – nie je to však protiústavné;
ústavní sudcovia hovoria, že trestná politika je zodpovednosťou vládnej väčšiny a oni môžu zasiahnuť iba pri excesoch;
zároveň nenašli porušovanie ústavných práv vyšetrovaných a súdených;
novinkou je aj to, že aj viaceré právne inštitúcie sú presvedčené o protiústavnosti novely.
Ústavný súd v piatok na obed zverejnil 117-stranové písomné rozhodnutie o novele Trestného zákona. Ako už súd približne pred dvomi týždňami ústne informoval, za protiústavné považuje iba štyri body v novele – a podstata zmeny zostáva. Platí tak zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a aj zásadné zníženie trestov za krádeže, podvody a korupciu.

Vládna koalícia rozhodnutie Ústavného súdu oslavovala a dokonca vyzývala opozíciu, aby sa ospravedlnila za to, že upozorňovala na to, ako novela rozbije trestnú politiku štátu, napríklad aj za veľké protesty.Z písomného rozhodnutia Ústavného súdu však vyplýva, že na oslavu vláda až tak nemá dôvod. Ústavný súd rozbil väčšinu argumentov, ktorými vláda odôvodňovala prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ústavní sudcovia vyhlásili, že vládna koalícia postupovala protizákonne – nie však s takou intenzitou, aby to mohlo byť vyhlásené aj za protiústavné.

Nie sme druhá komora parlamentu
Pozrime sa na rozhodnutie súdu podrobnejšie: Ústavný súd v prvom rade povedal, že jeho úlohou nie je riešiť obsah trestnej politiky štátu. V žiadnom prípade teda nehovorí, či je rozhodnutie vlády znížiť tresty, premlčacie lehoty a hranice škôd správne. To je podľa neho výsostnou kompetenciou demokraticky zvolenej väčšiny. Súd jednoducho hovorí, že nie je druhou komorou parlamentu, a ak si vláda myslí, že tresty sú prísne, môže ich znížiť.

Z odôvodnenia súdu sa dá vydedukovať, že by zasiahol len naozaj v mimoriadnom prípade, „ak by ústavná hodnota vnútornej bezpečnosti štátu bola zasiahnutá deštruktívnym spôsobom, keď by trestné právo nemohlo plniť takmer vôbec účel ochrany štátu či spoločnosti a realizované zmeny by mali celkom zjavný potenciál vyvolať komplexnú eróziu trestnoprávnej ochrany“.

Súd to takto nepíše, ale predstaviť si to môžeme napríklad tak, že by sa ozval, keby napríklad demokraticky zvolená väčšina schválila, že krádež (alebo iný trestný čin, ktorým sa zasahuje do základných práv občanov) nie je trestným činom.Ak si iná skupina politikov myslí, že takáto miernejšia trestná politika štátu nie je správna, nič jej podľa Ústavného súdu nebráni, aby sa usilovala o zmenu v parlamente demokratickou cestou. Preložené do jednoduchšieho jazyka – treba vyhrať voľby a získať väčšinu.

Čítať ďalej...

standard.sk | Igor Stupňan

Nová podoba Súdnej rady SR nadobúda kontúry, ktoré sú výsledkom rozhodnutia vlády a nového prezidenta Petra Pellegriniho. Úplné zloženie tohto 18-členného orgánu sudcovskej samosprávy by sa malo zavŕšiť v septembri, kedy by mal parlament zvoliť zostávajúcich dvoch členov.

Kandidátom má byť, ako denníku Štandard potvrdil, aj bývalý šéf Najvyššieho súdu SR a bývalý prezidentský kandidát Štefan Harabin.

Pellegrini stavil na advokátov

Prezident Pellegrini najskôr odvolal dvoch členov Súdnej rady, ktorých menovala jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová, tretiemu sa skončilo funkčné obdobie v júni. Namiesto nich v utorok vymenoval do Súdnej rady svojich troch nominantov.

Ide o Martina Puchallu, ktorý je advokátom s 19-ročnou praxou a je predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK). Je tiež zástupcom ministerstva spravodlivosti vo výberových komisiách na sudcov.

Druhým je advokát Adrián Kucek. Má 15 rokov praxe, je predsedom disciplinárneho senátu advokátskej komory. Známe je, že zastupoval napríklad nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a aj podnikateľa Zoroslava Kollára.

Treťou je Zuzana Čížová. Má 24-ročnú prax a posledných 20 rokov pôsobí ako advokátka. Je členkou predsedníctva SAK.

Čítať ďalej...

postoj.sk | Miro Pastorek

„Je smutné a nešťastné, že tieto úmrtia takto zneužívate,“ povedala Kolíková na adresu toho, ako koalícia narába s prípadmi smrti Ľubomíra Krivočenka a Milana Lučanského.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková upozornila, že aj dnes na ňu na čerpacej stanici niekto kričal, že je vrahyňa. „Hovoril presne to, čo váš premiér,“ povedala poslankyňa za SaS.

„Robíte všetko pre to, aby sa mi stalo niečo kruté,“ dodala. „Robíte to nonstop, označujete ma, že mám krvavé ruky, že som vrahyňa.“

Koalícia dlhodobo kritizuje Máriu Kolíkovú za údajné zlyhania na poste ministerky. Robert Fico ju vo včerajšom videu obvinil, že „nechala bez mihnutia oka vo väzbe zomrieť nevinného advokáta Krivočenka“. Povedal, že exministerka klame a „nemá kožu na tvári“.

Advokát Ľubomír Krivočenko zomrel na covid vo väzbe v roku 2021. Vláda minulý týždeň odsúhlasila jeho rodine odškodné vo výške 90-tisíc eur.

Čítať ďalej...