spravy.rtvs.sk | RTVS


Ilustračná snímka.Foto: RTVS

Majetkové pomery sudcov sú známe. Mnohí zarábajú viac ako poslanci parlamentu či lekári. Ich ročné príjmy z výkonu práce sudcu sa u niektorých pohybujú od 40-tisíc eur do 90-tisíc eur ročne v čistom. Vyplýva to z ich majetkových priznaní za uplynulý rok. Ich platy majú reflektovať riziko a zodpovednosť aj za osudy ľudí.

Na Slovensku aktívne pracuje vyše 1 300 sudcov. Všetci sudcovia boli povinní podať do konca marca majetkové priznanie za minulý rok. Neurobilo tak deväť z nich. Najlepšie zarábajúcim slovenským sudcom bol v minulom roku predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner. Jeho ročný príjem bol skoro 90-tisíc eur v čistom.

Takmer 85-tisíc eur zarobil predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta si vlani na účet pripísal skoro 77-tisíc eur v čistom. Priznali aj nehnuteľnosti, pozemky či autá.

Majetkovým priznaniam sudcov sa v reportáži v relácii Správy RTVS venoval redaktor Silvester Roštár:

https://spravy.rtvs.sk/wp-content/uploads/2099/06/stv1-20240630-peniaze-sudcov-1.mp4#t=0.01

„Suma priemerného zárobku sudcu sa odvíja od platu poslanca parlamentu. K tomu je potrebné pripočítať rôzne príplatky, keď sudca napríklad vykonáva nejakú riadiacu funkciu alebo je v senáte,“ vysvetlil právnik a analytik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík.

V minulých rokoch napríklad predseda Okresného súdu v Rožňave zarábal podobne ako premiér. Zatiaľ čo vlani bol mesačný plat predsedu vlády takmer 4 600 eur bez paušálnych náhrad, základný plat poslanca parlamentu bol 3 900 eur, a mesačný priemerný plat sudcu predstavoval vyše štyritisíc eur. Všetky majetkové priznania ešte prejdú kontrolou.

„V prípade pochybností vyzve kontrolná komisia konkrétneho sudcu na preukázanie majetkového prírastku za minulý rok. Prípadne na objasnenie iných okolností spojených s majetkom,“ pokračovala hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Vasilková.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Mária Benedikovičová, Veronika Prušová

Podpredseda parlamentu za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa v Infovojne tento týždeň sťažoval, že niektorí vyšetrovatelia im nejdú po ruke.

respekt.cz | Zuzana Machálková

Podcast•20. 6. 2024•17 minut

Výtah Respektu: Souhrn dne a rozhovor s Andreou Procházkovou

Jiří Přibáň a Tomáš Langášek. To jsou jména dvou nových ústavních soudců, jejichž nominaci už podle očekávání schválili i senátoři. Zatímco Přibáň je jako akademik v českém veřejném dlouhodobě považován za autoritu a intelektuála, který komentuje politiku včetně chování exprezidentů Klause a Zemana, Langášek, který přichází z Nejvyššího správního soudu, je jistým vyhověním po volání části senátorů a senátorek, kteří chtějí spíše konzervativnějšího ústavního soudce. Jak ve Výtahu Respektu říká Andrea Procházková, oba muži jsou v tomto případě na správném místě. Jejich jmenování ústavními soudci nicméně neřeší problém, který (nejen) tato instituce dlouhodobě má. A to nerovné zastoupení žen. „Podle mě to souvisí s tím, jak dlouhodobě funguje justice. Statistiky ukazují, že ženy jsou na nižších patrech, jde na ně tedy méně vidět. Méně často se stávají šéfkami i okresních soudů, natož Krajských, Vrchních a Nejvyšších." Jak je to možné? Čekají v tomto ohledu Ústavní soud nějaké změny? A co můžeme očekávat od současného složení ÚS?

https://www.respekt.cz/podcasty/na-ustavnim-soudu-pribyl-intelektual-i-konzervativec-a-kdy-prijdou-zeny

Dňa 10. novembra 2023 sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu vydala vyhlásenie, ktorým  protestovala proti ostrej a neprípustnej kritike sudcu Mestského súdu Bratislava IV. Michala Kubiša zo strany ministra vnútra Matúša Šutaja Eštóka a podpredsedu vlády Tomáša Tarabu. Dôvodom kritiky bolo rozhodnutie sudcu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým dočasne vrátil do funkcie policajného viceprezidenta Branka Kissa.

 Minister vnútra vtedy spochybnil rozhodnutie sudcu tvrdením, že na jeho vydanie sudca nemal kompetenciu a mohol sa dopustiť aj trestného činu ohýbania práva. Vyjadril presvedčenie, že minister spravodlivosti zváži disciplinárne stíhanie sudcu. Súčasne spochybnil aj nezaujatosť sudcu len z dôvodu, že kedysi bol spolužiakom advokáta Kubinu, zastupujúceho v konaní Branka Kissa. Podpredseda vlády Tomáš Taraba vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol: „Kubinov spolužiak rozhodol ako sudca o sťažnosti Kubinových klientov vo veci, ktorá mu ani vecne na súd neprislúcha. Chcem poďakovať týmto aktivistom, ako nám uľahčujú urobiť systémové zmeny v holubníku nazvanom justícia.“

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštók sa následne za takýto spôsob kritiky verejne ospravedlnil.

Napriek tomu na dnešnej tlačovej besede zaútočil na toho istého sudcu a za to isté rozhodnutie podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák v prítomnosti ministra spravodlivosti Borisa Suska slovami „niekto tu zjavne vydal kamarátsky rozsudok“ a „neznášam rozsudky takto vybavované“. Rovnako ako minister vnútra aj on nepriamo hrozil sudcovi disciplinárnym stíhaním.

ZOJ opätovne dôrazne žiada najmä predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, aby rešpektovali výkon súdnej moci a neznižovali svojimi výrokmi rešpekt a dôveru verejnosti voči sudcom a súdnym rozhodnutiam.

Pripomína  im aj obsah jednomyseľne prijatého uznesenia Národnej rady SR z 21. mája 2024, aby nešírili nenávisť voči legitímne zvoleným ústavným činiteľom a verejne činným osobám. Tvrdenia vysokého funkcionára vlády, že konkrétny sudca rozhodol o veci na základe dohody s kamarátom a že šlo o vybavenú vec, vystavujú tohto sudcu hnevu a nenávisti občanov. Bez dôkazov a príslušného rozhodnutia kompetentného orgánu.

V Bratislave 18.júna 2024

JUDr. Katarína Javorčíková

hovorkyňa ZOJ

Dnešnou tlačovou besedou výkonná a zákonodarná moc potvrdila, že sa de facto usiluje chrániť určité osoby, ktoré sú trestne stíhané, obžalované a niektoré aj odsúdené, priamym politickým nátlakom, vyhrážaním sa selektívne vybraným sudcom Slovenskej republiky trestným a disciplinárnym stíhaním pre ich rozhodovaciu činnosť. Takto nepriamo dochádza k nátlaku aj na ostatných sudcov, ktorí by mohli konať a rozhodovať v trestných veciach bývalých alebo súčasných politických, ekonomických a oligarchických špičiek.

V právnom štáte, ktorý predstavuje jednu zo základných hodnôt Európskej únie, sú popísané útoky vrcholných predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci na nezávislosť súdnej moci neakceptovateľným javom a v rozpore s povinnosťou každého členského štátu Európskej únie zachovávať základné atribúty právneho štátu.

Trestná vec sudkyňa Denisa Cviková

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu vo väzobných veciach pripúšťa trvanie kolúznej väzby aj v prípadoch, v ktorých došlo k vykonaniu dôkazov, avšak z konania obvineného pred jeho vzatím do väzby bolo preukázané, že chcel účinným spôsobom sám alebo prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.

Čítať ďalej...